červíkov, ktoré mali kompost prepracovať na kvalitnú pôdu, iní sa pokúšali chovať dovezenú divú zver. Blatnické družstvo „zdedilo„ farmu na chov danielov po dvoch nadšencoch, ktorí s ním začali v roku 1991. Tieto zvieratá pochádzajú zo stredomoria a ich chov v strednej Európe má tradíciu najmä v susednej Českej republike. V Turci sa objavili až po roku 1989.
Po začiatočnej „eufórii„ v prvej polovici deväťdesiatych rokov začali viacerí majitelia svoje farmy na chov netradičných druhov zvierat likvidovať. Ukázalo sa, že takýto chov je veľmi drahý a neprináša ten finančný efekt, ako sa pôvodne očakával. Niekedy nebolo dosť krmiva ani pre dobytok a kto by ho kupoval pre daniele...
Blatnické družstvo sa ale farmy na chov danielov napriek tomu nevzdalo, ani nezbavilo. Projekt sa uskutočnil aj v spolupráci s výskumným ústavom lovnej zveri, ktorý sledoval u danielov napríklad dedenie génov. Napriek tomu, že táto farma neuživí ani jediného pracovníka na plný úväzok, rozhodli sa, že v chove danielov budú pokračovať. Zvieratá medzitým dorástli. K danielom pribudli aj jelene a muflony. Žijú v oplotenom výbehu, ktorý má rozlohu približne 60 hektárov (lúk i kopcovitého lesného terénu).
Koníček i atrakcia
Farma v súčasnosti slúži v prvom rade na vychovanie živých zvierat, ktoré potom predávajú na mäso, alebo iným chovateľom. Družstvo má vlastný bitúnok, ale na tom môžu porážať iba dobytok. Mäso z danielov je drahé, lebo divinu môže spracovávať iba spoločnosť Zverex, čím sa stáva drahšou. Keďže zisky z predaja živých danielov nie sú veľké, blatnickému družstvu slúži farma aj na reprezentačné účely a ako atrakcia. Pre niektorých zamestnancov družstva sa stal chov danielov, jeleňov a muflónov koníčkom. Tieto zvieratá treba nielen kŕmiť, ale chov si vyžaduje aj selekciu a veterinárne kontroly ich zdravotného stavu. Daniele, jelene a muflóny kŕmia tým istým krmivom ako napríklad hovädzí dobytok. Treba im dávať seno, siláž, odpadové jadrové krmivo, a na jar a cez zimu aj soľ a iné minerály a nutné je ich dva razy ročne odčerviť.
Krásne ale plaché
Na farmu danielov, muflónov a jeleňov sa nám podarilo dostať sa v sprievode jedného z pracovníkov družstva. Nebolo to jednoduché, lebo chovatelia divej zveri majú o stáda obavy, preto sú radšej ak sa o takýchto aktivitách toho veľa nepíše.
Kto by si myslel, že zvieratá chované v ohrade, sú na človeka tak zvyknuté, že mu žerú z ruky, mýli sa. Daniele sú veľmi pekné zvieratá, ale plaché, nepodarilo sa nám 
k nim dostať bližšie ako na vzdialenosť 200 metrov. Keď sme sa k nim snažili dostať bližšie, utiekli do lesa. Podobne to bolo aj s muflónmi. Iba jelene, najmä lane, znesú pozorovateľov, ktorí ich sledujú zo vzdialenosti 20 metrov. Pohladkať ich ale môžu iba chovatelia, ktorých poznajú. Z úctyhodnej vzdialenosti sme pozorovali súboj dvoch mladých danielích samcov. Keď sa ale začalo od nich vzďaľovať celé stádo, ušli aj oni. Aby sme získali niekoľko detailných záberov danielov, museli sme prejsť niekoľko kilometrov.
Možno bude zvierat aj viac
Družstvo sa farmou na chov danielov príliš nechváli. Zvedavá verejnosť môže spraviť na nej viac škody ako osohu. V oplotenom areáli je aj chatka, do ktorej chodia relaxovať pozvaní hostia, ktorí tu obyčajne pozorujú zver, varia guláš a pritom odpočívajú. S útokom medveďov a vlkov na jeleniu zver a muflónov sa na farme ešte nestretli. Pre jeleniu zver sú nebezpeční iba ľudia.
V súčasnosti na farme chovajú desiatky zvierat. Blatnické družstvo chce túto tradíciu udržať a možno chov danielov aj rozšíri.
