h verdikt má v kontexte všetkého, čo sa v Martine udialo okolo tejto zákonom ustanovenej funkcie každej samosprávy, zvláštnu a najmä pikantnú príchuť. Prípad „hlavný kontrolór„ dosť nešťastne preslávil mesto po celom Slovensku a potvrdil pravdu, že každý má takú slávu, akú si vyslúži. A tentoraz to neboli noviny, čo z neho urobili „senzačku„, o to sa starajú iní, oveľa lepšie platení ľudia...
Ak by niekto naozaj nepoznal tento bradatý prípad, stručný náčrt situácie:
Bývalému hlavnému kontrolórovi sa končilo funkčné obdobie, preto zastupiteľstvo zvolilo vo februári 2003 do tejto funkcie Petra Kašubu. V tajnom hlasovaní z tridsiatich odovzdaných získal 17 hlasov, no a k tejto voľbe prijalo zastupiteľstvo uznesenie, ktoré podporilo 20 poslancov a ktoré o.i. určilo, že P. Kašuba má 1. apríla 2003 začať vykonávať svoju funkciu. Primátor Stanislav Bernát však platnosť tohto uznesenia pozastavil, pretože ho považoval pre mesto za zvlášť nevýhodné. Toto uznesenie sa napokon stalo gordickým uzlom nielen boja o post hlavného kontrolóra, ale aj v spore o demokratické riešenie situácie.
Laboratórny pokus
Nasledoval rad udalostí podporujúcich primátorovo stanovisko, na mimoriadnom zasadnutí MZ nedostalo pozastavené uznesenie potrebnú trojpätinovú podporu hlasov (niektorí poslanci slušne povedané zmenili svoj názor), a tak stratilo platnosť. Niekto si to vysvetlil tak, že voľba P. Kašubu je neplatná. 1. apríla sa P. Kašuba dostavil „do úradu„, ale primátor ho vypoklonkoval. Podľa nového zákonníka práce samotné zvolenie do funkcie nezakladá pracovný pomer, pre ten je rozhodujúca pracovná zmluva a on ako štatutár mesta mu ju nepodpíše. Toto stanovisko primátor nezmenil a už 19 mesiacov funguje martinská samospráva bez hlavného kontrolóra. Na niektoré neúspešné poslanecké pokusy zmeniť status quo odpovedal S. Bernát celkom jednoznačne: „Pokiaľ ja budeme primátorom, P. Kašuba nebude hlavným kontrolórom!„ Aj preto P. Kašuba začal uplatňovať svoje nároky cestou súdu a vedenie mesta žaloval. Súdne pojednávanie sa však ešte ani nezačalo, lebo martinská radnica už dvakrát namietala zaujatosť - raz martinského súdu, raz jeho sudkyne. Podľa neoficiálnych informácií však existuje účet, na ktorom mestský úrad ukladá peniaze, ktoré zrejme bude musieť P. Kašubovi vyplatiť ako odškodné...
Kauza sa za poldruha roka stala vážnou i smiešnou zároveň, ale najmä laboratórnym pokusom demokracie - možno alebo nemožno riadne zvoleného kontrolóra nepustiť do úradu. Podľa všetkého, práve tento krikľavý martinský prípad urýchlil prijatie novely zákona o obecnej samospráve, kde boli zaplátané viaceré legislatívne diery najmä čo sa týka voľby a postavenia hlavného kontrolóra (pre samotný martinský prípad však riešenie neposkytla). Podľa tejto novely ale musí mať každá obecná či mestská samospráva do 1. januára 2005 zvoleného a funkčného hlavného kontrolóra, preto mestský úrad už druhý raz (a druhý raz neúspešne) predložil zastupiteľstvu návrh o spôsobe voľby hlavného kontrolóra.Takzvaná druhá voľba sa mala uskutočniť 25. novembra t.r.
Čo platí, čo neplatí
Je fakt, že správa predložená úradom sa vlastne netýkala kauzy Kašuba-Bernát. Úrad navrhol poslancom spôsob, akým by podľa novelizovaného zákona o obecnom zriadení mala martinská mestská samospráva voliť svojho hlavného kontrolóra. Teraz i v budúcnosti, pokiaľ bude platiť zákon, ktorý platí. Napriek tomu, v rozprave sa hovorilo väčšinou o „starých hriechoch„.
Výnimkou bol poslanec Ladislav Sokolík, ktorý žiadal, aby sa v podmienkach pre kandidátov na post hlavného kontrolóra zmenilo požadované stredoškolské na vysokoškolské vzdelanie. „Také mesto, ako je Martin, by predsa malo mať vysokoškolsky vzdelaného kontrolóra,„ dôvodil. Odpovedal mu poslanec Michal Gallo, že túto zmenu zastupiteľstvo nemôže urobiť, lebo by išlo nad rámec zákona a sprísnením podmienok by znevýhodnilo občanov, ktorí podľa zákona majú právo uchádzať sa o post kontrolóra.
Poslanec Ľudovít Košalko mieril inam. Nesúhlasil s formuláciu, ktorú obsahuje správa, že voľby sa vypisujú preto, lebo Martin nemá právoplatne zvoleného hlavného kontrolóra. „Máme ho, veď sme ho zvolili„, zdôraznil Ľ. Košalko a nepriamo označil hlavný spor, ktorý sa teraz v zastupiteľstve vedie. Je to spor o právoplatnosť zvolenia P. Kašubu. Tú by mal určiť súd, ale ak medzitým poslanci zvolia nového kontrolóra, môže nastať situácia ešte paradoxnejšia. Teraz Martin nemá fungujúceho kontrolóra, ale potom môže mať dvoch... Aj vzhľadom na spomínaný súdny spor Ľ. Košalko navrhol prijať text správy, ale vynechať dátum voľby. Poslancovi oponoval prednosta MsÚ Miroslav Vereš: „Ale ak schválite obsah a nepoviete termín, tak uznesenie je nevykonateľné. My nemôžeme zverejniť výberové konanie bez termínu, lebo uchádzači o tento post musia mať možnosť doručiť prihlášky do nejakého termínu a na termín je viazané aj splnenie ďalších náležitostí. Je to zákonná podmienka...„ Ľ. Košalko však namietal: „Novela zákona nás zaväzuje do konca roka mať riadne zvoleného hlavného kontrolóra. My ho ale máme, my sme ho zvolili, nech teda súd rozhodne, či je zvolený právoplatne. My sme zákon neporušili...„ Zároveň upozornil kolegov na špecifickosť novely zákona o obecnom zriadení, ktorá nemá rovnaký meter na samosprávy. Zatiaľ čo od obecných žiada, aby voľbu hlavného kontrolóra potvrdilo zastupiteľstvo ešte zvláštnym uznesením, od krajských samospráv to nežiada. (Mimo slov poslanca Košalka - to je dobrý postreh, ktorý len dokladá, že to nešťastné „uznesenie o voľbe„ do novely vložila „neviditeľná ruka lobby„ a má ľahko identifikovateľný zmysel: aby si primátori mohli vybrať „svojho kontrolóra„.)
Prijímanie uznesenia o voľbe, ako ho určuje novela zákona o obecnom zriadení, označil poslanec Marián Buocik za nezmysel. „Verejným hlasovaním potvrdzovať výsledky tajných volieb, to nemôže byť pravda...„ Upozornil zastupiteľstvo, že Národná rada SR sa už týmto problémom zaoberá v predloženej ďalšej novele zákona o obecnom zriadení. Potvrdil to aj poslanec NR SR Stanislav Janiš, ktorý vzápätí informoval, že na septembrovom zasadnutí parlamentu bez problémov prešla táto „malá“ novela do druhého čítania. Napokon, on sám hneď po prijatí „veľkej„ novely upozorňoval (aj prostredníctvom našich novín), že ponechanie inštitútu uznesenia potvrdzujúceho voľbu bolo chybou...
Vraj menili názory
Bývalých kolegov oslovil aj Peter Kašuba. „Pomaly nadobúdam dojem, že ako keby som vám ublížil tým, že som prijal kandidatúru na hlavného kontrolóra, lebo som vám spôsobil problémy. Všetkým. Aj v Živote Turca o tom píšu, stále dookola o tom istom... Realita je taká, zvolený som bol, voľbu nikto nespochybnil a retroaktivita v našom súdnom poriadku neexistuje. O čo tu vlastne ide? Ide tu o to, že po voľbe, ktorá prebehla vo februári 2003, nasledovalo to nešťastné uznesenie, za ktoré ale hlasovalo 20 poslancov. Nikto nebol proti, zdržali sa traja, siedmi nehlasovali. A keď som si neskôr prezrel výsledky hlasovania, tak dokonca aj ty pán viceprimátor (Ladislav Bevilaqua viedol zasadnutie MZ - pozn. redakcie) si hlasoval za, rovnako hlasovali aj páni poslanci Bórik, Gallo, Kollár či Morgoš. Predpokladám, že vedeli, o čom hlasujú. Potom sa udialo niečo, o čom ja neviem a bol som v médiách vyhlásený dobre že nie za najhoršieho človeka v Martine. Len preto, že som si dovolil kandidovať na takúto významnú funkciu a pán primátor s tým nesúhlasil. Potom došlo k obratom v názoroch poslancov a doteraz sa to vlastne ťahá. Čo je ale horšie, že sa to ťahá príliš dlho a niektorí ľudia menia názory až tak radikálne, že - budem konkrétny, keď dávali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci výstavby I. etapy pešej zóny, mám na mysli pána poslanca Laššáka, vtedy sa oháňali tým, že to robia aj preto, lebo údajne nezniesli situáciu, keď som nebol primátorom akceptovaný za hlavného kontrolóra. Pred mesiacom pán poslanec Majda navrhoval nehlasovať o termíne novej voľby hlavného kontrolóra, ale pán poslanec Laššák vtedy tento návrh nepodporil. Zaujímavé, takto zmenil názor za necelý rok. Nechcem tu nikoho súdiť, ale povedať to treba, aby každý vedel, kde bol a kde je teraz.
A čo teraz robí radnica? Ja vám to poviem, čo robí. Súdne konanie, ktoré malo byť v Martine 13. mája, nebolo, lebo radnica namietala, že martinský okresný súd je v tejto kauze zaujatý. Krajský súd v Žiline tejto námietke nevyhovel, a tak radnica namietala, že nie súd, ale konkrétna sudkyňa v tejto veci je zaujatá. Krajský súd ešte o námietke nerozhodol. Jedno je isté, že celá vec sa naťahuje a pôsobí to tak, ako keby som to bol ja, čo sa o to snaží, ale verte je to naopak. Vedeniu mesta ide o to, aby sa uskutočnila druhá voľba hlavného kontrolóra. Druhá voľba sa dajme tomu uskutoční, ja sa môžem súdiť, no ale potom sa povie - však páni poslanci, vy ste volili. Načo ste volili druhýkrát? Čiže zodpovednosť nie je na radnici, ale na poslancoch, teda na vás, ktorí ste už raz hlavného kontrolóra volili a zvolili...„
Odmietnutie všetkého
Po väčších či menších rozpakoch a vysvetľovaní, čo je a nie je návrh, poslanci hlasovali. Všetko s negatívnym výsledkom. Najprv odmietli návrh Ľ. Košalka, aby bol prijatý text správy, ale bez dátumu voľby (za hlasovalo iba 6 poslancov z 20 prítomných), ešte s menšou podporou sa stretol návrh L. Sokolíka o sprísnení podmienok pre uchádzačov, no a napokon poslanci neschválili ani návrh úradu o spôsobe voľby hlavného kontrolóra. Za návrh hlasovalo 8 poslancov, traja boli proti a deviati sa hlasovania zdržali.
Kauza martinský hlavný kontrolór teda úspešne napreduje. Hore slepou ulicou...
