íciu, v inej obci, no včas i náhodou sa až k nemu dostane tá správna informácia, o dôvod na úžas a obdiv má postarané. V sobotu 27. novembra, takmer na minútu presne o 16. h, sa stal miestom nečakane pozitívneho kultúrno-spoločenského šoku perfektne udržiavaný, vykúrený a takmer úplne zaplnený Kultúrny dom v Diviakoch. Spoločensko - turistické podujatie nazvané Ľudia a hory tu má svoje domovské miesto už niekoľko sezón. Sála kultúrneho domu sa zaplnila zvedavými sympatizantmi, domácimi aj cezpoľnými záujemcami o problematiku horskej turistiky. Stalo sa tak už pri 24. ročníku Festivalu audiovizuálnych programov zo života ľudí v horách, ktorého súčasťou je tiež Výstava horskej fotografie. Precízne pripravené podujatie má podporu tak u predstavenstva vlastnej obce, ako aj u zástupcov mesta Turčianske Teplice. No podstatnú organizátorskú prácu zvládli domáci zanietenci, aby všetko klapalo ako hodinky, za tým treba vidieť, počuť a cítiť členov Prvého klubu turistov Diviaky. Za všetkých všadeprítomných domácich, ktorí nezabudli zabezpečiť dobré premietacie plátno i prístroje, fungujúce mikrofóny, ba aj pohotový a lacný bufet priamo v kultúrnom dome, nemožno nemenovať aspoň Štefana Hudáka (supervízor chodu podujatia) či Bohušku Pálešovú (zdatná, profesionálne pripravená, pohotová moderátorka večera).
Pokiaľ ide o konkrétnu skladbu programu, pred pozorným auditóriom defilovali „diáčikové“ výstupy na bájny biblický Ararat v autorskom rozprávaní Jána Fukasa. S pochodom „jamesáckej„ výpravy do vzdialeného Karakoramu v Pakistane oboznámil vo svojom príspevku „Doktor„ Ivan Žila z Martina. Bol lekárom výpravy, v ktorej úspešne „zabojoval„ ďalší Martinčan Jozef Santus, aby tak výprava zdolala mimoriadnu stenu Shipton Spire. Úspešných „Pakistancov„ prestriedal svojou výstupovou dokumentáciou na európskeho velikána Materhorn Jozef Opatovský.
Nevedno, či úmyselne a programovo, alebo zhodou náhod a okolností, ale tohtoročným čestným hosťom festivalu bol tatranský horolezec, vysokohorský nosič, záchranár, predseda Tatranskej horskej služby - dobrovoľného zboru vo Vysokých Tatrách a spisovateľ v jednej osobe Jaroslav Švorc. Všetci vieme, ako víchrica práve v aktuálnom čase „vyvádzala„ v našich Tatrách, preto bolo celkom pochopiteľné, ak ostrieľaný „horal„, ktorý prišiel porozprávať o zážitkoch z tatranských tragédií, začal s viditeľným pohnutím v hlase osobným vyznaním o hrôzach, aké práve Tatranci prežívajú a z ktorých sa stále nemôžu spamätať. Aj autorská knižka Smrť si nevyberá, ktorú Jaro Švorc priniesol a o ktorej porozprával, prináša príbehy dramatických záchranných akcií v horách.
Sugestívne, ľudsky apelujúce vystúpenie ostrieľaného Tatranca Švorca vystriedal mladík, a predsa už dokonca dvojnásobne vyhlásený Horolezec roka Jozef Kopold, ktorý meral kvôli svojmu vystúpeniu cestu až z Bratislavy. Ako sa hneď v úvode vyznal, neľutuje, že prišiel, lebo sa tu stretol s milými, príjemnými a zhovorčivými ľuďmi. Jeden z domácich ochotných obyvateľov ho doviedol idúc na bicykli pred jeho autorm až ku „kultúre„. A v miestnom bufete mu predali kofolu za neuveriteľných sedem päťdesiat! Zhodou okolností Dodo porozprával o úspešnom výstupe na už spomínaný Shipton Spire, ktorý sa mu podarilo zdolať aj vďaka dobrej spolupráci s martinskými kolegami. Ďalším ľudským esom vo vysokohorskom teréne himalájskych velikánov bol úspešný slovenský horolezec Martin Gablík. Predmetom jeho záujmu a dôvodom pricestovať do Diviak bol výstup na Annapurnu.
Súčasťou festivalu o horách a ľuďoch so srdcom na rôznych kopcoch sveta je po oficiálnom programe v tom voľnom si v nočných dialógoch porozprávať osobné zážitky a ľudsky sa pri nich stretnúť.
