torických análov – v 13. zápasoch dali Martinčania len štyri góly! Aj o tom sme hovorili v jesennej inventúre s trénerom Martinčanov Jozefom Šinom.
Asi je trochu provokatívne sa pýtať trénera posledného mužstva tabuľky, či je spokojný...
Samozrejme, že nemôžem byť spokojný s umiestnením po jeseni. No, ale toto moje konštatovanie musím doplniť o mnoho súvislostí, ktoré tomu, že sme skončili na poslednom mieste tabuľky, predchádzali. Po skončení minulého súťažného ročníka, po vypadnutí z tretej ligy, sa udialo veľa, čo narobilo veľa problémov. Vedeli sme že odídu viacerí hráči. Konkrétne, že sa Pauer vráti naspäť do Púchova, nerátali sme s Kucianom a Volnom. Vedeli sme aj to, že Siva má ponuku z druhej ligy. Navyše v lete nám situáciu naštrbilo, že dva týždne boli od mužstva aj preč ďalší hráči. Martinský a Rakyta boli na skusoch v Čechách. Po nich odišiel do Interu Bratislava zasa Schérer. Navyše sa nám vôbec neozval brankár Martvoň, ktorému skončilo hosťovanie v Podbrezovej. Bolo jasné, že problémy nastanú aj, keď sa skončí hosťovanie Máriovi Kordovi z Lipovca, ktorý sa u nás udomácnil. Vedeli sme, že situácia nie je ružová a vôbec nie jednoduchá, ale zasa na druhej strane som ani ja nepočítal s tým, že sa to skončí až tak zle.
Pohľad na tabuľku je žalostný. Posledné miesto, štyri vsietené góly – to všetko musí bolieť o to viac, lebo v počte inkasovaných gólov mužstvo na tom nie je až tak zle. V tomto ukazovateli sa radí na šieste-siedme miesto. Z čoho pramenila tá nevyrovnanosť?
Ja by som to nenazval nevyrovnanosťou. Nás predovšetkým položil domáci zápas so Stráňavami. Mali sme jednoznačne vyhrať. No a potom prišla spravodlivá, ale veľmi krutá prehra doma s Krásnom. Treba ale zdôrazniť, že počas celej jesene sme nenašli ani jedného súpera, ktorý by nás jednoznačne herne pasoval do úlohy outsidera. Nebolo takého zápasu, v ktorom by nás súper nejako výrazne pritlačil a mal jednoznačnú prevahu. Mňa najviac mrzí to, že trikrát sme inkasovali góly v závere. V 86. min v Tvrdošíne, kde sme pol hodinu hrali iba desiati, v 82. min doma s Nižnou a v Trebostove dokonca padol gól v 88. min z pokutového kopu. Nie, neberiem to ako výhovorku, skôr ako realitu, z ktorej pri hodnotení musím vychádzať. Pravdou je, že sme počas celej jesene nenašli strelca. Akokoľvek lovím v pamäti, neviem o tom, že by v posledných dvoch ročníkoch bol v Martine nejaký výraznejší strelecký talent. Ani v kategórii mládeže. Azda len Ondrej Šlichtík z dorastu. Ten za nás nastúpil v dvoch zápasoch a tiež sa nepresadil strelecky.
Ale predsa boli v mužstve takí, od ktorých ste si sľubovali góly...
Azda takým bol Schérer, ale zranil sa, potom prišlo vylúčenie a vynútená absencia. Takže pravdou je, že sme nemali ani jedného typického zakončovateľa.
Na druhej strane sa obrana najmä príchodom skúseného brankára Šarlinu celkom slušne vystužila...
Pravdou je, že v lete sme získali iba brankára Mariána Šarlinu, a to na základe toho, že sme mali len jedného brankára – Machoviča. Jednoznačne sme potrebovali posilniť tento post skúseným hráčom. On túto úlohu splnil. Nesklamal ani v jednom zápase, bol oporou a v mnohých zápasoch nás podržal. Ale ja tvrdím, že na obrane sa musí podieľať celé mužstvo. Takže, aspoň v tomto smere mužstvo obstálo.
V mori negatív, by sa aspoň práve toto mohlo hodnotiť ako pozitívum uplynulej sezóny...
Ja za pozitívnu stránku pokladám aj to, že mužstvo malo herný systém, že sme nehrali vyslovene na náhodu. Vychádzali sme stále z toho, čo sme mali. A mali sme úzky káder. V mnohých zápasoch sme to riešili zaradením dorastencov. Musím sa poďakovať práve im, lebo i v sobotu hrali za dorast a v nedeľu nastupovali za nás.
Celkom slušný herný prejav ste ukázali vo všetkých troch súbojoch s ďalšími troma turčianskymi mužstvami. Potrápili ste Štiavničku a rovnako Trebostovo a dokonca bod ste uchmatli Valči...
Tieto tri stretnutia, z ktorých sme dvakrát hrali doma a raz vonku, hodnotím pozitívne z viacerých dôvodov. Jednak mali slušnú divácku kulisu, a to našich hráčov predsa len motivovalo. Nehovorím, že sme sa chceli vytiahnuť, ale rozhodne sme chceli ukázať našu krajšiu tvár. Všetci títo naši súperi mali podstatne skúsenejšie hráčske kádre, ako my. A určite aj širšie. Bohužiaľ, aj o týchto zápasoch platí to, čo som už povedal. Na jednogólových víťazstvách Štiavničky, Trebostova a bezgólovej remíze s Valčou mali svoj podiel aj skúsenosti a možno trochu aj športové šťastie súperov.
Ale predsa mi nedá nevrátiť sa k tomu najpodstatnejšiemu, čo ako balvan ťažilo martinské mužstvo. Dať len štyri góly za súťaž, to je doslova smutný unikát. Dá sa z tejto kaluže vôbec vyjsť?
Ťažká otázka. Čo sa týka postavenia v tabuľke, z toho sa dá dostať. Len toto mužstvo treba udržať pohromade a doplniť ho o dvoch-troch skúsených hráčov. No, a treba nájsť aj strelca. Ak sa toto podarí, nevidel by som to až v takých čiernych farbách. Mužstvo nemá takú stratu, že by sa nedala dohnať. Navyše Martin bude mať susedov v tabuľke na jar doma, takže na vlastnom ihrisku budú tzv. šesťbodové zápasy. Že to bude ťažké, to netreba opakovať.
Vám asi neprináleží hodnotiť pomery v klube, ale nemôžeme sa nespýtať, ako ste pociťovali ten chaos, alebo ste ho vôbec nevnímali?
Tréner je na to, aby trénoval. Ako negatívum môžem povedať len jediné, a to, že nás bolo málo, že sme mali úzky káder. No a k tomu sa pridružili ďalšie problémy – odchody, čo len krátkodobé, niektorých hráčov. Šupej bol na dovolenke, chýbal Schérer, Lettrich bol v Amerike. Od prvého októbra nastúpili niektorí hráči na vysokú školu, konkrétne Stano, Ladňák, odišiel nám Korda, aj Šiplák prestal hrávať a my sme boli naozaj v nezávideniahodnej situácii. Varili sme len z toho mála, čo sme mali a ešte raz opakujem, nebyť toho, že sme sa v posledných šesť-sedem zápasoch spojili s dorastencami, tak by to bolo ešte zložitejšie. Naozaj, kladom je, že hráči, spomeniem P. Kolena. M. Šípku, A. Čuloka, Ľ. Kozáka, boli ochotní hrávať aj za celok dospelých.
Ostávate ďalej pri mužstve?
Ja som v Martine pripravený na všetko.
