tvorba nebola nijako jednoduchá, má v sebe zakódovaný zmysel pre pravdu a vo svojich historických výskumoch neraz narážal na podvody, nepresnosti alebo omyly. To všetko chcel dať na pravú mieru, hoci mu to často vynieslo tvrdé kritiky, lebo najmä za totality sa malo písať len pozitívne. Vedel aj o krivých stránkach partizánskeho boja, hoci bol veľký priaznivec Slovenského národného povstania. Ako mladý historik si myslel, že žiadna lož nesmie byť utajená, a tak odhaľoval zločiny tzv. „partizánov„, v skutočnosti zločinných bánd, zneužívajúcich revolučnú situáciu pre sebecké ciele. Za tieto odhalenia ho nielen kritizovali, lebo povstanie malo zostať krištáľovo čisté, ale znemožňovali mu publikovanie.
Sám skočil do „jamy levovej„, keď sa v v šesťdesiatom ôsmom pridal k Dubčekovmu demokratizačnému hnutiu. Bol medzi signatármi už dobre známej marcovej výzvy na odstúpenie dogmatických funkcionárov, a tak ako ostatní účastníci tzv. marcového aktívu z r. 1968, bol vylúčený z komunistickej strany. Mohol písať jedine pod cudzími menami, ale hlavne sa venoval bádaniu v archívoch. Napísal kopy monografií, najviac z oravských dedín a miest, ale aj z Turca a za najdôležitejšie pre Turiec treba pokladať ním zostavené aj čiastočne napísané dielo Martin – z dejín mesta...
Jozef Mlynarčík sa zúčastnil na kultúrnej činnosti v Martine z lásky a na mnohých miestach. Bol dlho vo výbore Rady národnej kultúry. Prekonal a prekonáva ťažké choroby, napriek tomu sa nevzdáva práce, ale pre istotu však nezištne odovzdáva stovky počas života nazbieraných dokumentov do Matice, SNM a Slovenskej národnej knižnice. Tento historik, publicista a najmä kvalitný človek si zaslúži úctu oravskej, turčianskej, ale aj celej slovenskej verejnosti.
Autor: K. Horecký
