, problémoch a ich ochrane tým, že im poskytol oveľa viac práv. Doposiaľ však nebola žiadna garnitúra politikov schopná práva dieťaťa uviesť do života vo všetkých možných súvislostiach. Čo o tom vieme? Ako by sme sa zachovali, keby sme sa stretli s očividným porušovaním práv dieťaťa? Čo na to odborníci a čo rodičia? To všetko naznačuje naša anketa.
Eva Škutchanová, poverená riaditeľka Odboru sociálnych vecí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine:
Samotné deti si veľa uvedomujú a potrebujú, aby ich práva boli naplnené. Dokonca sa o to snažia samy. Chodia sa sťažovať aj priamo k nám, aj prostredníctvom kamarátov, susedov, školy, lekára... Celé široké okolie, ak nie je ľahostajné, dá na vedomie, že sa dieťaťu deje neprávosť. Dohovor obsahuje prekrásne myšlienky chrániace dieťa vo všetkých činnostiach a potrebách na jeho kvalitný rozvoj a život. Bolo by ideálne, ak by mohol byť akceptovaný v praxi v plnom rozsahu vo všetkých krajinách a nebol zneužívaný dospelými ani deťmi.
Nora Lepejová, riaditeľka Pedagogicko – psychologickej poradne v Martine:
Ak sa hovorí o právach dieťaťa, každý si predstaví porušovanie tých najvypuklejších, ktorých dôsledkom je týranie. Naša poradňa sa zameriava na deti v predškolskom a školskom veku, ktoré majú problémy v učení a správaní v škole. Ak už nestačí pedagogická teória a praktické skúsenosti či ochota učiteľa pomôcť, vtedy nastupujeme my. Avšak bez povolenia rodiča dieťaťu pomôcť nemôžeme. Stáva sa, že rodič to považuje za banalitu, čím porušuje jeho práva.
Vlasta Zajíčková, riaditeľka Základnej školy vo Valči:
Práva dieťaťa sú zakotvené v našich zákonoch už dávno, no ešte stále nie sú uvedené do života. Akoby neexistovali. Naše deti v škole sú o svojich právach poučené dostatočne. Máme vytvorenú vzájomnú dôveru, takže mnohí žiaci prichádzajú za nami - pedagógmi posťažovať sa. Alebo si všimneme sami, ak nie je niečo v rodine v poriadku. Kedysi mal učiteľ väčšie právo zasahovať do súkromia rodiny, ak išlo o takúto záležitosť. Dnes je to iné. Existujú zákony, ktoré nám to znemožňujú, čím si protirečia. Takže nielen my, ale aj deti svoje práva bránia, no vždy v takejto situácii stojíme pred otázkou: ako to riešiť?
Jana Paľovčíková, matka:
Mám už väčšie deti, ale nikdy sa neponosovali na porušovanie svojich práv. Všimla som si, že dnešná generácia veľmi dobre ovláda svoje práva. Deti si ich rýchlo osvojujú, ale zabúdajú, že majú aj isté povinnosti. Ak dohovor poukazuje na dieťa ako na plnoprávnu osobu, mali by byť ich práva a povinnosti rovnocenné.
Petra Geratová, matka:
Môj syn je ešte veľmi malý, ale určite ho budem vychovávať rovnakým spôsobom, ako vychovávali moji rodičia mňa. Budem sa snažiť jeho práva v rozumnej miere rešpektovať a usilovať sa tiež, aby sa na ne nikdy nemusel odvolávať.
Autor: md
