Chyby minulosti pri výsadbe drevín sa často začínajú prejavovať až teraz
V dnešnom pretechnizovanom, premotorizovanom a prechemizovanom svete si snáď každý rozumný človek uvedomuje potrebu zelene. Každý z nás vie, že jeden strom predstavuje vlastne továreň na kyslík, ktorý je taký potrebný pre nás všetkých. Základnou úlohou odboru ochrany životného prostredia je ochrana tohto všetkého. Avšak v Martine je to trošku inak. Máte problémy so stromami vo vašom okolí? Zavadzajú vám pri výhľade z okna nejaké konáre? Chcete sa ich zbaviť? Prekážajú vám opadané listy vašich susedov? Chcem vám dať radu, ako dosiahnete výrub stromov. Nájdite si vo vašom okolí dobroprajných susedov, ktorí vás nemajú radi, ktorí vám závidia, prípadne vás nenávidia (hoci sami neviete, prečo) a oni to zariadia za vás. Tak to bolo i v určitej časti nášho mesta. Susedia si vzali do hlavy, že stromy vysadené pred susedovým domom (rástli tam už takmer 30 rokov) im prekážajú. A začala anabáza behania po úradoch – najprv si podali odbor životného prostredia. Písali žiadosti, takmer petície, ohľadne výrubu stromov. Odvolávali sa na zdravotné dôvody, alergie. Na tie stromy, ktoré rastú v ich záhrade ale elergickí nie sú. Odbor životného prostredia ich žiadosti nevyhovel. Keďže časť stromov siahala až do elektrického vedenia, našli ďalší možný spôsob, ako dotiahnuť začaté dielo. Obrátili sa na elektrikárov. Tu dúfali, že keď ich upozornia na túto skutočnosť, pochodia a dielo skazy – výrub stromov dosiahnu. Stalo sa tak. Jedného krásneho dňa pred susedov dom (je pravda, že to bol mestský pozemok) sa dostavili pracovníci odboru životného prostredia spolu s elektrikármi i patričným náčiním a začali stromy vypiľovať. Nie odpiľovať časti presahujúce do elektrického vedenia, ale celé vypílili. Padla 30-ročná lipa, borovica a tiež dve kosodreviny. Pýtam sa prečo? Prečo takto ochraňujeme životné prostredie? Všade inde by takýto čin sankcionovali, len asi v Martine to ide jednoducho.
Toľko nám napísala naša čitateľka, my sme požiadali o vyjadrenie pracovníka Mestského úradu v Martine Emila Hanzela, ktorý v vo svojom stanivisku píše:
- Skutočnosť, že stromy prežívajú takmer všade, znamená že ich môžeme vnímať a pozorovať, nech sa nachádzame kdekoľvek. V krajine obyčajne rastú, hoci nie vždy ako zámer prírody. V mestskom prostredí boli v minulosti vysádzané pozdĺž ulíc, v parkoch a verejných priestranstvách, kde doteraz poskytujú potešenie a osvieženie medzi panelovými stavbami vytvorenými človekom. Lenže chyby minulosti pri výsadbe drevín sa v plnej miere postupne prejavujú v terajšom období. Stromy boli vysádzané do miest, kde sa vyskytol čo len nepatrný nezabetónovaný voľný priestor, bez ohľadu na umiestnenie podzemných a nadzemných inžinierskych sietí. Bežne dochádza k prerastaniu koreňových systémov drevín do kanalizačných zberačov, k obmedzovaniu dostupnosti techniky k opravám vodovodných prípojok, k prerastaniu korún stromov do vonkajších elektrických vedení a podobne.
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon) podrobne upresňuje, ako v takýchto prípadoch postupovať a odvoláva sa na konkrétne zákony, ktoré problematiku týkajúcu sa jednotlivých správcov rozvodných sietí riešia. V konkrétnom prípade pisateľka listu dáva zavádzajúci príklad, ako sa zbytočných stromov zbaviť a musím upresniť, že situácia, ktorú opisuje, bola riešená v zmysle § 47 odst. 4 písm. d) a odst. 7 zákona. Kedže išlo o vonkajšie elektrické vedenie, výrub drevín bol riešený v zmysle § 9 odst.6 písm. a) a b), nakoľko neboli dodržané podmienky vyplývajúce z § 19 odst. 4 písm. b) zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Pýtam sa, prečo pisateľka listu vysadila dreviny na pozemok, ktorý jej nepatril a ani doteraz nepatrí, bez vedomia a súhlasu vlastníka pozemku a už keď tak urobila, nevyžiadala si stanovisko vlastníka vonkajšieho elektrického vedenia, ktorý by jej bol určil ochranné pásma od oboch krajných vodičov, ktoré sú zákonom dané. Všade inde by takýto čin sankcionovali, len v Martine jej to jednoducho prešlo.
