Rotary klub vznikol v Martine v roku 2003 ako občianske združenie. Z troch zakladajúcich členov sa postupne rozrástol na súčasných pätnásť. „Zbrojíme na budúce 
obdobie a snažíme sa vytvoriť skupinu ľudí, ktorí sa radi stretávajú a chcú sa venovať niečomu, čo má zmysel. Rotary kluby sú zamerané na pomoc iným ľuďom, z čoho vyplýva niekoľko druhov činností. Keďže nie sme veľkým klubom, nemáme ešte za sebou veľké projekty. K myšlienke založiť klub nás viedla nielen snaha pomôcť ľuďom, ale aj snaha pokračovať v histórii„ - dozvedeli sme sa od Pavla Bumbalu, prezidenta martinského klubu.
Stavajú na miestnych osobnostiach
„V Martine bol založený prvý Rotary klub už 25. mája 1929. Jeho členmi boli významné osobnosti, napríklad známy staviteľ Jozef Hlavaj. Združoval ľudí, ktorí vo svojich profesiách niečo dosiahli a dodržiavali v podnikaní vysoké etické zásady. Spájal ľudí z rôznych povolaní, aby boli užitoční v komunite. Z týchto zásad vychádzajú všetky Rotary kluby na celom svete„ pokračuje Pavel Bumbala. „Budúci rok oslávime storočnicu založenia prvého Rotary klubu na svete – bolo to v roku 1905 v Chicagu . V súčasnosti je vyše 30 tisíc v 167 krajinách sveta a majú takmer 1,3 milióna členov. Spolu tvoria v organizáciu Rotary International„.
V humanitárnej oblasti napr. Rotary International (RI) bojuje proti detskej obrne. Vyhubiť detská obrnu si vytýčilo Rotary International pred tridsiatimi rokmi. Cieľom je, aby do roku 2005 detská obrna úplne zmizla. V súčasnosti je to už iba 4 až 5 krajín, kde sa vyskytuje, čo je iba mizivé percento proti stavu, keď sa začal tento projekt realizovať.
Za prvej ČSR boli Rotary kluby v šiestich slovenských mestách. Za Slovenského štátu boli zakázané, a tie, ktoré obnovili po vojne činnosť, boli po r. 1948 opäť zakázané. V Martine v roku 1945 k obnove Rotary klubu nedošlo. Po roku 1990 sa postupne obnovili všetky predvojnové kluby na Slovensku, až martinský ostal posledný.
Martinu chcú vrátiť dopravné ihrisko
„V roku 1993 vznikol Rotary klub v Žiline a ja som sa stal jeho členom, keďže pracujem v Žiline. O činnosti tohto klubu som hovoril aj svojím priateľom v Martine, zaujalo ich to a dohodli sme sa, že to, čo fungovalo pred viac ako sedemdesiatimi rokmi, to by sa mohlo podariť aj nám. Do Rotary International môže byť klub prijatý, keď dosiahne dve desiatky členov a verím, že pri storočnici vzniku prvého Rotary klubu na svete sa aj obnovený martinský klub stane riadnym členom RI,„ povedal nám Ivan Lamoš, viceprezident klubu.
„Na úvod máme v pláne oživiť detské dopravné ihrisko v Martine. Chceme mať nad týmto ihriskom patronát, tak aby bolo vždy funkčné. Aj náš klub združuje úspešných ľudí z rôznych profesií, ktorí dohromady dokážu vybudovať oveľa viac, ako keby to mal robiť každý sám. Práve preto sa myšlienky Rotary dobre uplatnili po celom svete. Myslím si, že aj v Martine dokážeme, že naša existencia má zmysel.„, dodáva Pavel Bumbala.
Jedným z cieľov Rotary je budovanie porozumenia medzi národmi a ľuďmi, a preto jeden z významných programov Rotary je výmena stredoškolských študentov. Sú to ročné pobyty počas školského roku, obvykle na inom kontinente. Na tieto pobyty sa nevyberajú deti len z „rotariánskych„ rodín, ale väčšinou sú to „nerotariánske„ deti, ktoré dosahujú veľmi dobré výsledky v škole, sú aktívne a majú ambície niečo v živote dosiahnuť. Bývajú aj z rodín, ktoré nemajú na zaplatenie podobného pobytu cez komerčnú agentúru. Pri tejto výmene rodičia financujú len dopravu tam aj späť, vreckové, poistenie, ale ostatné náklady hradia rodiny, v ktorých deti bývajú a Rotary kluby. Počas roka deti bývajú obvykle v 2-4 rodinách. Žijú rodinným životom, a to so všetkým čo prináša, chodia na strednú školu ako ich „súrodenci„, trávia s nimi dovolenky, víkendy, Vianoce... Chodia pritom do miestneho Rotary klubu a zúčastňujú sa na jeho podujatiach. Rodina, ktorá má dieťa v zahraničí sa následne v priebehu nasledujúcich dvoch až troch rokov stará tri mesiace o dieťa, ktoré prišlo zo zahraničia.
Spoznávanie vzdialených kultúr
Cieľom týchto výmen, je aby deti spoznali život a kultúru iného národa, našli si nových priateľov. Práve preto je dôležitý pobyt vo viacerých rodinách. Za rok študenti zistia, ako v tej-ktorej krajine žijú bohatí i chudobní, ich rovesníci i dospelí, čo jedia, ako sa zabávajú. Deti sú vyslancami nielen Rotary klubu, ale najmä svojej krajiny. Keď prichádzajú na Slovensko mladí Brazílčania alebo Mexičania, často sú prvými ľuďmi zo svojich krajín, s ktorými našinci prichádzajú do kontaktu. Naše deti sú obyčajne prvými ľuďmi nielen zo Slovenska, ale z celej východnej Európy, ktoré žijú v amerických mestečkách.
„Vďaka spolupráci so žilinským Rotary klubom sa už v minulých rokoch podarilo vyslať deti z Martinského okresu do zahraničia. Tento rok napr. boli dve Martinčanky v Brazílii, jedna na Floride, môj syn bol v Kanade a ďalšie dve deti z Turian boli v USA. Zároveň sme tu mali dve detí z USA. Dievča študovalo na Osemročnom gymnáziu na Ul. J. Lettricha v Martine a chlapec na bilingválnom gymnáziu v Sučanoch,„ hovorí Ivan Lamoš. „Keď prišli, vôbec neovládali náš jazyk, ale keď odchádzali, rozumeli slovensky veľmi dobre a dohovorili sa s každým. Ba keď boli v máji na zájazde po západnej Európe spolu so zahraničnými deťmi z iných miest, rozprávali sa po slovensky, keď nechceli, aby im okolie rozumelo. Takisto naše dievčatá v Brazílii nevedeli po príchode ani slovo a teraz hovoria plynulo portugalsky„.
„Dosiaľ viac cestovali slovenské deti do zahraničia, ale pomaly sa to začína vyrovnávať. Rotary kluby na Slovensku už zaznamenali trend, že deti zo zahraničia už žiadajú o pobyty na Slovensku, nie ako v minulosti, keď sa sem dostávali len vtedy, keď známe krajiny (ako Francúzsko, Nemecko) už boli obsadené. Napriek tomu doteraz nikto neľutoval, že sa dostal „iba„ na Slovensko. Stáva sa, že po roku alebo dvoch prichádzajú rodiny z USA pozrieť na Slovensko, kde a s kým ich deti strávili rok. Nasledujúci školský rok bude pre Slovensko rekordný. Cez Rotary odíde 40 detí do sveta a na Slovensko ich príde 30.„
Na USA i Kanadu si rýchlo privykli
„Minulý rok podarilo vyslať prvýkrát študenta, ktorého pobyt plne hradil Rotary klub. Vybrali sme vynikajúceho študenta z bilingválneho gymnázia v Sučanoch, ktorému Rotary klub zo svojich peňazí uhradil všetko, vrátane letenky, poistenia a vreckového. Ako polosirota s dvoma súrodencami by nemal šancu dostať sa do zahraničia, i keď jeho matka si to veľmi priala. Bol veľmi vďačný, vážil si túto šancu a urobil veľmi dobré meno nám i Slovensku. V Tampe na Floride robil prezentácie o Slovensku v desiatich Rotary kluboch a tak si ho obľúbili, že z Rotary klubu ho brávali na NHL, dokonca aj na play-off,„ hovorí Ivan Lamoš.
O svoje zážitky z kanadského pobytu sa podelil 17-ročný Ivan Lamoš, syn viceprezidenta klubu, ktorý žil v rodinách Maresovcov, Davenportovcov a Wrightovcov v 40-tisícovom meste Chath v Ontariu. V tomto meste na juhu Kanady navštevoval Chatham Kent Secondary School. V okolí Chathu bola iba rovina, najkrajšie boli hory v ďalekej Britskej Kolumbii v Skalnatých horách, kde videl Ivan počas výletu pri ceste soby, medvede, nedotknutú prírodu, ľadovce. V okolí Chathu nie sú rozsiahle lesy. Stromy tam museli sadiť. Miestni ľudia saväčšinou venujú farmárčine. Pestujú kukuricu, paradajky, šampiňóny a je tam len potravinársky priemysel. Žiadne komíny, alebo továrne ako Eko a Volkswagen tu nie sú, iba firmy vyrábajúce elektroniku. V tejto oblasti Kanady býva v lete až 38 stupňov a takmer 100 percentná vlhkosť vzduchu. V domoch používajú klimatizáciu. V zime tam býva približne päť stupňov pod nulou. Nemajú tam veľa snehu, nedá sa lyžovať, ale niekoľko sto kilometrov severnejšie majú meter snehu.
„V rotariánskych rodinách sa o mňa starali ako vlastní rodičia. Samozrejme, platili pre mňa pravidlá, ako napríklad dokedy som musel byť doma, alebo odkedy do kedy sa mám pripravovať do školy. Nestarali sa o to, čo robím, toľko, ako moji rodičia, preto som mal väčšiu voľnosť. Kanaďania sa ma najčastejšie pýtali, ako sa žije na Slovensku. Myslel som si, že ľudia v Kanade majú iné záujmy, ale bolo to podobne ako na Slovensku. Dievčatá hovoria o „make upe„, chlapci o dievčatách o jedle, o filmoch a o hudbe. Ak mám hovoriť o rozdieloch mladí Kanaďania chodia často spolu do kina a športujú. Každý sa snaží hrať v nejakom športovom klube - volejbalovom, hokejovom, basketbalovom, plaveckom, futbalovom...Samozrejme aj v Kanade sú mladí ľudia, ktorí zaháľajú, fajčia marihuanu, ale tých, ktorá športujú, je určite viac.
Mladého Ivana Lamoša sme sa opýtali, aký bol jeho najkrajší zážitok v Kanade. Veľmi sa mu páči hokej. „Videl som niekoľko stretnutí NHL v Toronte a v Ottawe, ale nestretol som s Bondrom, ani Hossom. Škoda. Napriek tomu sa splnil môj sen z detstva a videl som stretnutie NHL. Na stretnutí v Toronte som si kúpil šiltovku za 40 dolárov, pričom obyčajná čiapka stojí pár dolárov. Zaplatil som za značku Toronta Maple Leafs,„ pokračoval Ivan Lamoš.
Okrem toho spomenul návštevu zaujímavej reštaurácie. S rodinou Maresovcov bol v reštaurácii, v ktorej zákazníkov obsluhovali servírky a barmanky v krátkych šortkách. Keď sa niekto chcel s nimi odfotografovať, stačilo, keď zazvonil na zvonec. Kanaďania hovorili, že v tejto reštaurácii podávajú najchutnejšie kuracie krídla v širokom okolí, ale Ivanovi sa to vôbec nezdalo, lebo ľudia tam chodili iba kvôli barmankám.
Ivan Lamoš nám povedal, že jedlo máme na Slovensku lepšie. „V Kanade nevaria tak dobre ako my na Slovensku. Nepoznajú nielen bryndzoví halušky, čo je samozrejmé, ale ani rezne. Kanaďania sa stravujú prevažne v reštauráciách.„
Mladý Martinčan raz svojím hostiteľom uvaril guláš. „Trochu som ho presolil, tak neviem, či im chutil. V Kanade som trochu zlenivel, lebo som nemusel takmer nič robiť. Žiadne upratovanie a varenie, iba v tretej rodine som kosil trávnik na ploche 60 m x 40 m.„ Kanaďania žijú materialistickým spôsobom života, zaujíma ich najmä zarábanie peňazí, domy, autá, preto aj otázky, ktoré kládli Ivanovi Lamošovi sa týkali najmä životnej úrovne na Slovensku.
„Niektorí ľudia ani nevedeli, kde je Slovensko, zaujímala ich naša ekonomika, ako sa vyvíja, okrem toho aj naša príroda, napríklad či máme pekné hory. Niektorí spolužiaci ani nevedeli, či je Slovensko krajinou tretieho sveta alebo čo je Európska únia. Na kanadský spôsob života sa ľahko privyká. Rád by som sa o rok do Kanady vrátil,„ hovorí Ivan Lamoš.
