Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky
VEĽKÁ KOLLÁROVA LÁSKA ZAČALA „ŽIŤ„ V SLÁVNEJ SLÁVY DCERE PRED 180 ROKMI

Manželstvo s inšpiráciou

Básnická skladba Slávy dcera mošovského rodáka Jána Kollára (1793 – 1852) vznikla z rozporu lásky k žene a vlasti. Inšpiráciou mu bola predovšetkým Nemka Friederika Wilhelmína Schmidtová – Mína, ktorej vybásnil (nešťastnú) lásku tak, že báseň vošla do dej

ín a ovplyvnila tvorbu aj ďalšej generácie. Možno aj preto v mnohom pripomína Sládkovičovu Marínu. Nielen bojom za vlasť, ale aj láskou k žene, v ktorej mu bránili. No Kollárova Slávy dcera nesie v sebe aj niečo zaujímavejšie a šťastnejšie. Ešte začiatkom roka 1824 pri svojom zrode mala 150 sonetov. V roku 1845 rozšíril Kollár svoju Slávy dceru na 622 sonetov, čo však ešte nebol konečný stav! Kým Sládkovič v manželstve s inou na Máriu Pišlovú len myslel a spomínal, Kollár sa rozhodol konať inak. Ten sa svojej „inšpirácie„ tak ľahko nevzdal. Nielenže o nej písal i naďalej, ale si ju vzal za ženu a splodil s ňou (napokon aj) ozajstnú dcéru...
Útek pred bitkami...
Stretnutie Jána Kollára a Míny (budeme ju volať takto „kollárovsky„) na fare v Lobede pri nemeckom meste Jena, kde študovalo mnoho talentovaných slovenských evanjelikov, majú na svedomí dve okolnosti týkajúce sa samotného Kollára. Prvou bola jeho túžba po štúdiách a druhou otec, ktorý chcel mať zo syna hospodára, nie učenca. Matej Kollár - človek síce v Mošovciach ako richtár veľmi uznávaný a pobožný - býval k svojej žene, synovi Jánovi a ďalších dvom deťom neobyčajne násilnícky. Sám bol učený, preto synovi neodoprel základné (na mošovskej ľudovej škole učil Jána Kollára Juraj Hrúz, strýko matky Sándora Petöfiho) i vyššie vzdelanie v Kremnici, kde sa naučil po nemecky. Otec však „svoje tri deti nepovažoval za samostatné a slobodné tvory, ale iba za prostriedky a nástroje svojho odpočinku v starobe,„ presne takto si spomína na svojho otca Ján Kollár. Kvôli podlomenému zdraviu fyzickú prácu na poli nezvládal, a keďže túžil študovať ďalej, otec ho vlastne vyhnal z domu. Syn sa mu odvtedy na oči viac neukazoval. Život o bitkách mu nechýbal, no s matkou udržoval písomný kontakt i naďalej. Jeho súrodenci ostali „neslobodnými„, pretože aj po založení vlastných rodín zotrvali ako roľníci v Mošovciach pri otcovi, ktorý sa v 1821 ako päťdesiatosemročný, rok po manželkinej smrti, z obavy pred samotou v starobe znova oženil.
...do biedy života študentského
Od 17 rokov sa musel Ján Kollár o seba postarať sám. Počas štúdií na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr v Bratislave a Jene sa potuloval po Dolnej zemi a kázaním a vychovávaním detí z bohatých rodín si zarábal. V Jene sa dokonca takto dostal do vyššej spoločnosti, v ktorej sa stal veľmi obľúbený. Preto v roku 1818 v marci po Veľkej noci vstúpila do jeho bytu staršia, dôstojná pani a prosila ho (na odporúčanie iných) o zastúpenie svojho chorého manžela na nedeľnej kázni. A práve pred kázňou stretol na fare v Lobede Ján Kollár po prvýkrát o dva roky mladšiu Mínu, dcéru chorého pastora Juraja Fridricha Schmidta. Po krátkych schôdzkach požiadal matku o Míninu ruku. Kollár pochádzal nanešťastie zo Slovenska patriaceho do Uhorska, o ktorom mali Nemci nedobrú mienku. Slovákov videli ako divý, surový a necivilizovaný národ. A pani Schmidtová zvlášť. Poznala niekoľko nevydarených manželstiev, kedy sa ženy vrátili z Uhorska s plačom domov... Márne sa Kollár snažil vysvetliť omyl, v ktorom žila. Nepresvedčil ju. Dcéru mu napokon sľúbila, ale s podmienkou, že sa patrične zamestná v Jene, aby jej bola Mína nablízku.
Mŕtvi milenci
Kollárova láska k Míne musela byť veľká a vrelá, keď ňou zaplnil niekoľko básní. V skutočnosti však ostala neopätovaná. V čase, keď pýtal Mínu o ruku, bola zaľúbená do istého svetáka - lekára, s ktorým sa na dlhší čas aj zasnúbila. Keď Slávy dceru preložili do nemčiny, Kollár s vytrvalou nádejou v lásku napísal Míne list. Odpoveď však prišla od jej matky, ktorá oznámila zaľúbenému básnikovi nedobrú správu - Mína je ťažko chorá a v čase čítania tohto listu možno aj mŕtva. Že mu dlhší čas Mína neodpovedala ani na jeden list, mohlo znamenať len jedno... Básnik prepadol ťažkej chorobe a spísal v roku 1825 testament. Zakrátko sa roznieslo, že Kollár je mŕtvy! V tom čase býval často chorý, neraz stál na hrane medzi životom a smrťou, vtedy ho dokázali vyliečiť aj pramene z Turca, do ktorého sa práve z tohto dôvodu vracal. A pomohli mu i tentoraz, takže Kollár chorobu horko-ťažko prežil a ďalej pracoval. Aj na pokračovaní Slávy dcery, ktorá, dá sa povedať, predstavuje akýsi malý úsek z jeho života. Keď dostal od matky Schmidtovej ultimátum – Mína alebo vlasť - premietol ho aj do veršov. Dlho tápal, nevedel sa rozhodnúť. Sprvu dal polovicu srdca vlasti, polovicu Míne. Jej smrťou sa všetko vyriešilo. Nechal ju zomrieť i v básni, čím zvíťazila láska k vlasti. Z Míny „urobil„ nadprirodzenú bytosť a osud ich lásky posunul do posmrtného života.
Vzkriesená láska
Keď v roku 1834 odchádzal mladý farár Blázy, Kollárov priateľ, ženiť sa do Jeny, Kollár ho poprosil, aby navštívil na cintoríne Mínin hrob a doniesol mu z neho kvietok na pamiatku. Blázy by celkom na Mínu a jej hrob zabudol, keby sa na svadbe jeho neveste neprihovorila istá neznáma: „Ó, si šťastná žena! Budeš bývať v tej krásnej zemi, ktorá sa mala stať druhou vlasťou i mne, keby môj snúbenec nebol zomrel v mladom veku.„ Napokon Blázy predsa len doniesol Kollárovi z Jeny niečo. No, nebol to kvet z Míninho hrobu...
„Mína žije, Mína Kollárova!„ napísal šťastný Kollár hneď do Slávy dcery a utekal si po ňu z Pešti do Nemecka. Nebránila mu v tom už ani domnelá smrť, ani Mínina matka (zomrela v roku 1831), ktorá ich oboch držala od seba. Tentoraz Mína Kollára neodmietla. Už o rok 22. septembra 1835 sa štyridsaťročný milenecký pár po sedemnástich rokoch známosti zosobášil vo Wei­mare a odcestoval žiť tam, kde to matka Schmidtová nikdy nechcela – do uhorskej Pešti.
Živá Slávy dcera
Dielo Slávy dcera si našlo množstvo priaznivcov i odporcov. Zvedavosť ich premohla rovnako a hneď sa utekali pozrieť na tú živú „Slávy dceru„. Z ich strany sa sklamaniu nevyhla. Nenašli na nej črty mladej krásky z básne, hoci pôsobila a vyzerala stále mlado. Nemala „lesk„, ktorý jej Kollár v básni dal. Bola síce prívetivá, ale v spôsoboch nezaprela Nemku a nezdala sa zvedavcom taká srdečná, ako bývajú dcérky matky Slávy... Mína bola skôr rozumovo ako citovo založená, a keď vzala do rúk hospodárenie Kollárovej domácnosti, považovali ju známi za skúpu. Navyše sa mnohí pozastavovali nad tým, ako sa mohol zanietený Slovan a odporca Germánov oženiť s Nem­kou, ktorá navyše neovládala ani jeho reč. Mína sa síce po slovensky alebo česky nikdy celkom nenaučila, ale žila s manželom v slovanskom duchu. Podporovala ho, a keď načas oslepol, vybavovala za neho korešpondenciu, písala vedecké práce, ktorej jej diktoval. Jej naklonenie Slovanom sa prejavilo najmä po Kollárovej smrti (1852), keď aj malou finančnou čiastkou podporovala gymnázium v Revúcej, školu v Mošovciach či Maticu slovenskú a snažila sa hlavne o to, aby dielo jej manžela bolo znovu a znovu vydávané. Starala sa o jeho pamiatku a nechcela dopustiť, aby svet na Kollára zabudol. Rovnako vychovávala aj jedinú dcéru so slovanským menom – Ľudmilu, ktorú sám Kollár viedol k svojmu jazyku. Matka v nej túto vedomosť udržiavala.
Kollárovi potomkovia
Slovanstvo a jeho duch sa v kollárovskej rodine drží dodnes. Napríklad aj v menách. Aj napriek tomu, že jeho pravnuci žijú ako Nemci. Dcéra Ľudmila sa vydala za Ernesta Viktora Schellenberga, básnika a riaditeľa dievčenského gymnázia, ktorý síce bol Nemcom telom i dušou, čo Míne veľmi prekážalo, ale svojej žene žiť ako vlastenke nezakazoval. Dokonca nenamietal, ak sa ich prvorodený syn volal po slovensky Janko, dcéra Ľudmila a najmladšia po starej mame – Friederika, čiže Frida. Ľudmila žila rodinným a usporiadaným životom, no po rodičoch zdedila náchylnosť k chorobám, a tak v roku 1880 zomrela. Ovdovený Schellenberg zaopatril kollárovské pamätihodnosti, ktoré odovzdal múzeu v Prahe, a o dva roky sa po Ľudmilinej smrti oženil s jej sesternicou Katarínou Kunzovou, s ktorou mal syna Arnošta Ľudovíta, ktorý sa stal neskôr tiež básnikom. Z Ľudmiliných detí sa o rozšírenie rodokmeňa postarala jedine Frida. Ján zomrel veľmi mladý a kvôli drobnej duševnej chybe aj slobodný a Ľudmila sa nevydala zrejme pre očnú vadu. Frida, krásavica po babičke, spojila svoj život s Brunom Schneiderom, „prívržencom„ kollárovskej tradície. Ako obyčajne, aj oni dali svojej jedinej dcére meno Ľudmila (nar.1910), ktorá, hoci ani jednému zo svojich piatich detí s Walterom Schnabelrauchom nedala meno po predkoch, nechala túto poctu volať sa po dcére „Slávy dcery„ svojím početným vnúčatám.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 381
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 273
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 524
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 207
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 772
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 681
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 459
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 397
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 350
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 218
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Vrútkach stihli otestovať za víkend 2069 ľudí. Štyria z nich mali pozitívny test na covid-19.

Miera pozitivity v meste Martin za víkend je 0,46%. Ide však len o výsledky dočasných (víkendových) odberových miest. Do súhrnu sa ešte započítajú výsledky z mobilných odberových miest a PCR testov.

4 h
Viliam Sokolík sa narodil vo Vrútkach.

Narodil sa vo Vrútkach, dlhé roky pracoval v Matici slovenskej, kde bol vedúcim oddelenia fotodokumentačných zbierok v jej literárnom archíve.

8 h
Mužstvo sa formuje.Náročný program ukáže či ho ešte treba doplniť.

Po doplnení štyrmi novými bekmi získala martinská obrana potrebnú dávku skúseností i zdravej agresivity. Káder môže vedenie klubu posilňovať do 15. februára.

10 h
Ján Danko, primátor Martina počas testovania na Kolónii Hviezda.

Primátor Martina Ján Danko ocenil spolupatričnosť a ľudskosť všetkých, ktorí sa na testovaní podieľali. Aj preto bolo úspešné.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

8 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

24. jan

Už ste čítali?