Digitalizácia vzácnych a jedinečných historických dokumentov, ako dosiaľ najlepší spôsob ich archivácie i verejnej prezentácie, je ostro sledovanou činnosťou aj v 
Slovenskej národnej knižnici (SNK). Nečudo, táto martinská inštitúcia je na Slovensku priekopníkom tejto metódy a už pred dvoma rokmi s úspechom a ohlasom prezentovala svoj prvý počin v rámci celosvetového projektu Memory of the World (pamäť sveta). Bol to tzv. Hannov kódex, alebo Bratislavský antifonár II., ktorý vyniká jedinečnou výtvarnou výzdobou. Bratislavské antifonáre sú záznamy liturgických piesní a spevov, ktoré sa v priebehu niekoľkých storočí používali pri náboženských obradoch v Dóme sv. Martina. Vznikli v poslednej štvrtine 15. storočia, je ich dovedna päť a všetky sú zapísané na zozname svetových pamiatok UNESCO – pamiatok, ktoré tvoria onú „pamäť sveta„.
Nedávno SNK vydala už druhý CD-rom, na ktorom zdokumentovala v digitálnej forme Bratislavský antifonár I. Hovoríme o tom s odborným garantom tohto projektu, spoluautorom textovej časti, pracovníkom SNK Ľubomírom Jankovičom:
Pri vtedy slávnostnej prezentácii Hannovho kodexu ste hovorili, že to nie je počin posledný, ale naopak prvý v rade. Takže, plníte slovo...
Už vtedy sme boli rozhodnutí, že budeme postupne dopĺňať a napĺňať edíciu Memoria Slovaciae Medii Aevi Mannuscripta, teda významných stredovekých rukopisov súvisiacich so Slovenskom. Hneď po skončení prác na Hannovom kódexe sme pristúpili k digitalizácii ďalšieho dokumentu, a tým bol Bratislavský antifonár I. Je to teda v poradí druhý z antifonárov zapísaných v roku 1997 do zozname vzácnych dokumentov UNESCO Memory of The World.
V čom bola práca na druhom CD-rome iná než premiérová? A v čom je iný samotný výsledok?
Bola to práca rozdielna, pretože v prvom prípade išlo o oveľa rozsiahlejší dokument, no a v druhom prípade bola zase zložitá redakčná stránka. Pri realizácii Hannovho kódexu nebolo možné dotiahnuť profesionálne muzikologickú stránku, pretože sme sa vtedy orientovali na odborníkov, ktorí pôsobia v Maďarsku a napriek ich prísľubom sa pre projekt nepodarilo získať špecialistov venujúcich sa problematike stredovekej muzikológie. Teraz nastala zmena v tom, že sme objavili mladú absolventku hudobnej vedy Evu Veselovskú, ktorá v diplomovej práci spracovala vlastne to, čo v našom prvom projekte chýbalo - teda celý súbor bratislavských antifonárov z pohľadu muzikologického so špeciálnou štúdiou venovanou práve Bratislavskému antifonáru I. Na druhom CD-rome je ako v minulom prípade kompletná digitálna kópia dokumentu obohatená analýzou z muzikologického hľadiska a najmä audionahrávkou s ukážkami šiestich spevov týchto liturgických piesní. Chorály naspieval zbor Schola Gregoriana Bratislavensis pod dirigentskou taktovkou Milana Kolenu v kaplnke sv. Ladislava v bratislavskom Primaciálnom paláci. Milan Kolena je renomovaný odborník na zborový spev a osobitne na gregoriánsky chorál, takže aj hudobná časť CD-romu je na vysokej úrovni.
Ako dlho ste robili na tomto CD-rome?
Podľa mňa až dosť dlho. Najviac nás zdržali problémy s prekladom do angličtiny. Vzhľadom na to, že tu bola úplne nová téma, teda stredoveká muzikológia, s obrovskou výbavou originálnych a väčšinou neznámych pojmov a termínov, bolo veľmi ťažké nájsť takto úzko špecializovaného prekladateľa. Našťastie sme našli Beátu Havelskú, ktorá sa podujala na tieto špeciálne preklady do angličtiny. S tým súvisela aj náročnosť redakčných prác, korektúra trvala dosť dlho, pracovali sme s množstvom nových pojmov a v priebehu práce sa dosť vecí dopĺňalo a korigovalo. Navyše, celý realizačný tím sa musel „prebiť„ cez množstvo dobových prípiskov zo 16. a 17. storočia, ktorými je tento antifonár typický. Rozsah dokumentu síce nie je veľký, okolo 440 strán, aj tak sme na projekte pracovali od konca roku 2001 až leta 2004.
Prvé dve diela máte za sebou. Čo bude nasledovať?
Budeme pokračovať, až kým naplníme celú sériu piatich antifonárov, ktoré boli zapísané na list Memory of the World. Našou víziou je uskutočniť digitalizáciu ďalších významných dokumentov, ktoré patrili do stredovekého bratislavského prostredia, ale boli v priebehu 19. a 20. storočia vyvezené do Maďarska, Rakúska, alebo sú v súkromných zbierkach šľachtických rodov mimo územia republiky. Takou je napríklad zbierka grófa Baťániho, ktorá sa dnes nachádza v rumunskej Alba Iulii. Osobne som presvedčený, že digitalizácia sa už dnes stáva bežnou vecou, bežnou súčasťou práce v archívoch, múzeách a galériách. Skôr sa dnes hľadajú možnosti, ako tieto veci zjednotiť na internete a sprístupniť ich používateľom.
