Nedeľa, 6. december, 2020 | Meniny má MikulášKrížovkyKrížovky

Kim-či a iné vzácne kórejské chute

Folklórny súbor Turiec preletel za reprezentáciou našej tradičnej kultúry pol zemegule Tohtoročný trinásty máj sa výraznými písmenami zapíše do kroniky Folklórneho súboru Turiec. So svojim repertoárom už prejazdil tisíce kilometrov po krajinách Európy a

Tohtoročný trinásty máj sa výraznými písmenami zapíše do kroniky Folklórneho súboru Turiec. So svojim repertoárom už prejazdil tisíce kilometrov po krajinách Európy a Ázie, takže dnes tanečníkov „päťdesiatročného„ súboru už tak ľahko nemožno prekvapiť. Pozvánka do Kórey na SeongNam International Folklore Festival ale takým prekvapením bola. Keď sa teda lietadlo v spomínaný deň odlepilo z viedenského letiska a nabralo kurz na Moskvu a odtiaľ po prestúpení do Soulu, úročili v tej chvíli Martinčania nielen fakt, že sa to podarilo, ale aj niekoľkomesačnú prípravu, vybavovačky, hľadanie financií a cibrenie repertoáru tak, aby nesklamali hostiteľov, ktorí si náš „veľký„ Turiec vybrali po skúsenostiach z niekoľkých medzinárodných folklórnych festivalov.
Do Kórey mali Martinčania cestovať už minulý rok na jeseň. Spomínaný festival má totiž dve časti - jesennú a jarnú. Keďže jesenná noša starostí s vybavovaním zájazdu bolo pre krátkosť času priťažká, sústredili sa na jar. „Prihral„ im tiež fakt, že Slovensko získalo veľkú automobilovú zákazku, a tak sa folkloristi z Martina stali aj vyslancami Ministerstva hospodárstva SR a vystúpili s hodinovým programom priamo v centrále Huyndai v Soule. O tom ale trochu viac neskôr. Na zájazd spomíname spolu s Jozefom Labudom, umeleckým vedúcim Turca a Ivanou Mihálovou, riaditeľkou Juniorklubu Martin. Poďme pekne po poriadku.
Kórea je od nás ďaleko a zrejme rovnako ďaleko máme k poznaniu tamojšej tradičnej kultúry. Takže, aký to bol festival? Prekvapil vás niečim výnimočným?
I.M.: Určite inou prezentáciou kultúry než ako sme zvyknutí u nás. Kultúra, a ani tradičná, sa tam nerobí v uzavretých priestoroch kultúrnych domov či podobných stánkov, ale medzi ľuďmi - v nákupných centrách, rôznych viacúčelových sálach, amfiteátroch. Je na ňu voľný prístup. A ako všade, ani pri folklóre nezabudnú na pestré gejzíre svetelných efektov, ktoré by sa u nás viac uplatnili na rockových koncertoch.
Boli problémy s aklimitizáciou?
J.L.: Ani nie. Boli sme v tej istej zemepisnej šírke, príroda je tam podobná ako u nás... Prispôsobovať sme sa museli akurát jedálnemu lístku a potom faktu, že festivalové vystúpenia išli na play-back, čo bola pre nás novinka. Takže už doma sme si museli pripraviť podklady a čakať, ako to dopadne. Zvukári, pochopiteľne, neovládali slovenčinu a mali problém trafiť sa akurát tam, kde sme potrebovali. Ale postupne sa naučili. Mali sme asi šestnásť vystúpení na rôznych pódiách - trvali po dvadsať-tridsať minút a prestriedali sme celý repertoár.
Turiec zvykne na zahraničných štáciách pripraviť domácim divákom lahôdku v podobe „ich„ pesničky... Zostal verný tejto tradicii aj tentoraz?
J.L.: Pravdaže, hoci netuším, či nám rozumeli. Ale tlieskali odušu. Vôbec nebolo výnimkou, že rytmickým potleskom sprevádzali celý náš blok.
A ostatné súbory? Podľa bulletinu, ktorý ste priniesli sa v SeongName zišla samá exotika...
J.L.: Európu okrem nás zastupovali Portugalci, Holanďania a Rusi, potom tam boli tri miestne súbory, tanečníci z Jakutska, Japonci, Číňania a súbor zo Singapuru. Pre nás boli exotickí najmä Ázijci, pre nich sme boli najexotickejší my a dávali nám to najavo - obdivom, potleskom, spontánne oceňovali naše výkony. Boli sme pre nich noví, neopozeraní, nič také v živote nevideli.
Takže, čo ste ku Kórejcom vyviezli?
J.L.: Ako som spomínal - celý repertoár. Limitom pri príprave na Kóreu bol počet tanečníkov - štvrťstovka, a potom - maturity. Necestovali s nami všetci, ktorí tam mohli ísť, lebo mali povinnosti v škole, ktoré sa nedali preložiť. Z toho dôvodu sme nemohli so sebou zobrať cimbalovku. Aj primáš maturoval. Išla s nami Terchovka. Spievali a tancovali sme teda všetko, čo bežne prezentujeme na festivaloch a navyše sme k tomu pridali blok z Parchovian - tam mal premiéru. Pripravili sme ho už na výročný program k päťdesiatke súboru a potrebovali sme ho otestovať. Podarilo sa to.
Aký dojem vo vás zanechala Kórea a Kórejci? Ako sa tam žije?
I.M.: Je to predsa len pre nás iný svet. Krajinu nanovo vybudovali po kórejskej vojne, ale už v štýle západu. Na malej ploche tu žije množstvo ľudí, mestá sú veľké, akoby sa ani nekončili. Veľa techniky, veľa elektroniky, večer sa mestá premenia akoby na jednu vysvietenú reklamu, všetko tam bliká, na naše pomery sa tam neskutočne plytvá energiou. A ľudia? Cez deň sú v práci a večer sa vyberú do ulíc zabávať sa, večerať, stretávať sa s priateľmi. Ani sme sa im nedivili. Štandardný trojizbový byt tam má niečo cez tridsať metrov štvorcových a okrem základného sociálneho zázemia, malej kuchyne a postelí, ktoré sa ráno zrolujú, sa tam nič iné nezmestí. Pravda, okrem veľkej televíznej obrazovky na stene. Preto Kórejci chodia bežne obedovať či večerať von. A deti berú so sebou.
J.L.: Pracujú takmer nepretržite. Práca je pre nich všetkým. Nie je za ňou žiaden sociálny systém, zdravotné či iné poistenie, materská alebo dôchodky. Nič z toho nepoznajú. Za rok majú týždeň dovolenky. Rodina býva spolu, a to i viac generácii pohromade. Mladí živia starých a medzitým spolu vychovajú deti. Sú milí, úslužní, v mestách majú poriadok, veľa kvetov. Už deti v útlom veku sa učia anglicky a kdekoľvek sme prišli, všade sa všetci usmievali. Netuším, do akej miery to bolo divadlo pre turistov a do akej štandardná výbava Kórejčanov, ale cudzincom to dobre padlo. Ale, ktovie, čo všetko za tým je. Odbory tu nemajú a len domyšľať sa môžeme, čo sa skrýva za životom človeka, ktorého jedinou pracovnou náplňou je, napríklad, usmievať sa na ľudí pri vchode do hotela... Čo ale robia ozaj radi - nuž, radi jedia.
A čo také?
I.M.: Ryby na rozličný spôsob, hydinu a veľa-veľa zeleniny. Všetko pikantne korenia. Najväčšou lahôdkou pre nich je, a to si dovolia len solventné rodiny, aj to veľmi zriedka - kúsok mastného mäsa. Ku všetkému, k raňajkám, obedu či večeri si dajú kim-či. Ide o čínsku kapustu naloženú v sudoch do sladkokyslého nálevu. Podávajú sa celé listy a hodne nakorenené. Vraj to čistí krv. Samozrejme, podávali to aj nám. Prvé porcie sme nedokázali zvládnuť, potom sme si zvykli. Ale ozajstnou delikatesou pre nich je psie mäso.
J.L.: To sme neochutnali. Jedlo v psích reštauráciách je veľmi drahé, pretože sa považuje za afrodiziakum. Musí sa k nemu zísť partia tak asi siedmich ľudí - to je počet na jedného psa. Potom im ho pripravia. So zabíjaním zvierat nerobia veľké ceremónie. Mnohokrát sme videli v zadných traktoch reštaurácií klietky so psami, vedľa akvária s rybami a ešte vedľa prepravky s hydinou. Samozrejme, živou. Zvieratá v nich prežívajú posledné hodiny, možno minúty, života. Potom ich zabijú a vzápätí sa dostanú na jedálny lístok a na tanier.
Nuž, iný kraj, iný mrav a možno aj iné normy...
R.: Na životné prostredie určite. Smogu si užijú, vzhľadom na preľudnenosť miest, dopravu a vôbec pretechnizovaný život, dosť. Prekvapilo nás, napríklad, keď sme videli, že odpadky spaľujú za hotelmi v jednoduchých smolných sudoch. Ale keď sa vyberú za hranice miest, ukáže sa tiež, že majú peknú prírodu, je tam čisto. Príjemne nás ale prekvapilo, ako si Kórejci poradili s rekreačným športom. Keďže za hranice obrovských miest sa nedá len tak hocikedy vycestovať a relaxovať treba, budujú obrovské areály nenáročných športovísk popri riekach v strede miest. Na oboch brehoch rieky sú ihriská, dráhy pre rôzne druhy rekreačných športov, ľudia sa tam bicyklujú, korčuľujú, hrajú golf, tenis, sú tam ihriská pre malé deti, občerstvovacie stánky. Ozaj výborná vec.
Pripravili vám hostitelia aj iný ako tanečný program?
I.M.: Pravdaže. Boli sme v národnom múzeu, v kráľovskom paláci, zobrali nás na hranicu mezi Južnou a Severnou Kóreou, ukázali nám skanzen. Práve naň sme sa tešili. Očakávali sme, že uvidíme tradičnú architektúru, z čoho by sa dal vytušiť život Kórejcov v minulých desaťročiach. Skanzeny ale oni chápu ako pamätníky a sú v nich väčšinou pochovaní americkí vojaci. Minulosť, vykopávky, staré listiny, dokumenty - to akoby nemali. Bežne ani nevedia, koľko písmen má ich vlastná abeceda.
J.L.: A hranica? Prísne strážená Američanmi. Na sever vedie len železnica, po ktorej sa prepravuje tovar. Blízko nás nepustili a ako takmer všetko, aj túto atrakciu vedeli Kórejci speňažiť. Ponúkali za peniaze pohľad ďalekohľadom na strážne veže a územie tesne za čiarou.
I.M.: Špeciálne pre nás hostitelia vyhradili jeden deň, aby sme v Soule mohli vystúpiť pre generalitu koncernu Hyundai. Aj s odstupom času hodinové vystúpenie v ich centrále bolo krásnym zážitkom, samozrejme spolu s následným obedom a prehliadkou firmy.
Celá Kórea - to zaiste nebol lacný špás. Veď vieme, že slovenský folklór vo svete radi vidia, ale horšie je, že na prezentáciu často nie sú peniaze. Ako to bolo v tomto prípade?
I.M.: Zájazd financujeme z viacerých zdrojov. No podstatnú časť nákladov znáša CVČ Juniorklub, ktorý je súčasťou siete zariadení spadajúcich pod známe normatívy Ministerstva školstva SR a pod hlavičkou ktorého súbor Turiec pracuje. Do sveta tento rok necestoval len „veľký„ Turiec. Pripravený je, teraz v júni, zájazd pre deti z Turca – do Litvy.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  6. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 874
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 11 372
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 834
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 642
  5. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 9 481
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 448
  7. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu 9 395
  8. Aká je chémia vôní 9 074
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 824
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť 8 800
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Farmár: Túto prácu musíte milovať

Na farme v Čremošnom majú pred Vianocami rušno. Farmár Pavel Petránek sa pomaly ani nezastaví, papierovačky doháňa po večeroch a cez víkendy.

Farmár Pavol Petránek svoju prácu miluje. Farmárčenie je jeho životná filozofia.

Od koláčika k veľkému snu

Šikovná mamina dvoch detí neraz vypeká aj do polnoci. Ženie ju túžba po splnenom sne.

Veronika si túži vo Valči otvoriť svoju vlastnú cukrárničku.

Bylinkárka Thurzová bola svetoznáma

Kniha bylinkárky z Martina bola preložená na 23 svetových jazykov.

Pamätná izba Ľudmily Thurzovej dýcha históriou aj silou, ktorú v sebe táto výnimočná žena mala.

Miloš Fafrák: Verím, že Žilinu ešte ponaháňame

Mladíci z úspešného dorastu, ktorí vybojovali pre tromi rokmi pre Martin striebro, sa začínajú hlásiť o slovo aj v seniorskom tíme.

Miloš Fafrák.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia už pozná totožnosť muža, ktorý zaútočil po upozornení, že nemá rúško

Páchateľa a jeho kamaráta spoznali ľudia na videozázname.

Ako vyzerajú covidové pľúca? Zo špongie je tuhá hmota, hovorí patológ

Súdny lekár František Štuller, vykonáva aj pitvy ľudí, ktorí umreli na covid.

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Už ste čítali?