mere martinskou premiérou. A hneď jedným dychom treba dodať, že úspešnou. Dokonca viacnásobne. Nielenže titul získali Slováci, ale v majstrovskom kolektíve bolo až deväť hráčov z Turca – Tomáš Pokrivčák (dostal sa aj do All stars tímu šampionátu), Peter Chlebec, Ján Fáber, Rastislav Špirko, Michal Smrek, Andrej Bohdaň, Martin Herceg, Andrej Kerdík a Patrik Virág a na lavičke z druhej pozície kaučoval tím Jozef Ďuris starší. No a napokon nie menej dôležité bolo výborne hodnotenie organizácie turnaja jeho účastníkmi. Z úst prezidenta ISBH Domenica di Gironima odznelo: „Bol to najlepší juniorsky šampionát, aký sme kedy mohli vidieť. Športová úroveň turnaja bola vysoká a organizácia bola na fantastickej úrovni. Preto považujem celé III. majstrovstvá sveta za fantastické.„
Takáto poklona môže tešiť. No nielen on sa pochvalne zmienil o organizácii turnaja. Ako nám povedal predseda organizačného výboru Aurel Nauš, s takýmito a podobnými názormi sa stretávali aj od účastníkov šampionátu. Čo bolo dôležité, osem účastníkov – okrem domácich Slovákov sa Česi, Kanaďania, Američania, Nemci, Švajčiari, Taliani, ale aj Indovia prezentovali kvalitnými výkonmi, pričom len v niektorých zápasoch Kanaďanov, predovšetkým ich zásluhou, sa hral iskrivý hokejbal. Ostatné družstvá preferovali skôr technickú hru.
Pravdou je, že sme sa občas stretli aj s názormi, ktoré podceňovali význam tejto udalosti. Niektorí kuvikali, že to bol len juniorsky hokejbal a navyše v športe, ktorý viacerí (skôr neinformovaní) zvyknú podceňovať. S takými názormi máme skôr dôvod polemizovať, ako ich prijať. Totiž, hokejbal sa na Slovensku za posledné roky začal výrazne rozvíjať. Nielenže sa budovali jeho štruktúry, ale, ak zoberieme za príklad iba Turiec, začala sa poriadne masovo rozvíjať aj jeho základňa. No a veru aj futbalisti (aj tí donedávna treťoligoví) môžu závidieť hokejbalistom návštevy. Kto ešte neverí, ako sa tu udomácňuje tento šport, nech sa ide, napríklad, pozrieť, ako dokázali fantastickí nadšenci – funkcionári, hráči, vybudovať svoj športový stánok na ihrisko Kométy (z jej družstva bolo na šampionáte najviac hráčov) do Vrútok. Ale to sme odbočili od šampionátu, ktorý sa uskutočnil na zimnom štadióne na Podháji. O tom, že sa pod pekné podujatie podpísalo aj mesto, svedčil vynovený štadión (ešte tri týždne pred šampionátom, vraj, členovia medzinárodnej hokejbalovej federácie, ktorí tu boli na inšpekcii, neverili, že sa to do majstrovstiev stihne). Skrášlené priečelie severnej strany martinského zimného štadióna, novovybudovaný vchod, ale aj výzdoba miesta konania, rovnako ako aj výzdoba centra mesta, boli na úrovni. Bolo cítiť, že Martin žije významnou športovou udalosťou. No, a keď sa k tomu pridala atmosféra na štadióne, ktorá najmä pri stretnutiach slovenskej reprezentácie bola fantastická a nakoniec aj oslavná, tak potom nemožno inak, ako len hľadať slová uznania. Samozrejme, dali by sa nájsť aj chybičky. Tou najväčšou azda bolo to, že aspoň spočiatku šampionát celkom úspešne ignorovali centrálne média. Viaceré ale v závere, keď išlo Slovákom o titul, svoju chybu napravili.
Slovensko si na treťom šampionáte skompletizovalo svoju medailovú zbierku. Vojde do histórie, že Martin mu priniesol tu najcennejšiu a že sa na tom podieľalo desať Turčanov!
Autor: jk
