Borisovi Balážovi, farmárovi zo Skleného, odovzdali v sobotu 2. októbra ocenenie Slobody zvierat, združenia ekologických farmárov Slovenska Naturalis a časopisu 
Slovenský chov – Velesov roh hojnosti. Toto ocenenie v hodnote 10-tisíc korún odovzdávajú ekologickým farmám s najlepšou starostlivosťou o zvieratá. To bol dôvod na návštevu Borisa Baláža. Rozprávali sme sa s ním nielen o tomto úspechu, ale aj o každodennom živote jeho rodiny a problémoch ekologického poľnohospodárstva na Slovensku.
„Ekologickým chovom hovädzieho dobytka sa zaoberám od roku 2000. Z konvenčného na ekologický chov som sa preorientoval počas dvoch rokov. Aký je rozdiel medzi spomínanými spôsobmi hospodárenia? Pri konvenčnom chove dobytka sú zvieratá ustajnené a pri ekologickom chove žijú v oplotenom výbehu, celoročne sa pohybujú vonku v prírode. Samozrejme, v zime zožerú viac krmiva, lebo musia vyprodukovať viac živočíšneho tepla. Hereford, druh hovädzieho dobytka, ktorý chovám, je zvyknutý na studenšie klimatické podmienky a celoročný pobyt v prírode mu nijako neprekáža. Veľké, 200-kilogramové, kotúče sena a slamy mu slúžia ako krmivo i ako podstielka. To, čo mu chutí, zožerie, ostatok slúži ako podstielka. Zima tomuto dobytku neprekáža, stačí ak si môže ľahnúť na suché miesto pod stromom. Kravy bez problémov privádzali na svet teliatka aj pri dvadsiatich stupňoch Celzia pod nulou. Tvrdenie, že kravy potrebujú teplo, a preto musia byť v stajni, je neopodstatnené. Plemená hovädzieho dobytka aberdeen angus a hereford sú najodolnešie voči chladu. Chovajú sa výhradne na mäso a ich mlieko je len pre teľa. Chováme 69 kráv, 15 jalovíc a plemenného býka, čo je pre rodinnú farmu primeraný počet,„ povedal nám o ekologickom chove dobytka Boris Baláž.
V ekologickom chove hovädzieho dobytka je priekopníkom Kanada, okrem toho USA, Švédsko a niektoré európske krajiny. Na každý hektár pasienkov sa pri takto chove pripadá od 0,5 do 1 kusa hovädzieho dobytka. V rodinných ekologických farmách v Rakúsku alebo Nemecku chovajú od 15 do osemdesiat zvierat, takže Balážovci sa im minimálne vyrovnajú. Pri ekologickom chove dobytka sú vyššie náklady na krmivo, ale peniaze sa ušetria vďaka tomu, že zvieratá nepotrebujú stajne.
Prečo sa Boris Baláž preorientoval na chov, ktorý pre Slovensko zatiaľ nie je veľmi typický.
„Momentálne je potravín konvenčného charakteru prebytok. Preto majú ekologické potraviny budúcnosť. Verím, že mladá generácia ľudí bude rozmýšľať, čo bude jesť a aký to má pôvod. Napríklad na Slovensko dovážame mäso z ekologického chovu v Nikararaguy, pritom si dovolím povedať, že v slovenských podmienkach ho vyprodukujeme vo vyššej kvalite,„ pokračoval Boris Baláž.
Z jeho farmy putuje takmer celá produkcia do zahraničia. Vyváža živý dobytok, ktorý v niektorých prípadoch dochovajú z hmotnosti 200 až 300 kilogramov na 800 kilogramov.
„Talianski obchodníci nám robia trochu problémy s odbytom nášho dobytka, preferujú prevažne mäso z francúzskeho chovu, ale aj ekologicky chované zvieratá kúpia. Avšak za nižšie ceny. Škoda, že kvalitné mäso zo Slovenska „odchádza„. Mäsiari musia zvážiť, či je to správne, alebo nie,„ dodal k tomu Boris Baláž.
O ekologickom chove sme sa od neho dozvedeli viac. Aby poľnohospodár s ním mohol začať, musí mať za sebou agrochemické rozbory pôdy na parcelách, kde chovajú zvieratá. Lokalitu ekologického chovu zhodnotí komisia a je zapísaná aj na ministerstve pôdohospodárstva. Každé dva roky sa kontroly pôdy musia opakovať. Vo vzorkách sa sleduje najmä obsah ťažkých kovov a kadmia. V Sklenom dosiahli všetky hodnoty obsahu spomínaných prvkov pod maximálnou povolenou radnicou. Organizácia Naturalis raz ročne kontroluje rastlinnú i živočíšnu produkciu ekologicky hospodáriacich fariem.
„Obával som sa, že hlinikáreň v Žiari nad Hronom a elektráreň Nováky negatívne ovplyvnia kvalitu pôdy, na ktorej chovám zvieratá a pestujem krmoviny, ale nedopadlo to zle, pretože vetry smerujú z týchto lokalít pravdepodobne inde.
Hovädzí dobytok chovám od roku 1995. Nepochádzam z Turca, som rodákom od Bánoviec nad Beberavou, dokonca som neštudoval ani poľnohospodárstvo, ale strojárinu. Môj starý otec sa venoval poľnohospodárstvu, ale potom, po roku 1948, sa to zmenilo a prišiel o svoju pôdu. Ja mám to šťastie, že som sa mohol vrátiť k poľnohospodárstvu a pokračovať v stopách svojho starého otca. Snažím sa dopĺňať si poľnohospodárske vzdelanie štúdiom. Zväz ekologického poľnohospodárstva v Myjave mi v tom účinne pomáha. Absolvoval som odborné prednášky, navštívil som ekologické farmy v Rakúsku, Nemecku, Švédsku... V Turci spolupracujem s farmou Velitšovcov. Pomohli mi. Zdravá konkurencia nikdy nie je na škodu, ale s Velitšovcami si nekonkurujem, lebo oni sa zaoberajú chovom dobytka na mlieko a ja ho chovám na mäso,„ dodáva Boris Baláž.
Od roku 2002 môže tento Skleňan používať len osivá ekologického pôvodu. Zvieratá, osivá a sadivá musia pri takomto chove dobytka pochádzať z ekologickej produkcie. U kupovaných zvierat je možné povoliť výnimky a dobytok môže kŕmiť aj konvenčne dopestovanými krmivami, ktorých ale nemôže byť viac ako 5 percent. „Ja dobytok kŕmim strukovinami, obilnými miešankami, ďatelinou a trávou výhradne vlastnej produkcie. Sklené leží v nadmorskej výške približne 600 m a padne tu ročne približne 1000 milimetrov zrážok. To sú dobré podmienky pre ekologický chov dobytka,„ hovorí Boris Baláž.
Rodina Balážovcov, žije na okraji obce pod lesom. Manželia majú štyri deti. Všetci priložia na farme ruku k dielu, ale pomôže im aj ich rodina. Ako vyzerá život na rodinnej farme?
V zime je to trochu inak ako na jar alebo v lete. Sezóna sa začína približne 15. apríla, kedy sa začína pripúšťanie býka k samiciam. Od konca júla a začiatku augusta pokračuje príprava krmovín na zimu. Koncom januára sa začína telenie kráv. Balážovci si zabezpečujú seno sami vlastnou produkciou. Ročne ho musia pripraviť 800 až 1000 balíkov. Okrem toho treba každý týždeň prekladať oplotenie. Boris Baláž pracuje niekedy 12 hodín denne, občas aj 14 hodín, ale stáva sa, že postačí aj osemhodinová práca. S akými problémami sa stretáva? Peňazí na techniku je málo, ale to je problémom všetkých poľnohospodárov. Medvede im zatiaľ škody nespôsobili, posťažovali sa skôr na diviaky. Balážovci si zvykli aj na život na okraji obce. Deti treba v zime niekedy odviezť do školy v centre Skleného traktorom, pretože pre sneh a nezjazdnú cestu sa to inak nedá. Staršie deti Balážovcov chodia do školy do Turčianskych Teplíc. Tie sa tešia, že majú vlastného koňa, sú zvyknuté na zvieratá a rodičom pomáhajú radi. Je pravdepodobné, že budú pokračovať v práci na farme aj v dospelosti a prevezmú ju po svojich rodičoch.
