Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

Manželstvo s inšpiráciou

Básnická skladba Slávy dcera mošovského rodáka Jána Kollára (1793 – 1852) vznikla z rozporu lásky k žene a vlasti. Inšpiráciou mu bola predovšetkým Nemka Friederika Wilhelmína Schmidtová – Mína, ktorej vybásnil (nešťastnú) lásku tak, že báseň vošla do dej

ín a ovplyvnila tvorbu aj ďalšej generácie. Možno aj preto v mnohom pripomína Sládkovičovu Marínu. Nielen bojom za vlasť, ale aj láskou k žene, v ktorej mu bránili. No Kollárova Slávy dcera nesie v sebe aj niečo zaujímavejšie a šťastnejšie. Ešte začiatkom roka 1824 pri svojom zrode mala 150 sonetov. V roku 1845 rozšíril Kollár svoju Slávy dceru na 622 sonetov, čo však ešte nebol konečný stav! Kým Sládkovič v manželstve s inou na Máriu Pišlovú len myslel a spomínal, Kollár sa rozhodol konať inak. Ten sa svojej „inšpirácie„ tak ľahko nevzdal. Nielenže o nej písal i naďalej, ale si ju vzal za ženu a splodil s ňou (napokon aj) ozajstnú dcéru...
Útek pred bitkami...
Stretnutie Jána Kollára a Míny (budeme ju volať takto „kollárovsky„) na fare v Lobede pri nemeckom meste Jena, kde študovalo mnoho talentovaných slovenských evanjelikov, majú na svedomí dve okolnosti týkajúce sa samotného Kollára. Prvou bola jeho túžba po štúdiách a druhou otec, ktorý chcel mať zo syna hospodára, nie učenca. Matej Kollár - človek síce v Mošovciach ako richtár veľmi uznávaný a pobožný - býval k svojej žene, synovi Jánovi a ďalších dvom deťom neobyčajne násilnícky. Sám bol učený, preto synovi neodoprel základné (na mošovskej ľudovej škole učil Jána Kollára Juraj Hrúz, strýko matky Sándora Petöfiho) i vyššie vzdelanie v Kremnici, kde sa naučil po nemecky. Otec však „svoje tri deti nepovažoval za samostatné a slobodné tvory, ale iba za prostriedky a nástroje svojho odpočinku v starobe,„ presne takto si spomína na svojho otca Ján Kollár. Kvôli podlomenému zdraviu fyzickú prácu na poli nezvládal, a keďže túžil študovať ďalej, otec ho vlastne vyhnal z domu. Syn sa mu odvtedy na oči viac neukazoval. Život o bitkách mu nechýbal, no s matkou udržoval písomný kontakt i naďalej. Jeho súrodenci ostali „neslobodnými„, pretože aj po založení vlastných rodín zotrvali ako roľníci v Mošovciach pri otcovi, ktorý sa v 1821 ako päťdesiatosemročný, rok po manželkinej smrti, z obavy pred samotou v starobe znova oženil.
...do biedy života študentského
Od 17 rokov sa musel Ján Kollár o seba postarať sám. Počas štúdií na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr v Bratislave a Jene sa potuloval po Dolnej zemi a kázaním a vychovávaním detí z bohatých rodín si zarábal. V Jene sa dokonca takto dostal do vyššej spoločnosti, v ktorej sa stal veľmi obľúbený. Preto v roku 1818 v marci po Veľkej noci vstúpila do jeho bytu staršia, dôstojná pani a prosila ho (na odporúčanie iných) o zastúpenie svojho chorého manžela na nedeľnej kázni. A práve pred kázňou stretol na fare v Lobede Ján Kollár po prvýkrát o dva roky mladšiu Mínu, dcéru chorého pastora Juraja Fridricha Schmidta. Po krátkych schôdzkach požiadal matku o Míninu ruku. Kollár pochádzal nanešťastie zo Slovenska patriaceho do Uhorska, o ktorom mali Nemci nedobrú mienku. Slovákov videli ako divý, surový a necivilizovaný národ. A pani Schmidtová zvlášť. Poznala niekoľko nevydarených manželstiev, kedy sa ženy vrátili z Uhorska s plačom domov... Márne sa Kollár snažil vysvetliť omyl, v ktorom žila. Nepresvedčil ju. Dcéru mu napokon sľúbila, ale s podmienkou, že sa patrične zamestná v Jene, aby jej bola Mína nablízku.
Mŕtvi milenci
Kollárova láska k Míne musela byť veľká a vrelá, keď ňou zaplnil niekoľko básní. V skutočnosti však ostala neopätovaná. V čase, keď pýtal Mínu o ruku, bola zaľúbená do istého svetáka - lekára, s ktorým sa na dlhší čas aj zasnúbila. Keď Slávy dceru preložili do nemčiny, Kollár s vytrvalou nádejou v lásku napísal Míne list. Odpoveď však prišla od jej matky, ktorá oznámila zaľúbenému básnikovi nedobrú správu - Mína je ťažko chorá a v čase čítania tohto listu možno aj mŕtva. Že mu dlhší čas Mína neodpovedala ani na jeden list, mohlo znamenať len jedno... Básnik prepadol ťažkej chorobe a spísal v roku 1825 testament. Zakrátko sa roznieslo, že Kollár je mŕtvy! V tom čase býval často chorý, neraz stál na hrane medzi životom a smrťou, vtedy ho dokázali vyliečiť aj pramene z Turca, do ktorého sa práve z tohto dôvodu vracal. A pomohli mu i tentoraz, takže Kollár chorobu horko-ťažko prežil a ďalej pracoval. Aj na pokračovaní Slávy dcery, ktorá, dá sa povedať, predstavuje akýsi malý úsek z jeho života. Keď dostal od matky Schmidtovej ultimátum – Mína alebo vlasť - premietol ho aj do veršov. Dlho tápal, nevedel sa rozhodnúť. Sprvu dal polovicu srdca vlasti, polovicu Míne. Jej smrťou sa všetko vyriešilo. Nechal ju zomrieť i v básni, čím zvíťazila láska k vlasti. Z Míny „urobil„ nadprirodzenú bytosť a osud ich lásky posunul do posmrtného života.
Vzkriesená láska
Keď v roku 1834 odchádzal mladý farár Blázy, Kollárov priateľ, ženiť sa do Jeny, Kollár ho poprosil, aby navštívil na cintoríne Mínin hrob a doniesol mu z neho kvietok na pamiatku. Blázy by celkom na Mínu a jej hrob zabudol, keby sa na svadbe jeho neveste neprihovorila istá neznáma: „Ó, si šťastná žena! Budeš bývať v tej krásnej zemi, ktorá sa mala stať druhou vlasťou i mne, keby môj snúbenec nebol zomrel v mladom veku.„ Napokon Blázy predsa len doniesol Kollárovi z Jeny niečo. No, nebol to kvet z Míninho hrobu...
„Mína žije, Mína Kollárova!„ napísal šťastný Kollár hneď do Slávy dcery a utekal si po ňu z Pešti do Nemecka. Nebránila mu v tom už ani domnelá smrť, ani Mínina matka (zomrela v roku 1831), ktorá ich oboch držala od seba. Tentoraz Mína Kollára neodmietla. Už o rok 22. septembra 1835 sa štyridsaťročný milenecký pár po sedemnástich rokoch známosti zosobášil vo Wei­mare a odcestoval žiť tam, kde to matka Schmidtová nikdy nechcela – do uhorskej Pešti.
Živá Slávy dcera
Dielo Slávy dcera si našlo množstvo priaznivcov i odporcov. Zvedavosť ich premohla rovnako a hneď sa utekali pozrieť na tú živú „Slávy dceru„. Z ich strany sa sklamaniu nevyhla. Nenašli na nej črty mladej krásky z básne, hoci pôsobila a vyzerala stále mlado. Nemala „lesk„, ktorý jej Kollár v básni dal. Bola síce prívetivá, ale v spôsoboch nezaprela Nemku a nezdala sa zvedavcom taká srdečná, ako bývajú dcérky matky Slávy... Mína bola skôr rozumovo ako citovo založená, a keď vzala do rúk hospodárenie Kollárovej domácnosti, považovali ju známi za skúpu. Navyše sa mnohí pozastavovali nad tým, ako sa mohol zanietený Slovan a odporca Germánov oženiť s Nem­kou, ktorá navyše neovládala ani jeho reč. Mína sa síce po slovensky alebo česky nikdy celkom nenaučila, ale žila s manželom v slovanskom duchu. Podporovala ho, a keď načas oslepol, vybavovala za neho korešpondenciu, písala vedecké práce, ktorej jej diktoval. Jej naklonenie Slovanom sa prejavilo najmä po Kollárovej smrti (1852), keď aj malou finančnou čiastkou podporovala gymnázium v Revúcej, školu v Mošovciach či Maticu slovenskú a snažila sa hlavne o to, aby dielo jej manžela bolo znovu a znovu vydávané. Starala sa o jeho pamiatku a nechcela dopustiť, aby svet na Kollára zabudol. Rovnako vychovávala aj jedinú dcéru so slovanským menom – Ľudmilu, ktorú sám Kollár viedol k svojmu jazyku. Matka v nej túto vedomosť udržiavala.
Kollárovi potomkovia
Slovanstvo a jeho duch sa v kollárovskej rodine drží dodnes. Napríklad aj v menách. Aj napriek tomu, že jeho pravnuci žijú ako Nemci. Dcéra Ľudmila sa vydala za Ernesta Viktora Schellenberga, básnika a riaditeľa dievčenského gymnázia, ktorý síce bol Nemcom telom i dušou, čo Míne veľmi prekážalo, ale svojej žene žiť ako vlastenke nezakazoval. Dokonca nenamietal, ak sa ich prvorodený syn volal po slovensky Janko, dcéra Ľudmila a najmladšia po starej mame – Friederika, čiže Frida. Ľudmila žila rodinným a usporiadaným životom, no po rodičoch zdedila náchylnosť k chorobám, a tak v roku 1880 zomrela. Ovdovený Schellenberg zaopatril kollárovské pamätihodnosti, ktoré odovzdal múzeu v Prahe, a o dva roky sa po Ľudmilinej smrti oženil s jej sesternicou Katarínou Kunzovou, s ktorou mal syna Arnošta Ľudovíta, ktorý sa stal neskôr tiež básnikom. Z Ľudmiliných detí sa o rozšírenie rodokmeňa postarala jedine Frida. Ján zomrel veľmi mladý a kvôli drobnej duševnej chybe aj slobodný a Ľudmila sa nevydala zrejme pre očnú vadu. Frida, krásavica po babičke, spojila svoj život s Brunom Schneiderom, „prívržencom„ kollárovskej tradície. Ako obyčajne, aj oni dali svojej jedinej dcére meno Ľudmila (nar.1910), ktorá, hoci ani jednému zo svojich piatich detí s Walterom Schnabelrauchom nedala meno po predkoch, nechala túto poctu volať sa po dcére „Slávy dcery„ svojím početným vnúčatám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 573
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 657
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 3 310
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 248
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 838
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 531
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 369
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 342

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Dúha
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  3. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  4. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  5. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  6. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  7. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  8. Ivan Mlynár: Ficov nebeský mandát deň po predčasných voľbách
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 476
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 480
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 094
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 985
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 356
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 762
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 711
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 460
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Jozef Turzík na Veľkofatranskom Kriváni.

Všetky výlety si zapisuje.


5 h
V defenzívnej bitke ťahal za dlhší koniec Dubnica.

Aj štvrtý duel sezóny medzi Martinom a Dubnicou bol absolútne vyrovnaný. Tentoraz bol o gól lepší súper, pričom na víťazstvo mu stačil jediný presný zásah.


8 h
MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


27. jan
Priorita východného okruhu je odľahčiť dopravu v centre mesta.

Radnica nevie, kedy začnú stavať.


27. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia boli k žene ľahostajní.


25. jan

Za túto nezvyčajnosť vďačí dedina svojej lokalite v blízkosti okresného mesta.


23 h

Autá blokovali chodník.


27. jan

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


13 h

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Dúha
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  3. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  4. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  5. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  6. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  7. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  8. Ivan Mlynár: Ficov nebeský mandát deň po predčasných voľbách
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 476
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 480
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 094
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 985
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 356
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 762
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 711
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 460
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?