ozprávkový. Do neho sme sa ale museli dostať automobilom vyzbrojeným snehovými reťazami až na Martinské hole. Tam nás privítala ozajstná meluzína, pravá - nefalšovaná rozprávková zima. Slušne zaplnené parkovisko napovedalo, že na svahoch si výborné snehové podmienky užíva množstvo lyžiarov. Ani my sme nešli na Hole len tak naslepo. Mali sme avízo, že by tam na svahoch mala byť aj vynikajúca slovenská reprezentantka v lyžovaní, ktorá múti vody v Svetovom pohári - Veronika Zuzulová. Možno chcela náhoda, že len čo sme vystúpili z auta, kráčala popri nás parkoviskom s lyžami len tak prehodenými cez plece a batohom na chrbte dievčina, ktorej síce z tváre bolo vidieť len oči, ale čo bolo pre nás dôležité, okamžite reagovala na oslovenie. Obrátila sa, dala si z tváre dolu šál a jej úsmev na vetrom ošľahaných červených lícach nám prezradil, že sme na dobrej adrese. A tak zanedlho, len po pár krokoch, ktoré sme s ňou prešli do tepla vestibulu rekreačného zariadenia na Martinských holiach, sme vynikajúcej slovenskej reprezentantke, ktorej meno už pozná celý lyžiarsky svet, kládli otázky, na ktoré nám veľmi sympatická a skromná športovkyňa bez okolkov odpovedala.
Čo vás priviedlo na Martinské hole?
Prišla som za snehom, lebo sú tu dobré podmienky. Začiatkom roka sme chceli trénovať doma na Slovensku, nechceli sme ísť do zahraničia, preto sme si vybrali na pár dní tréningu práve Martinské hole.
Aké podmienky ste tu našli?
Veľmi dobré. Nič mi tu nechýba. Tu trénujem aj relaxujem.
Na ktorých svahoch sa začala vaša skvelá kariéra?
Vyrastala som na novobanských svahoch, neskôr som sa častejšie pripravovala v južnom Rakúsku, v Semmeringu, keďže je to zimné stredisko najbližšie pri Bratislave. Ale pretekala som aj tu na Martinských holiach. Naposledy to bolo asi pred piatimi rokmi. Takže toto stredisko dobre poznám.
Túto sezónu ste odštartovali vynikajúco, dvakrát ste boli v prvej desiatke štartového poľa najlepších slalomárok sveta, zrejme máte dôvod byť spokojná...
Určite áno, aj keď niektoré umiestnenia mohli byť aj lepšie. Ale dúfam, že sa to do konca sezóny ešte zlepší. Do konca sezóny ma čakajú ešte štyri preteky Svetového pohára v slalome a k nim treba pridať majstrovstvá sveta a tiež finále svetového pohára.
Aké máte v tejto sezóne prioritné ciele?
Mojím cieľom je dostať sa v pretekoch do prvej sedmičky.
Po prvej časti seriálu pretekov ste mali chvíľu voľna, aby ste si mohli užiť sviatky. Ako ste prežívali Vianoce a privítali koniec roka?
Vianoce som prežívala na chate s rodinou v Novej Bani a na Silvestra som bola doma v Bratislave s priateľom.
Nepodpísalo sa sviatočné hodovanie sa na vašej hmotnosti?
S tým nemám problémy, veď pri tomto športe nie je dôležitá línia. Takže ja môžem jesť všetko, na čo mám chuť.
Vráťme sa na Martinské hole. Na ich svahoch vyrástli viacerí reprezentanti, spomeňme napríklad dve pretekárky – olympioničku Máriu Kvopkovú a Janku Štaffenovú. Poznáte ich?
Áno, poznám ich, ale Janku Štaffenovú, ktorá stále preteká, som ešte v tejto pretekárskej sezóne nestretla.
Myslíte si, že by sa Martinské hole mohli svojim profilom zaradiť aj na medzinárodnú scénu?
Európsky pohár by sa tu určite mohol ísť, ale svetový momentálne asi nie, lebo pri ňom je dôležité, aby bol cieľ pretekov ľahko prístupný divákom, a z tohto hľadiska, momentálne, Martinské hole toto dôležité kritérium nespĺňajú.
Čo chýba, podľa vás, tomuto turčianskemu lyžiarskemu stredisku?
Možno umelé zasnežovanie a práve lepšia prístupnosť.
Vieme o tom, že pred sezónou ste mali problémy s prípravou, ktoré súviseli s tým, čo sa dialo v slovenskom lyžiarskom zväze a s tým súvisiacimi finančnými problémami, ktoré ohrozovali aj vašu prípravu. Novým predsedom zväzu sa stal Turčan Vladimír Franko, zlepšili sa podmienky?
Určite sa zlepšili. Veľmi sa snaží. Je ozaj veľkým fanúšikom lyžovania a je to cítiť. Dôležité ale je určite aj to, že máme výsledky. To dáva nádej, že by sa podmienky mohli ešte zlepšovať.
Špecializujete sa na slalom, neplánujete skúsiť aj ďalšie disciplíny?
Jazdím aj obrovský slalom. Skúšala som to v Európskom pohári, ale ešte to zatiaľ nie je na Svetový pohár. Stále musím veľa trénovať.
A zjazd?
Ten určite nie, možno skôr super obrovský slalom (super G). Asi to skúsim ešte túto sezónu – buď v pretekoch FIS, alebo v Európskom pohári.
Čo by ste zaželali naším čitateľom do nového roku?
To, čo sebe. Zdravie, lebo to je najdôležitejšie. A aby sa mali všetci radi.
Autor: jk
