Stav koryta Sklabinského potoka, ktorý obyvatelia sídlisk v Košútoch poznajú skôr pod názvom Jordán, nie je najlepšou vizitkou starostlivosti o životné prostredie. Skôr 
je to naopak. Stav celej tejto lokality pod Attilovým hrobom, ktorá sa má podľa dlhodobej vízie mesta stať martinskou zelenou rekreačnou zónou, najmä vďaka zdevastovanému korytu Jordánu a jeho okoliu, je priam až katastrofálny. Minulý utorok sme sa boli na oboch brehoch presvedčiť, že telefonáty občanov do našej redakcie, ktorými nás v poslednom čase upozorňujú na „hrozný„ stav najmä koryta potoka, sú pravdivé. Žiaľ, majú pravdu! Nielenže koryto je na väčšine toku, ale najmä za chrbtom sídliska Košúty II, zarastené vysokou trávou, ale stalo sa už aj smetiskom. Videli sme v ňom nielen časti betónových balvanov, ale aj odhodené koberce a dokonca aj starý diván! Nielenže, takto zahatané koryto potoka sa môže stať problémom pri odtekaní prívalových vôd pri výdatnejších dažďoch, ale čo je rovnako zlé, toto prostredie je nedôstojné mestského sídliska.
Ako nám povedal vedúci odboru komunálnych služieb mestského úradu v Martine Vladimír Povoda, o tomto probléme vedia a aj ho riešia. „Nielen na základe upozornenia občanov sme, v zmysle zákona č. 184/2002 o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), podľa § 44, žiadali správcu tohto vodného toku, ktorým je Slovenský vodárenský závod v Ružomberku, o vyčistenie koryta tohto potoka. Žiadosť sme odôvodnili najmä tým, že v prípade prívalových dažďov by nemalo koryto vodného toku prirodzenú alebo projektovanú priepustnosť a mohlo by dôjsť k jeho vyliatiu, a tým k ohrozeniu zdravia a majetku občanov mesta,„ povedal nám Vladimír Povoda. Na túto žiadosť, ako sme si mali možnosť prečítať, dostalo mesto odpoveď podpísanú riaditeľom ružomberského závodu Róbertom Hokom, v ktorej sa okrem iného píše: „Naša organizácia prečistenie vami požadovaného úseku potoka má rozdelené na dve etapy. V prvej etape, ktorú sme vykonali v marci tohto roku, sme v rámci periodickej údržby odstránili nánosy z koryta Sklabinského potoka v celkovej dĺžke 250 m. V druhej etape plánujeme v rámci vlastnej opravy odstrániť nánosy z koryta v celom úseku Priekopa, po zaústenie do toku Turca.„ V tejto odpovedi sa ale, žiaľ, nepíše, kedy príde na rad spomínaná druhá etapa. Ako nám povedal poslanec martinského parlamentu za priekopskú mestskú časť Ľudovít Košalko, ktorý tiež z pozície poslanca žiadal nápravu, údajne by sa druhá etapa mala uskutočniť na jar budúceho roku. Lenže, minimálne niekoľkostometrová dĺžka tohto potoka sa už tažko môže nazvať korytom. Je totiž zarastené burinou až tak, že ten, kto nepozná túto lokalitu a nevie, že v týchto miestach je pod burinou či trávou potok, razom by mohol rovno z brehu stúpiť do „prázdna„ a prísť k úrazu. Vyzerá to tak, akoby brehy koryta Jordánu na tomto mieste v tomto roku kosu vôbec nevideli (údajne však správca vykášal trávu v júni tohto roku). Pritom by to zrejme s tým ani nemusel byť až taký veľký problém. Ak ho dokážu úspešne vyriešiť vo viacerých obciach Turca, kde využívajú nezamestnaných na tzv. verejnoprospešných prácach, napríklad aj na to, aby zveľadili a skrášlili brehy potokov tečúcich cez obce, nemal by to byť problém vari ani pre správcu koryta Jordánu. Informovali sme sa v ružomberskom závode, či vôbec mienia urobiť nápravu. Hovorili sme s vedúcim prevádzky Petrom Cabanom, ktorý sľúbil, že situáciu preverí. Vo štvrtok si osobne pozrel problémové úseky a ako sme sa dozvedeli z telefonického rozhovoru, už tento týždeň by mal správca potoka brehy Jordánu pokosiť a v druhej etape, ktorá sa, podľa neho, uskutoční v prvom polroku, pracovníci povodia vyčistia ostatnú časť koryta potoka od nánosov.
