Článok pokračuje pod video reklamou
koly. 12. novembra budú oslavy pokračovať v kine Moskva od 11. do 16. h slávnostnou akadémiou pre rodičov, žiakov i priateľov školy a o 19. h recepciou v Turčianskej galérii. 21. októbra sa uskutočnila v škole vernisáž žiackych prác a po nej posedenie s bývalými učiteľmi školy, ktorí sú už na dôchodku. Na tomto stretnutí koncertovali aj žiaci Základnej umeleckej školy v Martine.
Začiatky sú spojené s menom T. G. Masaryka
Po 1. svetovej vojne sa priestory ľudovej školy v Martine neustále zhoršovali. Počet žiakov ale narastal. Od roku 1893 sídlili všetky štátne školy v novostavbe meštianky na Bernolákovej ulici. Keď najskôr v roku 1919 obnovili v Martine gymnázium, vznikla trojročná škola pre ženské povolania, o rok neskôr dvojročná obchodná škola a potom, keď v roku 1922 premenovali vyššiu obchodnú školu na obchodnú akadémiu, museli riešiť aj priestorové problémy ľudovej školy. Vtedajšie nevyhovujúce podmienky základného školstva (učilo sa v Robotníckom dome, v Župnom dome, u Buľovských a Fábrych ...) sa v roku 1928 rozhodlo vyriešiť obecné zastupiteľstvo výstavbou novej školy. Vtedajší minister školstva Ivan Dérer sľúbil, že mestu pomôže. Pozemok v blízkosti druhej budovy Matice slovenskej získalo mesto od evanjelickej cirkvi. Modernú trojposchodovú budovu pre Štátnu ľudovú školu v Martine začala budovať v roku 1931 martinská staviteľská firma Hlavaj, Palkovič, Uličný. Projekt vypracoval Ing. arch. Vojtech Šebor z Bratislavy. Kým rástla nová budova školy, žiaci sa učili v nevyhovujúcich prenajatých miestnostiach. Ich stav charakterizuje záznam v kronike: „Na Župnom dome v triedach na poschodí boli ploštice a dalo nám to mnoho práce, kým sme ich trošku vykántrili.„
V roku 1932 vyrobili okná na školskú budovu, vybudovali ústredné kúrenie a elektrifikovali ju. Rok 1933 bol pre dostavbu nepriaznivý. Po omietnutí budovy práce zastavili pre nedostatok financií. Mesto dostalo na stavbu ďalšie peniaze v roku 1934 a budovu dokončili. 21. októbra 1934 starosta Martina Ján Fraňo slávnostne odovzdal novú školu správcovi Jurajovi Molnárovi. Pomenovali ju po prezidentovi T. G. Masarykovi. Typickým znakom školy je od jej vzniku až po súčasnosť súsošie z modranskej keramiky, ktorého autorom je akademický sochár Fraňo Štefunko. Súčasťou školy boli aj dielne, byty pre domovníka, správcu a učiteľa, kresliarne, kabinety, telocvičňa, WC a sprchy. Telocvičňa umožňovala aj premietanie filmov. Areál školy dotvárala záhrada a veľké ihrisko.
Žiaci školy od jej otvorenia dosahovali veľmi dobré výsledky a učitelia využívali aj moderné didaktické pomôcky. Deti postupne pribúdali. Boli tu chlapčenské, dievčenské a zmiešané triedy. Za katedrou i v laviciach školy sa vystriedalo veľa vynikajúcich osobností. Riaditeľom školy bol aj hudobný skladateľ Ján Valašťan – Dolinský, ku ktorému chodil do krúžku esperanta aj Martin Benka. Ešte pred otvorením novej budovy prišla do tejto školy aj Mária Rázusová Martáková a zo školských lavíc na Mudroňovej ulici vyšla i akademická maliarka Oľga Krýslová.
Povojnové roky
V školskom roku 1950 – 1951 zriadili školskú družinu a otvorili aj prevádzku školskej jedálne. Osudy školy boli nevyhnutne späté s politickými a spoločenskými udalosťami, preto sa z dôvodu rôznych školských reforiem striedali označenia pôvodnej Štátnej ľudovej školy v Martine na Štátnu ľudovú školu dievčenskú a chlapčenskú, Národnú školu chlapčenskú a dievčenskú, Osemročnú strednú školu na Mudroňovej ulici, Základnú deväťročnú školu na Mudroňovej ulici až po súčasnú podobu názvu - Základná škola na Ulici Pavla Mudroňa.
Od roku 1953 pôsobil v škole vynikajúci pedagóg - Miroslav Juran (1914-1970). V rámci 70. výročia otvorenia budovy školy si pripomíname aj jeho nedožité 90. narodeniny. Pred desiatimi rokmi usporiadala ZŠ na Ulici Pavla Mudroňa 1. ročník Memoriálu Miroslava Jurana. Preteky sa konajú každý rok ako spomienka na tohto učiteľa. Hlavným ťažiskom jeho školskej i mimoškolskej práce bola snaha o telesný a športový rozvoj detí. Za jeho učiteľského pôsobenia dosahovala škola vynikajúce úspechy v rámci mesta, okresu i kraja. Jeho činnosť v športe bola mnohostranná. Viedol viacero krúžkov (gymnastický, ľahkoatletický, hádzanársky). V zime usporadúval lyžiarske preteky. Za dlhoročnú prácu v oblasti telesnej výchovy bol viackrát vyznamenaný. Okrem telesnej výchovy vyučoval ruský, nemecký a francúzsky jazyk.
V škole pôsobilo aj množstvo ďalších vynikajúcich učiteľov. PaedDr. Želmíra Tarcalová sa v tomto roku dožíva 94 rokov. Zásluhou Dariny Chorváthovej získali žiaci školy prvé víťazstvá v celoslovenskej súťaži Hviezdoslavov Kubín a Mária Jarembáková je autorkou mnohých učebníc pre najmenších.
Z viacerých významných žiakov školy treba spomenúť Dušana Bellu, veľvyslanca SR pri OECD v Paríži a Igora Holováča, choreografa baletu Slovenského národného divadla. Ich spomienky na udalosti, učiteľov a priateľov zo ZŠ na Ulici Pavla Mudroňa sú súčasťou publikácie, ktorý škola vydala pri príležitosti 70. výročia otvorenia budovy školy.
Súčasné aktivity
ZŠ na Ulici Pavla Mudroňa má aj v súčasnosti bohatý repertoár aktivít, na ktorých sa zúčastňuje, alebo ich sama organizuje. V športe sú to okrem memoriálu M. Jurana v 
cezpoľnom behu jesenné atletické hry a športový trojboj žiakov 1. stupňa, majstrovstvá okresu v malom futbale a turnaje v minifutbale pre žiakov od 5. ročníka, okresný turnaj vo futbale žiakov 9. ročníka, majstrovstvá okresu vo volejbale žiakov a žiačok, Turčianske hry mládeže, zimný a letný viacboj všestrannosti, okresná atletická liga, ľahkoatletický trojboj, atletické hry žiakov 1. stupňa – majstrovstvá okresu v Turanoch, lyžiarsky a plavecký výcvik.
Žiaci školy sa zúčastňujú na mnohých besedách a prednáškach o zdravom životnom štýle. Umelecké talenty a zručnosti detí sa rozvíjajú prostredníctvom súťaží - Prečo som na svete rád, Slovenský slávik, Zlatá Guľka, Okresná súťaž hliadok mladých zdravotníkov I. a II. stupňa, regionálna prírodovedná súťaž Hypericum – Turiec, literárno – výtvarných súťaží organizovaných v spolupráci s Maticou slovenskou – Majster pera, majster ilustrátor, literárnych a recitátorských súťaží – Paulinyho Turiec, Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, Literárny Kežmarok, Hviezdoslavov Kubín, Rozprávkové vretienko, Šaliansky Maťko...
ZŠ na Ulici Pavla Mudroňa sa podieľa aj na nespočetnom množstve spoločenských aktivít, besied a podujatí organizovanými v spolupráci s inými školami, radnicou, pedagogicko-psychologickou poradňou...
Projekty, na ktorých sa podieľa, sú zamerané na prevenciu závislostí, podporu zdravia, výchovu k manželstvu a rodičovstvu, environmentálnu a ekologickú výchovu, netradičné formy a metódy vzdelávania - Krok za krokom. Kolektív pedagógov školy svojou prácou naďalej pokračuje v tradícii poskytovania kvalitného vzdelávania a bohatej mimoškolskej činnosti. Dôkazom toho je aj vysoké percento žiakov prijatých na stredné školy, neustály záujem rodičov o umiestnenie svojich detí na tejto škole a takmer stopercentné naplnenie školy, ktorá ponúka široký priestor pre otvorenú spoluprácu pedagógov, žiakov, rodičov a ostatnej verejnosti.
Riaditeľmi školy od jej vzniku až do súčasnosti boli: Július Bateľ, Ján Valašťan – Dolinský, Pavel Marko, Michal Giač, Vladimír Kráľ, Emília Ružeková , PaedDr. Terézia Zvaríková a Mgr. Ján Lupták.
