Zberatelia najcennejších kovov

Ešte pod názvom bývalej telovýchovných jednôt – najprv Pokrok, potom Družstevník, začal pred štyridsiatimi rokmi zásluhou Svetozára Pavlíka rozbiehať činnosť kulturistický oddiel vo Valči. Len pred asi piatimi rokmi pribudlo do názvu oddielu meno sponzora SP-Styling, a tak je dnes nielen na Slovensku, ale aj vo svete známy pod celým názvom Kulturistický oddiel SP-Styling Valča. Vôbec nepreženieme, keď napíšeme, že pretekárov tohto oddielu už dobre poznajú aj za hranicami malého Slovenska. Momentálne sa tento oddiel venuje mužskej a ženskej kulturistike, príprave pretekárov v tlaku na lavičke, v armvrestlingu (pretláčanie rúk), fitnesu a body fitnes. Pod dohľadom šéfa a trénera klubu v jednej osobe – Svetozára Pavlíka, sa pripravujú pretekári v spomínaných športových disciplínách. A nielen pripravujú, ale aj žnú úspechy.
Svetozár Pavlík, len tak z „voleja„ – z hlavy spomenul iba nedávne úspechy. „Vlani získala naša pretekárka Silvia Malachovská titul absolútnej majsterky sveta vo fitnes, tohto roku k tomuto titulu pridala aj titul majsterky Európy. Samozrejme, získala aj domáci titul. Ďalší náš pretekár Vladimír Flimel bol majstrom republiky v kulturistike, skončil štvrtý na majstrovstvách Európy v kulturistike, bol vo finále majstrovstiev sveta v tlaku. Na nich prekonal všetky slovenské rekordy v hmotnosti do 100 kg. Momentálne sa pripravuje na majstrovstvá sveta, ktoré budú v Clevelande v USA. Zaujímavé je, že on kulturista dokonca poráža špecialistov, ktorí sa pripravujú iba na túto jedinú disciplínu. Je to nádejný pretekár a určite sa pokúsime pripraviť ho tak, aby zaútočil aj na svetový rekord. Úspešne si počínala aj Monika Kenická, ktorá na majstrovstvách Európy v kulturistike obsadila štvr-
té miesto. Naša vicemajsterka sveta sa úspešne vrátila k tomuto športu.„
Zázemie valčianskeho klubu tvorí dohromady asi tridsať členov, ale takých pretekárov, ktorí sa venujú vrcholovému športu majú, podľa šéfa oddielu Svetozára Pavlíka, päť. Pritom zvláštnosťou je to, že členmi oddielu nie sú len pretekári z Turca, ale pod jeho strechou sú viacerí špičkoví pretekári, ktorí majú bydlisko mimo regiónu.
„Je to tak„, hovorí Svetozár Pavlík. „Napríklad Iveta Malachovská je od Banskej Bystrice, Vladimír Flimel je od Bratislavy. Pýtate sa, čím to je, že sú členmi nášho oddielu aj pretekári spoza hraníc turčianskeho regiónu? Odpoveď je jednoduchá. Osem rokov som bol reprezentačným trénerom, ale zdravotné problémy mi nedovolili v tejto funkcii pokračovať. Pretekári ma dobre poznali. Poznali moju povahu, môj prístup a skúsenosti, zrejme preto si za mnou našli cestu. Ale netreba zabudnúť ani na to, že Kulturistický oddiel SP-StylingValča už má svoj zvuk, má meno a je už v tejto branži pojem. Pretekári zrejme idú aj za podmienkami a my im ich vieme vytvoriť. Pravdou je, že sponzori sa dnes ťažko zháňajú. Ale, keď už pretekár povie, že ide súťažiť za mňa, za oddiel, za Valču, samozrejme za SP Styling, tak je väčšia pravdepodobnosť, že bude mať vytvorené dobré podmienky, lepšie, ako niekde inde.„
Medzi spomínanými pretekármi chýbajú Turčania, ale nechýbajú v kádri.
Momentálne sa pripravujú dvaja takí, ktorí, vraj, zodpovedajú jeho prísnym kritériám a spĺňajú predpoklady. „Jedným je Jozef Laučík, finalista majstrovstiev Slovenska v kulturistike, ktorý skončil na 2. mieste na Veľkej cene v Dubnici, čo bol perfektný výkon. A perspektívnym pretekárom v tlaku na lavičke je aj Zdenko Wyka. Z neho by som chcel vychovať špecialistu na túto disciplínu. Pravdou je, že nie je ich veľa, ale ja už nemám čas vyhľadávať talenty. Dnes sa venujem iba vrcholovému športu. Pravdou je aj to, že by som ešte veľmi chcel tu vychovať špičkových pretekárov, lenže šesťdesiatka je na krku. Takže neviem. Ale, predsa nie som tu sám. V turčianskom regióne je veľa fitnes centier, preto vôbec nechápem, že nie sú schopní vychovať pretekárov na európskej, či dokonca na svetovej úrovni.„
Pravdaže, cesta za výkonmi je aj o chcení, o odriekaní. Mnohí začali, dosiahli aj prvé pekné výsledky, ale nakoniec prestali súťažiť. Ich talent zakapal. Svetozár Pavlík súhlasne prikyvuje, ale zároveň aj dodáva: „Možno je to aj prístupom trénerov a inštruktorov vo fitnes. Ja si to už môžem dovoliť povedať, že vedomosti mnohých inštruktorov vo fitnes, podľa mňa, nezodpovedajú požiadavkám vrcholového športu. A čo je horšie, asi nestoja ani o radu. Nik neprišiel s tým, že by napríklad povedal, poďme spolu robiť. Pritom ja už by som svoje skúsenosti aj chcel niekomu odovzdať, aby to aj v budúcnosti fungovalo. Aj keď to, napríklad už nebude náš oddiel, ale prípadne aj iný. Len nech to funguje.„
Žiadny začiatok nie je ľahký. Cesta k úspechu nie vždy je dláždená porozumením, navyše na tejto ceste, ako tvrdí Svetozár Pavlík sa nachádza aj závisť. Tie peripetie, ako povedal, pozná z vlastných skúsenosti.
„Valčiansky oddiel som zakladal v časoch, ktoré tomuto športu nepriali, ešte za komunistov. Ale našli sa viacerí, ktorí nám predsa len pomohli. Spomeniem nebohého Jozefa Bosíka, ale aj Jozefa Slobodu, Mariána Stehlíkova a Jána Škvarku. A vari by som mohol pridať aj zopár ďalších Valčanov, ktorí dokázali tento šport, ktorý vtedy existoval len v Bratislave, Košiciach, či Trnave akceptovať. Mne pomohli tým, že sa oddiel udržal vo vtedajšej telovýchovnej jednote. Je zaujímavé a paradoxné, že vtedy, hoci poznali moje antikomunistické zmýšľanie a aj napriek tomu, že som bol ideologicky na inom brehu, vždy, keď sme mali akýkoľvek úspech, si to predstavitelia vtedajšieho národného výboru všimli. Pozvali nás, urobili nám posedenie, ocenili pretekárov. Ale teraz, keď máme úspechy, také, ako sme nemali nikdy predtým, nik si to ani nevšimol. Pritom, my od nich vôbec nežiadame peniaze. Ale, asi by sa patrilo aspoň ruku podať a zagratulovať k úspechom. Oddiel aj ja sme dostali ďakovné listy od prezidenta republiky a aj predsedu vlády, ale doma nie sme asi prorokmi. Neviem, čo už máme viac urobiť. Nedávno reprezentovala Iveta Malachovská v Nemecku ani nie tak Slovensko, ale náš klub, teda Valču. Boli tam pretekárky, profesionálky z celého sveta. No a doma si to nik ani nevšimol. A pritom je to reklama obce ako hrom. Asi to bude touto dobou, keď jeden druhému skor závidí, ako praje„ dodal Svetozár Pavlík.