vníci nášho múzea v spolupráci s Archeologickým múzeom SNM v Bratislave. K výstave nebol k dispozícii katalóg a len z preložených nápisov v taliančine je vidieť, že bola inštalovaná aj v Taliansku.
Chodím od jednej sklenenej vitrinky k druhej, čítam sprievodné texty, niečo si obnovím, ale oveľa viac sa o tejto dobe dozviem. Slovensko bolo vtedy najväčším výrobcom medi, a to vďaka náleziskám v Rudohorí. Svedčí o tom množstvo nálezov z bronzu, zachovali sa aj kostené výrobky, no hlavne keramické. Čo všetko vedeli tí dávni kovolejári vyrobiť - potreby pre prácu s úrodou, výzbroj pre bojovníkov, ale aj ozdobu pre ženy. V pamäti si najdlhšie uchovám postavu bojovníka čakanskej kultúry. Priznám sa, že hneď sa mi v mysli vynorili exponáty Archeologického múzea v Soluni, kde sme obdivovali podobnú výstroj. Bola nepomerne bohatšia, veď patrila otcovi Alexandra Veľkého - Filipovi II. A že patrila jemu, dokumentovali nálezy nerovnako dlhých nánožníkov - Filip totiž kríval. Vedľa bojovníka je postava ženy so všetkými ozdobami, tak, ako bola v Dedinke odkrytá. Prirovnávajú ju, podľa množstva ozdôb, k egyptskej kráľovnej Nefretiti. Koľko len ozdôb mala táto žena: náramky, závesky, ihlice, spony, čelenku, náhrdelník - hádam aj sto. Čím bola, aké postavenie mala vo vtedajšej spoločnosti? Fantázii sa medze nekladú. Tí pracovníci, ktorí ju pre poučenie i potešenie nápadito nainštalovali, mali tiež fantáziu a skvelý nápad, ktorý nám ženu doby bronzovej priblížil. Po čase si možno nebudem pamätať, že sekerka bola z náleziska vo Zvolene, aj kosáky, v Jelšovciach našli ihlice, dýky, ozdoby v tvare vrbového listu, v Malej nad Hronom veľkú amforu severopanónskej kultúry, v Košiciach-Barci amforu gáuskej kultúry - pílky, ihly, kladivá, dláta, gombíky, rôzne ozdoby - to všetko vedeli vtedajší „remeselníci„ vyrobiť - a ešte všeličo iné pre život, aký pred dávnymi rokmi na našom území ľudia žili.
Nemala som nikdy možnosť hlbšie poznať prácu archeológov v teréne, ale toľko predmetov na tejto výstave, a to je isto len časť zbierok múzeí, je výsledkom práce mnohých generácií archeológov a múzejníkov. Úprimná vďaka za poučenie a zároveň za podnet k iniciatíve hlbšie sa zamyslieť a zoznamovať sa s dejinami územia, na ktorom žijeme.
Autor: Jarmila Masárová
