í sa na Divadelnom námestí odvíjal pestrý kultúrny program s dobre premyslenou dramaturgiou. To možno len kvitovať. Menej už to, že sa nestretol s adekvátnou odozvou občanov. Prečo? Nechce sa nám veriť, že by Turčania boli prejedení kultúrou. Pravdou síce je, že čosi ubralo premenlivé daždivé počasie, ktoré najviac ovplyvnilo návštevnosť piatkového večerného vystúpenia hudobnej skupiny LOJZO, ale najpravdepodobnejšou príčinou, ako nám povedali mnohí Martinčania, ktorých sme oslovili, zrejme bolo, že programu chýbala lepšia propagácia. Počuli sme od viacerých názor, že nebyť našich novín, bol by tento program celkom dobre utajený. Viacerí sa sťažovali, že nevideli ani plagáty a mnohí aj na to, že sa až priamo na námestí dozvedeli, kto a kedy v programe vystúpi. Nemali sme dosť argumentov na to, aby sme tieto ich tvrdenia vyvracali. Spolu s nimi môžeme len povedať – škoda, veľká škoda, lebo program a úsilie účinkujúcich by si boli zaslúžili lepšiu divácku kulisu.
Rovnako môžeme súhlasiť s tými, čo tvrdili, že bolo málo informácii aj o významnom športovom podujatí – pretekoch Okolo Slovenska. Hádankou bolo, kde bude cieľ a kde štart. To všetko akoby len dokumentovalo tajuplnosť tohto medzinárodného podujatia, ktoré sa uskutočňovalo v tieni olympijských hier, a tak sme sa o ňom len málo dozvedeli z televízie či dennej tlače. Škoda, pretože Martin, ktorý bol etapovým centrom záveru slušne obsadených medzinárodných pretekov, by si to bol zaslúžil. Ak pre nič iné, tak preto, že sa na to mesto podujalo a venovalo aj slušnú sumu finančných prostriedkov (trištvrte milióna korún), aby cyklistický peletón našiel smer aj do metropoly Turca.
Nedeľňajšie cyklistické kritérium ulicami mesta určite prinieslo divácky pekný zážitok. Diváci zaslúžene ocenili pretekárov potleskom, no už menej potlesku si ale zaslúžilo to, že opäť zlyhali informácie smerom k občanovi. Mnohí Martinčania sa len na poslednú chvíľu dozvedeli, že bude a ako bude zmenená trasa mestskej hromadnej dopravy. Mnohí sa o zmenách dozvedeli až v autobusoch, ktoré ich namiesto do centra mesta doviezli až kdesi k Tescu. A to, žiaľ, nebolo jediné „fopa„. Ak si totiž pozvete domov zahraničnú návštevu, tak si asi nenecháte v obývačke deravý tepich. No, a v tomto prípade sa to v Martine vlastne stalo. Tých osem či desať dier v asfalte na ceste, po ktorej viedla trať kritéria na úseku od múzea k Štefánikovmu ústavu, si priam pýtalo zalátať. Nie veľmi lichotivé slová sme započuli aj z úst českých pretekárov v peletóne po tom, ako prešli úsekom, na ktorom sa dieram nedalo ani len vyhnúť. Ešteže sa nikto z pretekárov nezranil...
A tak logicky zarezonovala otázka, či sa z tej kopy peňazí nemohlo čosi odkrojiť na opravu ciest, aby cyklisti prechádzali aspoň po „zalátanom„ koberci. Zalátané diery by aspoň pripomínali, že sa tak stalo na počesť podujatia, ktoré zviditeľnilo mesto menej, ako sa čakalo.
