lovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), vyhodnotiť hospodárske výsledky, predložiť návrh hlavných úloh na ďalšie obdobie a zvoliť orgány regionálnej komory. Predseda TRPPK Ján Jesenský sa vo svojej správe venoval situácii v celom poľnohospodárskom rezorte. Konštatoval, že len málo úloh, ktoré si dala pred rokom SPPK, naozaj splnila. Zároveň poukázal na to, že vláda i parlament sa k poľnohospodárstvu správa macošsky, čoho dôsledkom sú aj posledné skreslené informácie o tom, že je to rezort, ktorý iba natŕča ruku a pripravuje občanov o ich dane a zvýšenie životnej úrovne. „Ten kto má záhradku, vie, koľko driny ho stojí vypestovanie malého množstva zeleniny a vie si prácu poľnohospodárov vážiť. To, čo sme už dávnejšie predpokladali, sa stáva skutočnosťou. Pri súčasnom prístupe vlády k rezortu je ohrozená potravinová bezpečnosť Slovenska. Teóriou zhora je, že ak poľnohospodárske plodiny nevypestujeme, dovezieme ich. Ale za čo a aký osoh z toho bude mať občan, to nikto nikdy nepovedal. Že poľnohospodári v poslednom roku vyrábali so stratou a celý rezort žije z podstaty, že pracujú v piatok i sviatok za najnižšie mzdy v republike, to nikto neuznáva. Namiesto toho, aby vláda uznala naše nároky, ako je to zvykom v iných krajinách EÚ, nás osočuje a stavia pred verejnosťou do polohy ožobračovateľa občanov,„ povedal Ján Jesenský
V ďalšej časti valného zhromaždenia sa venovali diskutujúci situácii v Turci. Ako uviedol Ján Jesenský, v roku 2002 zaznamenali turčianski poľnohospodári hospodársku stratu 13 miliónov korún. Podieľalo sa na nej šestnásť sledovaných podnikov, v roku 2003 to bolo až 45 miliónov korún - podieľalo sa na nej až sedem podnikov. Pravdou je, že straty poľnohospodárom spôsobilo najmä sucho, za ktoré bolo odškodnenie od štátu takmer nulové, okrem toho to bol najmä „pád„ cien bravčového a hydinového mäsa, nadbytok mlieka vplyvom dovozu zo zahraničia, nezanedbateľný je aj pokles stavov hospodárskych zvierat. V roku 1989 poľnohospodári v Turci chovali 30-tisíc ošípaných. V súčasnosti je ich iba 15-tisíc a z 28-tisíc kusov hovädzieho dobytka zostalo iba 13-tisíc. Kvalita potravín na Slovensku je dostačujúca, o čom svedčí aj ich vývoz do EÚ, čo ale prinesie ich zdražovanie a vysoká daň z pridanej hodnoty, ťažko predvídať.
Tejto téme venovali pozornosť aj diskutujúci. P. Kotara, člen predstavenstva SPPK, obhajoval činnosť komory. Uviedol, že členovia TRPPK majú rôzne názory, ale často i záujmy. Vraj sú nejednotní, roztrieštení, čo využívajú vládne orgány. Turčania nemajú svojich zástupcov v najvyšších orgánoch, a tak sa rokovania stávajú čoraz komplikovanejšími, najmä kvôli ignorácii celého poľnohospodárskeho komplexu. Poľnohospodári v Turci pracujú v zhoršených prírodných podmienkach. Ladislav Gočaltovský, kontrolór martinskej Poľnohospodárskej platobnej agentúry, konštatoval, že zrušením regionálnych pracovísk ministerstva pôdohospodárstva sa stratil kontakt regiónov s ústredím. Poľnohospodárske platobné agentúry sú zodpovedné za inú činnosť, pričom existujú predpoklady, že niektoré z nich zrušia, medzi nimi aj turčiansku , čím zanikne ďalší kontakt poľnohospodárov z Turca s Bratislavou. Zlatica Holubová, predsedníčka PD Gader Blatnica, pripomenula, že všetky médiá obviňujú agrokomplex zo zvyšovania cien potravín. Pravda je ale iná. Prvovýroba dostane za liter mlieka 8 až 9 korún, jeho spracovatelia boli v minulom roku v strate, ale v obchode je jeho cena približne 20 korún, pričom je ochudobnené o tuky a bielkoviny. Vlani poklesli ceny bravčového a hovädzieho mäsa na 65 až 70 percent úrovne spred dvoch rokov, ale v obchodoch klesli tieto ceny iba o 5 až 8 percent. K vyšším cenám prispelo aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty a tieto peniaze putujú do štátnej pokladnice. Poľnohospodári sú terčom kritiky, obviňujú ich z rozkrádania, z dohôd so spracovateľmi o cenách mäsa a z rozkrádania dotácií.
Na valnom zhromaždení sa jeho účastníci zhodli na tom, že TRPPK musí dávať viac informácií spotrebiteľom, aby ich nedostávali od tých, ktorí chcú verejnosť postaviť do opozície proti výrobcom.
Autor: D. Grajciar