Šediny a mladý elán

Veľmi zaujímavá spoločnosť ocenených sa zišla na tradičnom preberaní výročných cien mesta Martin 11. novembra v obradnej sieni Turčianskej galérie. Popri skutočných nestoroch, publicistovi Františkovi Oktavcovi (87) a lekárovi Arnoštovi Lányim (90) boli ocenení aj mladí – atlétka Lucia Klocová (21) a tanečníci z ARS Dynasty, čo je po skupine Team druhá „kolektívna„ cena. Za prof. A. Lányiho prevzal cenu jeho syn Ernest a za tanečný klub riaditeľka Posádkového klubu armády Alena Pisaríková. V krátkej histórii udeľovania martinských cien bol medzi ocenenými scénograf Jozef Ciller už tretí raz – v roku 1997 prevzal Cenu primátora a pred dvoma rokmi Cenu mesta. Teraz sa stal spolu s Arnoštom Lányim čestným občanom Martina. Pred nimi sa čestným občianstvom môžu hrdiť Štefan Kvietik, Johannes H. Hilbig, Jaroslav Pecha a Eugen Laztišťan.
Okrem cien odovzdal primátor Martina Stanislav Bernát spolu s ďalšími predstaviteľmi mesta aj ďakovný list primátora Miroslavovi Frolovi, organizačnému riaditeľovi tanečného klubu Deep Martico.

Cena mesta

PhDr. František Oktavec
esejista, literárny kritik, publicista, prekladateľ
Narodil sa 29.12.1917 vo Vrútkach. Slovenčinu a nemčinu študoval v Bratislave, doktorát filozofie získal na Karlovej univerzite v Prahe. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania, bol hlásateľom Slobodného slovenského vysielača, pričom jeho činnosť zabezpečoval zásadnými programovými a politickými dokumentmi a najmä v najťažších prvých dňoch bol doslova jeho dušou.
Neskôr sa stal šéfredaktorom časopisu Bojovník v Banskej Bystrici. V rokoch 1945 – 1948 bol tlačovým referentom na Ministerstve národnej obrany v Prahe a v rokoch 1948 – 1951 pôsobil ako vedecký pracovník a dočasný riaditeľ Ústavu SNP v Banskej Bystrici. Od roku 1951 pôsobil ako šéfredaktor periodík Matice slovenskej, avšak osobitne vynikol po roku 1953 počas svojho pôsobenia vo Vydavateľstve Osveta ako šéfredaktor neperiodík. Tu zabezpečoval spolu so spolupracovníkmi aj vydávanie Príručnej encyklopédie Slovenska ako prvej našej všeobecnej encyklopédie. Žiaľ, po roku 1958 boli práce na encyklopédii zastavené, pretože 16. februára 1959 ho príslušníci ŠtB zatkli a potom bol spolu s ďalšími v poslednom politickom procese odsúdený na dlhoročné väzenie. Po rehabilitáci r. 1963 sa dr. Oktavec stal pedagógom a zástupcom riaditeľa Strednej ekonomickej škole, kde pôsobil do roku 1978. Okrem toho, že od roku 1979 pôsobil ako vydavateľský pracovník Matice slovenskej, angažoval sa aj ako organizátor a hlava Slovenskej literárnej spoločnosti pri SAV so sídlom v Martine. Je autorom viacerých, publikácií, samostatných esejí a umeleckých prekladov.

Cena primátora

Lucia Klocová
slovenská reprezentantka v atletike
Narodila 20. novembra 1983 v Košťanoch nad Turcom. Všestranne nadaná športovkyňa štartovala r. 1996 prvý raz na Turčianskych športových hrách mládeže. Tu si odbehla aj svoju prvú osemstovku. O rok neskôr si štart na tejto súťaži zopakovala, a podľa dosiahnutých výsledkov ju oslovili z Atletického klubu ZŤS Martin. A toto bol začiatok jej kariéry. V roku 1998 začala trénovať pod vedením ambiciózneho trénera Mgr. Pavla Slouku. Jej výkonnostný skok nastal r. 2000, po víťazstvách na domácich mítingoch štartovala na juniorských MS v Chile. Tu získala bronzovú medailu časom 2:04,00. V roku 2001 získala na juniorských ME v Taliansku zlatú medailu časom 2:03,76.V roku 2002 skončila na juniorských MS na Jamajke strieborná časom 2:01,73.V roku 2003 úspešne zmaturovala na Obchodnej akadémii v Martine. Bol to zároveň aj rok, kedy opustila juniorskú kategóriu. Na ME do 23 rokov v Poľsku získala striebornú medailu, neskôr štartovala prvý raz na MS dospelých v Paríži a do zoznamu svojich úspechov si časom 2:00,73 zapísala 11. miesto. Rok 2004 bol pre Luciu zatiaľ najvýnimočnejší – štartovala na olympiáde. Do bojov išla s 36. časom vo svetových tabuľkách, napokon skončila na 19. mieste za čas 2:00,79.
Lucia Klocová je v súčasnosti členkou Slávie UK Bratislava, Slovensko reprezentuje od roku 1999. Popri tom už štvrtý rok hosťuje aj v českej extralige – v klube Junior Brno.

Tanečný súbor
ARS DYNASTY
pri Posádkovom klube Martin

Tanečný súbor ARS DYNASTY vznikol v roku 1995. Pod vedením Miroslava Furgaláka získal mnoho významných ocenení na prestížnych tanečných súťažiach doma aj v zahraničí. ARS DYNASTY je vedený v tanečnom štýle Dance Show Formation. Spočiatku združoval 11 členov, dnes ich má približne 90 vo veku od 6 do 35 rokov.
Do dnešného dňa získal súbor štyri tituly majstra Slovenska a jeden titul majstra Českej republiky.
Na Majstrovstvách Európy v Nemecku v roku 2001 sa tanečný súrodenecký pár Trnkovcov pretancoval až do semifinále. Na Majstrovstvách sveta v Prostějove v roku 2002 sa vo finále ARS DYNASTY umiestnili na 6. mieste. Choreografiou Spáči si na Majstrovstvách Slovenska v Topoľčanoch v roku 2003 vybojovali 2. miesto po veľmi tesnom boji so súborom ASSOS Bratislava.
Najväčším úspechom tanečného súboru je titul majstra sveta pre rok 2004, ktorý si vybojovali 22. a 23. mája v Prostějove. Choreografiou Once upon in Martin potvrdili svoje mimoriadne tanečné kvality.

Čestný občan Martina

Prof. Jozef Ciller
scénický výtvarník, pedagóg

Narodil sa 8. februára 1942 v Trenčíne. Scénografiu na VŠMU absolvoval u profesora Ladislava Vychodila v r. 1968. Od roku 1967 pracoval ako výtvarník a neskôr vedúci výpravy v martinskom divadle, kde pracoval až do r. 1990. Dnes je vedúcim Katedry scénického výtvarníctva na VŠMU v Bratislave.
Vytvoril vyše 400 scénografických riešení pre činohru, operu, operetu, muzikál a bábkové divadlo. Pracoval pre všetky popredné slovenské a české scény. V 60. a 70. rokoch sa výrazne podieľal na rozvoji slovenského ochotníckeho divadla (Martin, Púchov, Brezno, Dubové) a získal viaceré ocenenia na domácich i zahraničných súťažiach a festivaloch. Ako scénograf a pedagóg pracoval v 14 krajinách Európy. V štúdiách Slovenskej televízie v Bratislave a Košiciach spolupracoval ako architekt či kostýmový výtvarník na desiatkách inscenácií a filmov. V Slovenskej televízii Bratislava nakrútil v réžii Martina Šulíka dva autorské filmy – Dosky, ktoré znamenajú divadlo (1987) a Stolička (1988). Ako architekt, výtvarník či kostýmový výtvarník spolupracoval na viacerých slovenských filmoch. Venuje sa tiež grafickému dizajnu, multimediálnym projektom a riešeniu artiteatrálnych podujatí. Zásadný je jeho prínos pri organizácii Bienále fantázie v Martine.
Samostatne vystavoval v Sao Paulo (1977), Varšave (1978), Martine (1980), Novom Sade (1984), Viedni (1992) a Paríži (2004). Tento rok prevzal Cenu Karla Čapka za scénografickú tvorbu a pedagogickú činnosť, ako aj za podiel na zbližovaní kultúr slovenského a českého národa.

Prof. MUDr. Arnošt Lányi, DrSc.
lekár, nestor slovenskej röntgenológie

Narodil sa 13. júla 1914 v Mošovciach a promoval r.1938 na LF UK v Bratislave. Ako lekár začal pracovať v Levoči, neskôr v Ružomberku. Potom bol odborným asistentom na Rádiologickej klinike v Bratislave u doc. Gejzu Ondrejičku, kde aj získal titul odborného lekára a röntgenológii sa potom venoval už celý svoj život. V r.1967 na Karlovej univerzite v Prahe obhájil veľký doktorát lekárskych vied na tému „Periostózy v diferenciálnej röntgendiagnostike kostných chorôb„. O rok neskôr bol vymenovaný za riadneho univerzitného profesora rádiológie.
Od r.1946 pôsobil vo funkcii primára Röntgenologického oddelenia martinskej nemocnice. Je zakladateľom martinskej onkológie. Po II. svetovej vojne bola nemocnica v Martine jediným miestom na Slovensku, kde ožarovali gynekologické nádory röntgenovými lúčmi. V r.1953-1967 bolo röntgenové oddelenie v Martine učebnou základňou Katedry röntgenológie SÚDL-ILF Trenčín-Bratislava. Cez toto oddelenie, ktoré viedol prof. Lányi, prešla prakticky jedna celá generácia slovenských röntgenológov. V roku 1968 prešiel do služieb vysokého školstva. Stal sa prednostom Rádiologickej kliniky MFN a vedúcim Katedry röntgenológie a rádiológie LF UK v Martine.
Jubilant má za sebou bohatú prednáškovú činnosť (viac ako 220 prednášok) a publikačnú prácu (viac ako 100 vedeckých publikácií v odborných časopisoch doma i v zahraničí). Bol predsedom Slovenskej rádiologickej spoločnosti a zostal jej čestným predsedom. Je nositeľom viacerých čestných titulov a ocenení, vrátane štátnych vyznamenaní. Dnes žije v Bojniciach.