Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Ženy a futbal

Futbal je najrozšírenejšia zábava na svete. Pre mužov. Patria doň aj ženy? Zdá sa, že odpoveď začína byť dosť jednoznačná: patria! A už rozhodne nie preto, aby uvarili chlapom čaj či oprali dresy... Už dávno obuli ženy kopačky a čoraz viac sa presadzujú a

j na ostatných postoch futbalového súkolia. Vošli nielen do sveta futbalu, ale aj do sveta mužského futbalu. A priniesli doň svoju ženskosť. Tri z nich vám dnes predstavujeme.


Oľga Vaváková
Šéfka pobočky Slovenskej sporiteľne vo Vrútkach je Sklabinčanka, odborníčka na peniaze a vo futbalových kruhoch Turca už známou osobou. Najprv ako manželka úspešného funkcionára, teraz ako jeho nasledovníčka - predsedníčka TJ Družstevník Sklabiňa a navyše aj predsedníčka matričnej komisie TFZ.
Keby vysielali v televízii v tú istú hodinu seriál a futbalové stretnutie, čomu by ste dali prednosť?
Záleží na tom, aký by to bol futbal a aký seriál. Ak by to bol prenos z našej ligy, asi by som zvažovala a možno sa priklonila k seriálu, ale ak by to bola napríklad anglická liga, tam už by som neváhala. Prednosť by dostal celkom jasne futbal.
Bolo to tak, aj keď ste mali dvadsať?
Nie, to určite nie. Vtedy by som futbal nepozerala ani za nič. Vlastne som o ňom ani poriadne nevedela.
Čo alebo kto spôsobil vo vás taký radikálny obrat?
Na svedomí to má manžel, veľký a zanietený priaznivec futbalu. Dlhé roky viedol TJ v Sklabini a ja som mu pomáhala s účtovníctvom. Pomaly som sa v športovom prostredí udomácňovala a futbal sa mi jednoducho začal páčiť. Začala som ho totiž chápať a po troche mu aj rozumieť, to je dôležité.
No dobre, ale kde ste nabrali odvahu postaviť sa do čela sklabinského futbalu...
Manžel prežíval všetko kolo futbalu veľmi emotívne a bral si to príliš k srdcu. Až tak, že mu to začalo ohrozovať jeho zdravie. Funkcie sa musel po vyše desiatich rokoch vzdať. Bolo mi to ľúto, odísť od rozrobenej práce, a keď niekto nahlas vyslovil, aby som to vzala ja, súhlasila som. A už to budú štyri roky!
Nebanujete?
Nebanujem. Ja mám futbal rada, teším sa na víkend a na zápasy našich žiakov i dospelých. Je to pre mňa ohromný relax a stále ma to baví. Baví ma, keď sa nám darí, no a keď sa nedarí, ako napríklad vlani, tak rozhodne nepatrím k tým, čo majú chuť zutekať. Patrím skôr do sorty ľudí, ktorí vtedy vyvinú ešte väčšie úsilie...
Ako funkcionárka ste spoznala povestné zákulisie futbalu, o ktorom sa zvykne hovoriť všeličo. Nepokazilo vám to dojem z futbalovej hry?
Je dobre, že hovoríte o hre. Futbal je naozaj perfektná hra pre všetkých, ale ako sa doň dostali peniaze, už to nie je iba o hre. Peniaze sú samozrejme pre futbal veľmi potrebné, ale na druhej strane futbal aj pokazili.
Nemáte ako žena problémy v čisto mužskom prostredí?
Hoci ma mnohí popri manželovi poznali, zo začiatku som si aj vypočula to známe o žene a vareške... Ale keď začnem s ľuďmi komunikovať a zistia, že sa tomu aj trochu rozumiem, že mi ide o vec, svoje postoje menia. Ako žena som síce mala viac práce s tým, ako sa presadiť, ale na druhej strane istou ženskou diplomaciou a správaním sa na úrovni som dosiahla, že títo muži ma berú i rešpektujú.
Majú k vám chlapi okolo koženej ako k žene väčšiu ohľaduplnosť a úctu?
Musím povedať - áno, majú. Čo si budeme zakrývať, pri futbale sa vyskytnú situácie, keď skypí žlč a začnú lietať všelijaké slová, ale cítim, že aj naši chlapci alebo súperi, či diváci sa v mojej prítomnosti predsa len inak správajú a vyjadrujú.
Teda, patria ženy do futbalu?
Určite. A mám pocit, že keby ich bolo viac, tak by priniesli do tohto pekného športu aj viac kultúry a slušnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu


Mária Lisická
Najviac žien vo futbale je paradoxne na postoch rozhodkýň. Majú to asi aj najťažšie, lebo sú priamo konfrontované s mužným bojom, neraz agresivitou a sú dvakrát tak na očiach divákov, ktorí si zo všetkého najradšej uľavia na adresu mužov, teda aj žien v čiernom. Prvou turčianskou rozhodkyňou je Mária Lisická z Turian, v súčasnosti rozhodkyňa IV. ligy a I. ligy žien. Vo februári 2005 by mala dostať odznak FIFA ako medzinárodná rozhodkyňa pre ženský futbal!
Vieme, že ste dcérou dlhoročného funkcionára turianskeho klubu Juraja Mukeru – on vo vás zasial vzťah k futbalu?
Otec ma od malička vodil na štadión, aj na zápasy a priznám sa, že ma to veľmi bavilo. Teraz to už môžem povedať, ale najviac zo všetkého ma bavilo pokrikovať po rozhodcoch!
Vážne?
Vážne, futbalu som síce vôbec nerozumela, ale vykrikovala som o dušu. Teraz viem, že takýchto divákov je na našich štadiónoch viac ako dosť.
Pred dva a pol rokmi ste z radov kritikov prešli do radov kritizovaných...
Dlhšie som o tom uvažovala a napokon som sa rozhodla, že to skúsim. Zašla som na futbalový zväz do Martina, dostala som prihlášku a bolo. Najväčšiu prácu mal potom so mnou Tóno Vojvoda, turiansky rozhodca, ktorý mi pomáhal a ťahal ma so sebou na rôzne prípravné zápasy.
Koľkokrát ste už rozhodovali?
To neviem presne, ale odkladám si všetky zápisy. Je to už poriadna kopa, zrejme ich už bude cez stovku.
Ako sa vám futbal páči teraz? Nestratili ste ilúzie či kus lásky k nemu?
Nie, aj keď začiatky boli veľmi kruté. Aj som si po zápasoch poplakala, keď mi nevyšli, alebo kvôli tomu, čo som si na svoju adresu vypočula. Ale teraz si to už nevšímam, už sa tým nerozptyľujem. Futbal zostal pre mňa krásnou hrou, ale zdá sa mi, že v mnohých kluboch upadá. Navyše, nepáči sa mi mentalita slovenských fanúšikov či funkcionárov, podľa ktorých za všetko môže rozhodca. On jediný robí chyby...
Kedy sa vám najviac rozklepali nohy?
Asi pred nedávnym zápasom Martin – Valča. Mala som trému, veď to bola dohrávka a v hľadisku bolo nielen veľa divákov, ale azda všetci rozhodcovia a delegáti. Ja si myslím, že som zápas zvládla, aj keď Martinčania si to zrejme nemyslia. Určite, urobila som chyby, tie mi aj kolegovia potom vytkli, ale výsledok som rozhodne neovplyvnila.
Teší vás, že už máte v Turci aj nasledovníčky?
Mám radosť, že dievčatá nabrali odvahu a už sa ďalšie dve prihlásili. Nech to len skúsia a držím im palce, nech sa im darí.
Vy rozhodujete aj ženský futbal, aký máte naň názor?
Je to veľký rozdiel. Je pomalší, ale keď sa človek do niektorého zápasu, ako sa hovorí zadíva, vidí veľa pekných akcií a možno povedať aj futbalového kumštu. Dievčatá majú niekedy prihrávky, kľučky a strely, ktoré im môžu závidieť aj muži.
Ako sa vám pozdávajú hráči, myslíte si, že k vám ako žene sú galantnejší?
Zatiaľ na nich nemôžem povedať krivého slova. Samozrejme, výnimky sú, ale snažia sa byť slušnejší. Nenadávajú toľko, možno si skôr pohundrú popod nos, ale cítim, že sú menej agresívni – voči mne i voči sebe navzájom. No, a keď sa nezmestia do kože, tak dostanú červenú...

SkryťVypnúť reklamu


Adriana Biščáková
Fyzioterapeutka zo Slovenských liečebných kúpeľov sotva pred rokmi tušila, že jej život bude z veľkej časti napĺňať futbal. Bolo to pred necelými piatimi rokmi, keď ju František Karko, vtedajší tréner Aquy Turčianske Teplice, požiadal, či by nezastúpila maséra, ktorý vtedy ochorel. Odvtedy je táto mladá žena súčasťou teplického klubu.
Prečo ste zostali?
Prehovorili ma, aby som pri futbalistoch pracovala aj ďalej. Zo začiatku som vôbec nevedela, do čoho idem. Ale hráčom, trénerovi a funkcionárom som povedala, že ak nebudú dobrým kolektívom – tak skončím.
Zaujímali ste sa predtým o futbal?
Vôbec som nevedela, o čo v tejto hre ide, bolo to pre mňa iba naháňanie sa za loptou. Postupne som spoznávala nielen pravidlá futbalu, ale aj rôzne futbalové kluby a ich hru. Dnes už o futbale niečo viem. Veľmi ma mrzí, že sme nepostúpili do druhej ligy. Chlapci majú na to. Výhry, prehry, dobré i zlé, aj ak ich niečo mrzí, prežívam to s nimi. Partia chalanov v Aque je perfektná.
Čo sa vám na tejto hre páči a čo nepáči?
Páči sa mi, že teplické mužstvo sa dokáže zomknúť aj v ťažkých situáciách. Niekedy prvé polčasy vyzerajú strašne a v druhom polčase nastúpia ako vymenení. Vidím, že v osobných súbojoch nasadzujú aj svoje zdravie a idú do nich nebojácne. Utŕžia mnohé kopance a zranenia. Sami nehrajú tvrdý futbal, potom trpia, lebo súperi proti nim často hrajú na hranici únosnosti. Keby som nebola fyzioterapeutkou, asi by som si to až tak nevšímala.
Aký máte názor na pôsobenie žien vo futbale?
Presadzujú sa najmä rozhodkyne, myslím si, že pískajú dobre, ale sú aj prípady, keď sa boja zotrvať na svojom názore. Napríklad Zuzana Likavcová v stretnutí medzi Teplicami a domácou Kremničkou bola blízko pri akcii, videla, že náš hráč nefauloval, no išla sa poradiť s asistentom, ktorý bol vzdialený zo dvadsať metrov a nemohol vidieť to, čo videla ona. Napriek tomu dala na jeho názor a našich chlapcov to poškodilo. Rozhodkyniam ešte chýba väčšia istota a sebavedomie.
Nechcela by ste pracovať vo futbale profesionálne?
V duchu si aj kladiem otázku - čo budem robiť, keď postúpime do druhej ligy? Musela by som sa stať profesionálnou masérkou a odísť zo zamestnania. Druhá možnosť je - pracovať v kúpeľoch a futbal sledovať iba ako diváčka. Zároveň však viem, že chlapci si druhú ligu zaslúžia. Je to zložité...
Mnohí azda závidia teplickým hráčom, že ich masíruje žena...
Neviem, to by ste a museli ich spýtať, ale keby so mnou v klube neboli spokojní, nebola by som pri futbale päť rokov... Žijem s chalanmi každý deň a zažila som s nimi veľa humoru i ťažké situácie a vždy som sa cítila ako súčasť tímu. Som rada, že môžem im poradiť, že sa mi zdôveria a hovoria o svojich problémoch. Zvykli si tiež na to, že ak sa mi niečo nepáči, poviem im svoj názor a oni ho rešpektujú. Je to ten správny vzťah.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 6 343
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 906
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 263
  4. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 2 897
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 906
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 680
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 641
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 425

Blogy SME

  1. Jozef Stasík: EU a roboty
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: Prišiel si pozrieť korupčný prípad Lipšicovho nominanta. Súd mu nariadil sledovať kauzy
  3. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Tekvica + cuketa v jednom jedle
  4. Marek Mačuha: Falošný poplach - 2. Klimatické modely
  5. Pavel Macko: 8. február - deň, ktorý mal vojsť do dejín.
  6. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  7. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 996
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 318
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 250
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 166
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 611
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 189
  7. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 2 731
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 509
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mužovi bola zadržaná plynová pištoľ.

Na 42-ročného muža bol podaný návrh na vzatie do väzby.


5 h
Neurológ Marek Tarčák odporúča nepodceňovať bolesti hlavy.

Spúšťačom migrény môže byť čokoláda či plesnivý syr.


9 h
Jozef Huťka (vpravo) so svojím dlhoročným „spolubojovníkom“ Jánom Diabelkom.

Legendárny Jozef Huťka oslávil na konci januára 75. narodeniny. Ak spočítame všetky prípravné, pohárové i majstrovské zápasy, za Martin odohral 1 124 duelov.


9 h
Predstavenie knihy sprevádzal aj hudobný doprovod.

Novinky z Belej-Dulíc, Príboviec a Trebostova.


7. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


7. feb

Zákon zakazuje znečisťovať cesty.


8 h

Skúsený jaskyniar hovorí, že tak veľké objavy nečakali.


7. feb

Radnica by mala nariadiť celoplošný zákaz kŕmenia nutrií.


7. feb

Blogy SME

  1. Jozef Stasík: EU a roboty
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: Prišiel si pozrieť korupčný prípad Lipšicovho nominanta. Súd mu nariadil sledovať kauzy
  3. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Tekvica + cuketa v jednom jedle
  4. Marek Mačuha: Falošný poplach - 2. Klimatické modely
  5. Pavel Macko: 8. február - deň, ktorý mal vojsť do dejín.
  6. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  7. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 996
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 318
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 250
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 166
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 611
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 189
  7. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 2 731
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 509
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon

Už ste čítali?