Opäť tu bol čas, keď sa v Turci na spomienku Slovenského národného povstania rozhoreli partizánske vatry. Rok od roku pri nich nechýbajú Francúzi. V Priekope i pri 
Strečne ich bojovalo niekoľko desiatok a mnohí v slovenskej zemi spia svoj večný sen. Medzi nimi aj L. Georges a A. M. Jannon. Padli pod Martinskými hoľami, pri bunkroch v Lopušnej na Skalke. Našla ich skupina slovenských partizánov. „Bol medzi nimi aj môj otec,„ spomína známy martinský športovec, lyžiar Ján Holiga. A bol to práve on, ktorý na martinskej radnici začal živiť myšlienku osadiť pamätnú tabuľu na počesť francúzskych partizánov a vybudovať, respektíve obnoviť starý chodník na Martinské hole (údajne najkratší) a pomenovať ho po nich.
Myšlienka dozrela a pri príležitosti 60. výročia SNP dozrel aj čas chodník sprístupniť a pamätnú tabuľu osadiť. Všetko to sa udialo vo štvrtok minulého týždňa, no predchádzalo tomu množstvo hodín práce pri sprístupňovaní chodníka, ktoré venovali dobrej veci najmä ochotní ľudia zo skupinky okolo martinského bežeckého lyžovania. Pripomenúť si život i smrť svojich spolubojovníkov prišli do Martina aj jedenásti francúzski protifašistickí bojovníci, pre ktorých sa pred šiestimi desiatkami rokov stali slovenské hory domovom. Francúzskych partizánov, ktorých sprevádzal vojenský pridelenec Obrany Francúzskej republiky Jean Christoph Gaulard najskôr prijal martinský primátor Stanislav Bernát. Na stretnutí boli prítomní aj zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, štátnej správy i samosprávy. Hostitelia sa poďakovali priamym účastníkom SNP z Francúzska za ich hrdinstvo a odvahu, ktorú prejavili v urputných bojoch.
V družnej debate potom jeden z nich - Roger Camberlyn povedal, že z roku 1944 má na Martin veľmi živé spomienky. Keďže pochádza z Paríža, v okolí Martina bol prvý raz v horách a pamätá si, že ho prevážalo s ostatnými francúzskymi partizánmi auto z martinského pivovaru. „Boje pri Priekope boli strašné, aj z našich radov veľa ľudí zahynulo a mnohí boli zranení. V roku 1944 prišla veľmi studená zima, na ktorú sme neboli pripravení. Vzťahy so Slovákmi sme mali veľmi dobré, kedykoľvek sme zišli z hôr do niektorej dediny a povedali sme, že sme francúzski partizáni, ľudia nás prijali a dostali sme jedlo,„ spomínal si na SNP Roger Camberlyn, ktorému primátor na spomienku daroval fľašu kvalitnej slivovice.
Potom sa francúzski partizáni a ich sprievod presunuli k čerstvo vybudovanému Chodníku francúzskych partizánov pod Martinskými hoľami. Z asfaltky museli absolvovať niekoľko sto metrov cesty ťažkým horským terénom, čo bola pre osemdesiatnikov náročná túra. Chodník majú martinskí turisti riadne označiť a zakomponovať do máp. V priestore bývalých bunkrov, kde našli smrť dvaja mladí Francúzi, sa delegácia zastavila. Francúzski hostia si pozreli bunkre, s dojatím pospomínali udalosti staré niekoľko desaťročí a odhalili pamätnú tabuľu venovanú padlým krajanom. Zahynuli pri prepade bunkrov, ktoré gardisti našli len preto, že povstalcov niekto zradil.
Cestou nám Roger Camberlyn porozprával aj niekoľko svojich zážitkov zo SNP, ktoré mu najviac utkveli v pamäti. Bojoval v Jánovej Lehote, Banskej Štiavnici, Krupine, Valaskej Belej, Kunerade a v Turci pri Priekope. „Môj najdramatickejší zážitok sa odohral v Jánovej Lehote. Čakali sme na útok skrytí za skalami. Vtom na mňa spoza stromu vystrelil Nemec. Strela ma nezasiahla, odrazila sa od skaly. Potom sme naňho vystrelili dvaja naraz. Nevieme, kto ho zasiahol, ale Nemec zahynul. V Jánovej Lehote žili Nemci. Dostali sme rozkaz, že máme na nich zaútočiť. Po útoku sme sa chceli napiť vody, ale vedeli sme, že Nemci niektoré studne otrávili. Museli teda najprv z nich piť oni, až potom sme sa napili my,„ povedal nám R. Cymberlyn, ktorý po vojne navštívil s menšími prestávkami Slovensko približne dvadsaťkrát. „Prvý raz to bolo už v roku 1947. Po roku 1948, keď Francúzsko nemalo nadviazané diplomatické vzťahy s Československom, nasledovalo deväťročné obdobie, keď sme tu nemohli prísť. V roku 1956 postavili pomník pri Strečne a od roku 1957 s protifašistickými bojovníkmi navštevujeme Slovensko takmer každý rok.„
Francúzski hostia potom spoločne so zástupcami radnice a slovenskými protifašistickými bojovníkmi položili kytice aj na hroby padlých na Cintoríne hrdinov SNP v Priekope. Hádam to nebola ich posledná návšteva týchto pietnych miest. Už tá budúca bude možno mať o jeden bod programu viac. Ľudia združení okolo výstavby Chodníka francúzskych partizánov totiž navrhujú, aby sa každoročne pri príležitosti výročia SNP uskutočňoval výstup na Martinské hole práve po tomto chodníku a aby sa tak navždy pripomínalo, že život v mieri sa vykupuje smrťou v boji.
Autor: gg,vl
