árov tvorili Turčania.
Aby mohli pomýšľať na jednu z cien, museli ako všetci ich súperi nonstop zdolať 200 km dlhú trať plnú nástrah a prekážok. Ako nám to po návrate domov vyrátal jeden z našich „adrenalínových„ športovcov Peter Jurčík z Martina, v okolí známeho prístavného mesta Štetín samotné preteky spočívali v tom, že trojčlenné družstvo muselo splniť tieto úlohy: beh na 6 km, plávanie 1,2 km, 100 km na horskom bicykli, mountain boarding (zjazd na upravenej trávnatej trati na špeciálnej doske s kolieskami) 500 m, prekonanie priekopy na vodorovnom lane, zlaňovanie zrázov, lezenie na umelej stene, trek (pochod) 50 km, 20 km plavby na kajakoch, prechod močarinami, streľba zo vzduchovky a na záver opäť horský bicykel, tentoraz „iba„ 22 km. Pretekári štartovali o 10:30 predpoludním a najlepší tím absolvoval preteky za 26 hodín a 35 minút...
Peter Jurčík nám priblížil zákulisie týchto nezvyčajných pretekov: - Celá trasa bola vyznačená v mape kontrolnými stanovišťami, ktoré bolo treba postupne absolvovať. Medzi stanovišťami sa družstvá presúvali podľa vlastného výberu. Technické disciplíny sa zarátali do celkového času. Nezvládnutie technickej disciplíny sa trestalo, k celkovému času sa pridali trestné minúty. Preteky sa konali v okolí Štetína, v prímestských lesoch, časť pretekov zasahovala priamo do centra mesta, kajaková etapa bola na rieke Odre a jej meandroch v bažinatej rezervácii. Okrem výdrže a všestrannej zdatnosti potrebovali pretekári na zvládnutie celej trasy aj navigáciu a podľa mňa rozhodujúcim bolo správne rozloženie síl s dopĺňaním tekutín a stravy.
Krupobitie a lezenie v obchodnom centre
Štartovalo 30 družstiev (zo Slovenska – Buff Slovakia I., Buff Slovakia II. a Fatra Adventures), ktoré sa vlastne kvalifikovali svojimi výsledkami na predchádzajúcich podujatiach. Vývoj samotných pretekov bol zaujímavý. Poradie na predných pozíciách sa stále menilo. Po prvom behu a plávaní bol na čele Buff Slovakia I. (Michal Kašjak z Martina a Miloš Matejov z Topoľčianok). Nasledoval bicykel a Matejov nešťastne dostal defekt a kým ho opravil, vyšli z vody aj ďalšie tímy. Po 100 km etape sa všetky slovenské družstvá dotiahli a spoločne došli na výmenu pred trekom na 2., 3. a 4. mieste.
P. Jurčík: - Počasie bolo veľmi teplé a dusné. Zaujímavé bolo lezenie na umelej stene v obchodnom stredisku Galaxy. Kontrolné stanovište bolo zaznačené pred obchodom. Tam sme nechali bicykle a vošli sme dnu, kde sme absolvovali lezeckú časť. Pred trekovou etapou sme sa dlhšie zdržali v depe, a tak sme odchádzali na 3., 4. a 5. mieste. Bolo už pol jedenástej večer a postupne sa zotmelo. Počas pochodu sa slovenské družstvá postupne prepracovali na čelo preteku. Tím Fatra Adventures (Peter Vrabko z Martina a Matej Novotný z Necpál) išiel samostatne, oba tímy Buff Slovakia šli spoločne. Počas treku ale spravili dve navigačné chyby a svoj náskok stratili. Dobehlo nás postupne asi päť družstiev, ktorých sme sa už nedokázali zbaviť. Boli zhruba 3 hodiny ráno a z dusného počasia sa spustila silná búrka, dokonca aj s krupobitím. Schovali sme sa pod husté konáre stromov, sedeli sme a čakali, kým to najväčšie krupobitie prejde. Ale búrka neustávala, a tak sme sa rozhodli pokračovať. Asi jednu hodinu sme išli v hustom lejaku. Keďže sa ochladilo, začali sme bežať. Podarilo sa nám nájsť dve kontroly tak, že to nezbadali ostatné družstvá. Lenže naše vystavenie sa otvorenému dažďu si vyžiadalo svoje. Mokré chodidlá nôh sa nám sparili a vytvoril sa na nich jeden veľký pľuzgier, ktorý nám znepríjemňoval nasledujúce kilometre..
Skákajúci terč
Pred kajakom boli slovenské družstvá stále v popredí - Buff Slovakia I. na 2, Fatra Adventures na 3. a Buff Slovakia II. (Peter Jurčík z Martina a Karel Poštulka z Topoľčianok) na 4 mieste. Kajakovú etapu, súčasťou ktorej bol 300 m dlhý prechod močarinami Odry, absolvovali už za denného svetla. Slováci vedeli, že vedúce tímy majú náskok iba niekoľko minút, a tak sa rozhodli, že dve družstvá vyrazia dopredu a jedno ostatne v depe a bude zdržiavať dorážajúcich súperov. A potom prišla streľba zo vzduchovky...
P. Jurčík: - Mali sme 10 možností a bolo treba trafiť iba jediný raz terč, aký majú biatlonisti. Mali sme ale za sebou už 25 hodín pretekov a únava už bola naozaj veľká. Navyše, ešte sme cítili tie 3 hodiny v kajaku. Nebolo to vôbec jednoduché trafiť postojačky ten terč. Mne sa ešte v živote tak netriasli ruky ako pri tejto streľbe. V mieridlách som videl terč tak, akoby ním niekto trepal... Napokon sme odstrieľali, hoci Matej Novotný trafil až ôsmou ranou...
Napokon sa poľské dobrodružstvo (adventure znamená po anglicky dobrodružstvo) skončilo pre Slovákov celkom úspešne. Dokazujú to aj konečné výsledky: 1. Dwaj z Osowa (Poľsko) 26 hodín a 35 minút, 2. Liski Dwa (Poľsko) 26:54, 3. Fatra Adventures 27:31, 4. Cardio (Poľsko) 27:36, 5. Buff Slovakia I. 27:39, 6. Bociek Zwira Team 27:45, 7. Buff Slovakia II. 28:23...
Ale len málokto z nás si vie predstaviť, čo musí organizmus vydržať počas tých 26 či 27 hodín súťaženia. A oveľa menej je tých, ktorí majú tú odvahu postaviť sa na štart a ešte väčšiu – dostať sa do cieľa.
Autor: baj
