V Novom Živote Turca sme opakovane uverejnili informáciu o tom, že do rozvoja Lyžiarskeho strediska na Martinských holiach plánuje investovať pol miliardy korún 
bratislavská akciová spoločnosť Pro Ski. Jej podnikateľský zámer spočívajúci vo vybudovaní kabínkovej lanovky v mieste terajšej (ale s kapacitou 2400 osôb za hodinu), dostavbe zjazdoviek, zasnežovacieho systému a lyžiarskej trate z Holí až na Stráne s následným dobudovaním služieb a kompletného servisu pre lyžiarov okamžite rozvíril hladinu turčianskej lyžiarskej verejnosti. A rozvlnil ju aj následný rozhovor s členom vedenia akciovej spoločnosti Pro Ski Jánom Zubercom, ktorý v NŽT 9. novembra potvrdil zámer investovať na Holiach a vrátiť im kredit jedného z najlepších lyžiarskych stredísk na Slovensku. V Turci dnes existujú dva tábory priaznivcov lyžovania. V prvom hovoria – konečne sa začalo niečo diať, je načase prebudiť sa a s Hoľami niečo robiť, veď rok po roku strácajú svojich niekdajších priaznivcov, desať rokov sa spalo, treba dať príležitosť tým, ktorí investovať chcú a majú čo. Druhý tábor je konzervatívnejší. V nasledujúcich riadkoch prinášame názory ľudí, ktorí v turčianskom lyžovaní manažérsky pôsobia, Hole a pokusy o ich oživenie poznajú a ktorí sa o pripravovanom projekte vyjadrujú opatrnejšie.
Projekt má trhliny
Rastislav Mažgút, ktorý bol ešte do polovice tohto roku riaditeľom lanovej dráhy na Martinské hole a od roku 1999 stále je predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole, bol pri prvom veľkom projekte budovania lyžiarskeho strediska na Martinských holiach. Mnohí práve jeho považujú za jedného z otcov tohto veľkého projektu. Vo funkcii vedúceho lyžiarskeho strediska Martinské hole bol medzi tými, čo sa už v roku 1990 snažili presadiť vybudovanie novej lanovky na Martinské hole zo Stráni. Malo vtedy ísť o kabínkovú lanovku s dvojsedačkou s kapacitou prepravovaných 700 osôb za hodinu. „Projekt bol zastrešený technológiou Tatrapoma. Boli spracované všetky potrebné záležitosti, ale keď sa to všetko dávalo na pripomienkové konanie na mestský úrad v Martine, prišli sme k poznaniu, že touto cestou nemôžeme ísť. Totiž, v tom období už bol schválený nový územný plán mesta, ktorý bol rozpracovávaný ešte v osemdesiatych rokoch. Robil ho vtedy inžinier architekt Michalec z bývalého Urbionu. Z neho sa vychádzalo, že lanovka na Martinské hole mala zostať pri „starej„ kapacite, ale rátalo sa s výstavbou novej lanovky v lokalite Ostredok. Vtedy bol urobený návrh, aby sa vychádzalo už zo sídliska Košúty II, smerom na Ostredok a odtiaľ na Martinské hole. Pretože to bol veľmi finančne náročný projekt, chceli sme ho realizovať aspoň z Ostredku na Martinské hole. Preto bola podaná žiadosť na zmenu územného plánu a v roku 1993 bola táto zmena schválená,„ dôvodí Rastislav Mažgút, prečo sa upustilo od plánov, ktoré sa majú teraz oprášiť.
Ako ďalej povedal, domnieva sa, že konfigurácia terénu, s ktorým sa v projekte ráta, tak ako bol prezentovaný v nedávnom rozhovore v NŽT s Jánom Zubercom, ani nedovoľuje takúto veľkú kapacitu lanovky na Martinské hole. Podľa neho je na takéto tvrdenie viac dôvodov. Tým prvým má byť to, že nie je ani vybudovaná zjazdová lyžiarska trať, hoci podľa realizátorov projektu sa s jej vybudovaním ráta. Pri svojej argumentácii sa opiera o to, že ešte v 70-tych rokoch bola na Martinských holiach komisia, v ktorej boli zástupcovia z lyžiarskych zväzov z Rakúska, Švajčiarska a vtedajšieho československého lyžiarskeho zväzu, ktorí, údajne, konštatovali, že priemerne homologovanú lyžiarsku trať z lokality Martinských holí na Stráne nie je možné vybudovať. Zjazdovka – zvážnica, nie je, ako tvrdí, vhodná ani pre priemerného lyžiara, pričom, podľa neho a aj tých, ktorí poznajú poveternostné podmienky, od polovice februára je trúfalé rátať s tým že od „hodinovky„ - smerom k hotelu Grandis, bude ešte dostatočná snehová pokrývka. „Ak sa niekto domnieva, že sa tento úsek bude dať zasnežovať, asi zabúda na to, že je to juhovýchodná strana. Logicky mi vychádza, že to, čo sa v noci zasneží, cez deň sa roztopí. Navyše, keď sme chceli tento projekt robiť v roku 1992, Slovenská akadémia vied vyčlenila oblasť Javorina pod Veľkou lúkou ako prísne chránenú. Je to oblasť všetkých vodných zdrojov na Martinských holiach, ktoré tečú smerom na Martin,„ tvrdí Rastislav Mažgút a dodáva: „ Martinské hole treba budovať, to je jednoznačné, ale mala by to byť alternatíva s kabínkovou lanovkou smerom z Ostredku, aby sa dalo zjazdovkou, ktorá je už predbežne homologovaná, zlyžovať z Holí až dolu k údolnej stanici lanovky a ňou sa vyviezť opäť hore. Tento projekt zabezpečuje sekundárnu prepravu lyžiarov a tým aj jeho ekonomiku. Ak chce nový investor budovať Hole, bolo by prínosné, keby sa pokračovalo už v začatom projekte. Vtedy by sa nový investor stretol s ústretovosťou. „
Trváme na Ostredku
Stanislav Bernát, primátor Martina: „Hoci územný plán sídelného útvaru Martin, schválený v r.1999 (vrátane čiastkovej zmeny z r.2002) pripúšťa v smerných častiach možnosť predĺženia sedačkovej lanovej dráhy, vedenie mesta súhlasí len s rekonštrukciou lanovej dráhy na Martinské hole v jestvujúcej trase s kapacitou 500 osôb. Táto je chápaná ako doplnková ku hlavnej lanovej dráhe, ktorá je navrhovaná v lokalite Ostredok. S jej predĺžením vedenie mesta nesúhlasí a trvá na výstavbe kabínkovej lanovky a zjazdovej trate v území Martinské hole – Ostredok.
Svah navrhovanej zjazdovky, ktorá má byť zrealizovaná neskôr ako lanovka, je podľa projektu akciovej spoločnosti Pro Ski orientovaný na juhovýchod, kým v pôvodnom projekte (schválenom v územnom pláne sídelného útvaru Martin) je to severovýchodná konfigurácia a v tom je podstatný rozdiel. Trasa tejto zjazdovky spoločnosti Pro Ski nevyhovuje medzinárodným kritériám pre výstavbu lyžiarskych tratí. Taktiež vedie po súkromných pozemkoch, ktoré nie sú vysporiadané a s vlastníkmi o tom dokonca ešte nikto nerokoval. Nedá sa predsa hovoriť o tom, ako má projekt zachrániť Martinské hole, keď nemajú súhlas majiteľov pozemkov, s ktorými sa v tom projekte počíta.
Projekt spoločnosti Pro Ski – hovorilo sa o ňom aj v našom zastupiteľstve, takže sú to už veci verejné - je zaťažujúci a rizikový pre individuálnu bytovú zástavbu na Stráňach. Vybudovať tu lanovku s kapacitou 2400 osôb za hodinu, lyžiarsku trať a adekvátne parkovisko, to by bolo pre túto lokalitu nadmernou záťažou.
Podľa viackrát spomínaného pôvodného projektu má byť lanovka vybudovaná v inej oblasti. Túto lokalitu vtedy vyberali Rastislav Mažgút a Vladimír Franko, mesto investovalo do výkupu pozemkov pre vybudovanie novej nástupnej stanice lanovky a s ňou súvisiacej vybavenosti 8,5milióna Sk, čo odsúhlasilo aj mestské zastupiteľstvo v r.1996. Realizácia navrhnutého projektu spoločnosti Pro Ski v trase mimo schváleného územného plánu by bola pre mesto zjavne nevýhodná a poškodila by jeho záujmy. Mesto nie je proti tomu, aby došlo k rekonštrukcii súčasnej lanovky – avšak so zvýšením prepravnej kapacity maximálne na 500 osôb za hodinu.
Okrem toho sa stále snažíme nájsť doma i v zahraničí vhodného investora. Je to veľmi vysoká investícia, a je preto veľmi dôležité, aby mesto presne vedelo do úplných podrobností, z akých zdrojov budú peniaze získané, koľko a kto za celou akciou stojí - skrátka portfólio podnikateľa aj financií!
Útvar Hlavného architekta odporučil vo svojom vyjadrení koncom septembra 2004 Ministerstvu životného prostredia SR neposudzovať predložený projekt „Výstavba Lyžiarske stredisko Martinské hole II. kabínková lanovka„. Na základe tohto vyjadrenia ministerstvo pokračuje ďalej v hodnotení a jeho súčasťou bude aj verejné prerokovanie tohto zámeru 1. decembra o 16.hod v zasadačke MsÚ. Dovtedy sa na základe príslušnej verejnej vyhlášky občania môžu s materiálom oboznámiť na Útvare hlavného architekta mesta.„
S lanovkou treba niečo robiť
Správa Národného parku Veľká Fatra sa vyjadruje k projektom lyžiarskych a rekreačných stredísk v Turci na území Veľkej i Malej Fatry. Stanovisko k projektu budovania Martinských holí nám poskytol pracovník Správy NP Veľká Fatra Peter Vantara: „Privítali sme, že veľká časť trasy kabínkovej lanovky sa prekrýva so súčasnou trasou jednomiestnej sedačkovej lanovky. Rátali sme s tým, že bude využitá horná stanica sedačkovej lanovky, ale, ako sa v projekte uvádza, bude sa stavať nová. Zbytočne to zaberie viac pôdy, z toho dôvodu sme žiadali o posunutie novej vrchnej stanice lanovky mimo súvislého pása lesa. V dolnej stanici sedačkovej lanovky rátame so zabratím časti súčasného lesa, ale žiadali sme o minimalizáciu tejto plochy. Projektant má konkretizovať, koľko lesnej pôdy zaberie dolná stanica. Zatiaľ sa hovorí iba o predbežných plochách. Súčasné zastavané parcely by mali byť maximálne využité. Myslím si, že je načase robiť niečo so súčasnou sedačkovou lanovkou. Ak pri projekte dodržia podmienky ochrany prírody, možno tento zámer považovať za vydarený a reálny.„
Narýchlo urobené zmeny vyvolávajú neistotu
Martin Gargulák je riaditeľom a spolumajiteľom Lyžiarskeho strediska Martinské hole, s.r.o. – spoločnosti, ktorá vlastní a prevádzkuje vleky na Martinských holiach. Aj tamojšie lyžiarske stredisko, podobne ako iné na Slovensku, zaznamenalo v uplynulej sezóne pokles návštevnosti. Spôsobilo to jednak zvýšenie cien lístkov, čo bola prirodzená reakcia na rast cien elektrickej energie a sadzby DPH, no v prípade Holí mohla byť dôvodom aj celková vybavenosť a úroveň služieb strediska, ktoré verejnosť už dlhodobo vníma ako nedostatočné. Z tohto uhla pohľadu by mohli byť nové podnikateľské aktivity na Holiach z hľadiska perspektív zvyšovania návštevnosti prijímané pozitívne. Je to tak? - to je prvá otázka na Martina Garguláka:
Každá podnikateľská aktivita, ktorá má za cieľ pomôcť rozvoju Martinských holí, je vítaná. Dôležité však je, aby aktivity boli koordinované, mali jeden cieľ a približne rovnakú cestu k splneniu tohoto cieľa.
Vleky na Holiach sú od roku 2001 vo vlastníctve vašej spoločnosti. Čo ste za toto obdobie spravili pre rozvoj?
Je potrebné povedať, že kým v iných strediskách prebiehali prípravy výstavby, na Martinských holiach prebiehal súboj o vlastníctvo. S prípravou obnovy sme mohli začať až začiatkom roku 2003. V tomto období došlo k definitívnemu vysporiadaniu majetku a pozemkov s Klubom slovenských turistov, ustálila sa štruktúra vlastníkov spoločnosti, a tým prestali byť dôležité spory, ktoré mali korene v spomínaných súbojoch o vlastníctvo. Vykonali sme revíziu projektov a určili sme si priority. Zadali sme vypracovanie štúdií a začali s majetkovoprávnym vysporiadavaním pozemkov. Okrem toho sme získali stavebné povolenie na výstavbu informačného strediska s reštauráciou, ktoré chceme postaviť na mieste terajšieho bufetu Ponorka.
Čo teda považujete v súvislosti s rozvojom Holí za prioritné?
Vychádzali sme z platného územného plánu. V poradí dôležitosti máme: odpojiteľnú štvorsedačku ako náhradu najdlhšieho vleku na Holiach, technické zasnežovanie spolu s akumulačnou nádržou a kabínkovú lanovku.
Súvisia nejako plány vašej spoločnosti týkajúce sa rozvoja Martinských holí s prezentovaným projektom spoločnosti Pro Ski?
Ak má Pro Ski záujem investovať na Holiach pol miliardy korún, tak cieľ je rovnaký. Myslím, že všetci, ktorým záleží na rozvoji regiónu, takéhoto investora privítajú. Môžem potvrdiť že záujemcov je viac. Zatiaľ sa však podľa všetkého nezhodujú naše cesty a postupy k splneniu tohoto cieľa. Ako príklad môžem uviesť nedávne schválenie zmeny smerného čísla kapacity kabínkovej lanovky, inak povedané prepravnej kapacity, keď podľa môjho názoru schváleniu takejto zmeny malo predchádzať komplexné posúdenie toho, aký to bude mať dopad z hľadiska únosnosti územia, kapacity súčasných aj budúcich dopravných zariadení a lyžiarskych tratí, ochrany prírody, vodných zdrojov, dopravných riešení a pod. Takéto posudzovania sa v nedávnej minulosti robili za aktívnej účasti mesta Martin. Ich výsledkom bolo schválenie územného plánu zóny Martinské hole spolu s údajmi o smerných číslach navrhovaných dopravných zariadení. Tento územný plán bol viackrát potvrdený mestským zastupiteľstvom a rieši celkovú dlhodobú koncepciu rozvoja Martinských holí. Dôsledkom neuváženej zmeny by mohlo byť to, že územie bude zastavované nekoncepčne, bez ohľadu na širšie vzťahy, preto je pri každej zmene potrebné postupovať opatrne. Septembrové rozhodnutie zastupiteľstva, ktorým zmenu smerného čísla schválilo aj napriek stanovisku mestskej rady, ma prekvapilo. Tiež si myslím, že s ohľadom na našu činnosť a vlastníctvo pozemkov na Martinských holiach sme mali mať možnosť sa k tejto otázke vyjadriť.
Znamená to, že kroky vašej spoločnosti, investora Pro Ski a mesta Martin nie sú koordinované?
Aj napriek nášmu záujmu doteraz k spoločnému rokovaniu všetkých troch zainteresovaných strán nedošlo.
Ale to opäť vyvoláva pochybnosti o kvalite vzájomných vzťahov. Je všeobecne známe, že v minulosti stroskotala realizácia výstavby Martinských holí práve pre nevyjasnené vzťahy...
Dúfam, že išlo o nedorozumenie, ktoré má príčiny v nedostatočnej komunikácii. Vzájomnou komunikáciou je možné všetky chyby napraviť. A čo sa týka vzťahov, bez toho, aby boli minimálne štandartné, nie je možné také stredisko, ako môžu byť Martinské hole, vybudovať. Je všeobecne známe, že Veľká Rača a obec Oščadnica, Skipark Ružomberok a mesto Ružomberok sú priam ukážkovým príkladom dobrej spolupráce. Podľa skúsenosti týchto stredísk je optimálnym riešením priama majetková účasť obce alebo mesta v subjekte, ktorý prevádzkuje stredisko. Mesto môže takto pomáhať napríklad pri majetkovoprávnom vysporiadavaní pozemkov. Veď v našom prípade sa vzájomná spolupráca priam ponúka. Mesto Martin je prostredníctvom akciovej spoločnosti spolumajiteľom v našej spoločnosti, v minulosti odkúpilo za približne 9 mil. Sk pozemky na Ostredku, na ktorých by v budúcnosti podľa územného plánu mala stáť dolná stanica kabínkovej lanovky.
Ak sme už pri tom. Čo bude s plánmi výstavby kabínkovej lanovky z Ostredku?
V tejto chvíli naozaj neviem. Naša spoločnosť postupuje podľa pôvodného a platného územného plánu. Narýchlo urobené zmeny však vyvolávajú neistotu aj v nás.
