til do ligového Martina pomôcť svojimi skúsenosťami. Braňo Stolárik, ktorý sa domov vrátil so streleckou muškou, mal úspešný týždeň, keď dvoma gólmi rozhodol stretnutie v Banskej Bystrici. Práve s ním (doteraz autorom piatich gólov), sme hovorili v kabíne mužstva po domácom stretnutí s Trebišovom.
Veľkým oblúkom, po šiestich rokoch strávených v iných kluboch, ste sa vrátili domov, čo bolo najdôležitejšie pri tomto rozhodnutí?
Začal sa tu tvoriť nové mužstvo, nastala tu zmena vo vedení klubu. To, ako cítim, chce niečo urobiť pre martinský hokej, ktorý sa podľa mňa dlho trápil. No a určite silným motívom zostať doma, bolo želanie mojej dcéry - jedenásťročnej Kristínky. Po tých cestovaniach môžem potvrdiť, že doma je len doma.
Od začiatku sezóny ste začali hrať s najmladším hráčom mužstva Filipom Šimkom (žiaľ, ten sa na tréningu zranil), ak si dobre pamätám, tak kedysi to bolo presne naopak, vy ste začínali svoju kariéru s jeho otcom Pavlom...
Máte pravdu. Ja som začínal s jeho otcom, teraz začína Filip so mnou. Je v tom aj kúsok symboliky pri súčasnom zložení mužstva, v ktorom je veľa mladých hráčov.
Kým pred rokmi ste boli skôr vyložene defenzívnym typom obrancu, teraz sa presadzujete aj výrazne strelecky. Čomu môžeme pripísať túto zmenu?
V zahraničí je to inak ako doma. Tam aj od obrancu vyžadujú hrať smerom dopredu. Čakajú od vás, že budete aj brániť, aj dávať góly. Ale zmena nastala aj v tom, že v Martine som kedysi mal skôr obranné úlohy a streľbu obstarávali iní, ktorí chodili aj na presilovky. V zahraničí sa to zmenilo, tam som chodil na každú presilovku, dlho ma nechávali na ľade a zákonite padali aj góly. Za sezónu som dal desať-dvanásť gólov, či v Taliansku, alebo v Poľsku.
Aká je atmosféra v mužstve. Vyhrávate, tak to asi pridáva na nálade...
Atmosféra je dobrá, hoci v niektorých zápasoch sa riadne vytrápime, ale dôležité je že ich vyhrávame a bodujeme. Niekedy je to tak, inokedy sa zasa hrá dobre a body utekajú. Ešte máme čo doťahovať, máme na to celú sezónu, aby sme sa do play off dostali do formy. Vtedy bude dôležité, aby sme boli pripravení na sto percent. Teraz je to ešte nie celkom doladené. Doma sa možno trochu viac trápime, ako vonku. Chce to trpezlivosť – aj divácku.
Autor: jk