Narodený: 3. augusta 1934 v Poprade
Ako hráč pôsobil: vo Zvolene, Banskej Bystrici, Čiernom Balogu a od roku 1955 do roku 1967 v Martine.
Trénerské pôsobenie: - rok 1967: tréner dorastu v Martine, rok 1970: Brezno, po návrate domov asistent trénerov Štefana Jačianskeho a Štefana Čambala v Martine, potom tréner Zvolena, rok 1979: tréner prvého mužstva v Martine, potom Bardejova, rok: 1981: Třinec, rok: 1987: opäť Martin, potom trénoval Dolný Kubín a Vrútky.
nskeho a Štefana Čambala, a to tretie bolo na sklonku sedemdesiatych rokov, keď sa bil Martin so Žilinou a Prešovom o postup do prvej ligy. Pri všetkých týchto medzníkoch bol čerstvý sedemdesiatnik Emil Kunert.
Pristavenie prvé – hráčske
„Keď som prišiel v roku 1955 do martinského kádra, bol v ňom už veľmi dobrý kolektív futbalistov, ktorí tomuto športu odovzdávali všetko. Ale rovnako to bolo aj v zamestnaní. Všetci sme pracovali vo fabrike. Boli sme ozaj jednoliaty kolektív. Spočiatku sme hrali I. A triedu v Žilinskom kraji a za tri roky sme postúpili do divízie a odtiaľ hneď do Slovenskej národnej ligy. Na tie roky mám veľmi dobré spomienky, veď vtedy chodili diváci nielen na stretnutia, ale aj na tréningy. Keď sme hrali so Žilinou na starom škvárovom ihrisku spadol aj plot, toľko sa tam tlačilo divákov. Diváci boli ovešaní na stromoch, na plote. Ďalšia krásna spomienka sa viaže na zápas s reprezentáciou Sudánu. Diváci, medzi nimi bolo aj veľa žien, prišli, aby videli prvýkrát v živote černochov. V hľadisku bolo vtedy 9-tisíc divákov.„
Pristavenie druhé – asistentské
„V období, keď som pôsobil ako asistent trénerov Štefana Jačianskeho a Štefana Čambala, prežíval martinský futbal krásne časy. Bola to dobrá robota v súdržnom kolektíve trénerov a hráčov. Hráči vtedy ozaj tvorili výnimočný kolektív. Vedeli, čo chcú. Robili radosť nielen nám trénerom, ale predovšetkým celej futbalovej verejnosti a keďže druhá liga bola celoštátna, robili dobré meno mestu aj v Čechách. Spolupráca s nezabudnuteľným stratégom Štefanom Jačianskym bola na vysokej úrovni, takisto aj so Štefanom Čambalom, ktorý bol akýmsi otcom hráčov. Vtedy to bolo tak, že všetci, ktorí robili okolo futbalu, hráči, tréneri aj funkcionári žili pre futbal, odovzdávali mu všetko. Na to sa veru nedá zabudnúť. Boli tu viaceré futbalové osobnosti.„
Pristavenie tretie – trénerské
„V roku 1979 som mal tú česť v Martine opäť trénovať veľmi dobrý kolektív, výbornú partiu. Mali sme vtedy aj trošku smoly. Bojovali sme o postup do prvej ligy so Žilinou a Prešovom, ale ten nám ušiel o jeden-jediný bod. Pamätám si že sme o postup prišli po domácej remíze so Spišskou Novou Vsou. Nakoniec tým šťastným postupujúcim bol Prešov. V Martine bol vtedy kolektív, s ktorým sa dalo pracovať. V tom čase azda bola veľká chyba, že neskôr z tohto kolektívu niektorí hráči poodchádzali a martinský futbal začal stagnovať a neskôr aj upadať. V tom čase som už bol v Třinci. Bolo to krásne obdobie, na ktoré často a rád spomínam, lebo sme mali na vtedajšiu dobú výborné podmienky. Zaujímavosťou bolo, že počas mojej éry, keď sme dva roky hrali o postup do prvej ligy, som mal v mužstve sedem Slovákov. Tri roky bol medzi nimi aj syn Ľubo. Hoci som ho doma v Martine a aj tam trénoval, nesnažil som sa ho preferovať. Ba, možno som bol na neho aj trochu prísnejší, lebo som chcel som aby čosi dokázal. Pamätám si, že v Třinci dal len za jeseň pätnásť gólov!„
Pohľad na súčasnosť
„Futbal začal v Martine klesať ku dnu. Ja si myslím, že to, ako teraz stojí, alebo skôr už kľačí na kolenách, je aj chyba mesta, Je to škoda, veľká škoda. Zdá sa mi, že v tomto za mnohými mestami u nás výrazne zaostávame. Pravdou je, že teraz už na martinský futbal nechodievam. Nie žeby som zanevrel, ale keď počúvam, ako sa tí chlapci trápia, tak radšej nejdem. Podľa môjho názoru, ak bude mesto aj naďalej ignorovať futbal a nenájde sa viac ľudí, ktorí budú chcieť odborne pracovať, tak, žiaľ, nevidím nejakú lepšiu perspektívu.„
Autor: jk
