V utorok 4. januára prišiel do redakcie náš čitateľ, ktorý nám vyrozprával svoju prvú tohtoročnú nepríjemnú skúsenosť so zdravotníctvom. „Po prechádzke ma zo 
studeného vzduchu náhle rozboleli zuby. V sobotu a v nedeľu 1. a 2. januára som prišiel na zubnú pohotovosť v budove Polikliniky na Mudroňovej ulici v Martine. Od 9. h až do 12. h som spolu s ďalšími pacientmi čakal na príchod zubára, ale čakali sme márne. Neprišiel 1. ani 2. januára. Na dverách ambulancie nebol žiadny oznam, ktorý by pacientov informoval, že lekár zubnej pohotovosti nepracuje. V čakárni bolo približne 30 ľudí, vládla tam napätá atmosféra, deti boli nervózne. Pokúšali sme sa prehovoriť viacerých zubných lekárov, aby nás ošetrili, ale žiadny z nich to nebol ochotný urobiť. Jedna zubárka doslovne povedala, že nebude mrhať svojím voľným časom. Myslím si, že je to hanba pre celý Martin. Nejde o mňa, ale čo by sa stalo, keby pri lyžovačke rozboleli zuby nejakého rekreanta, kde by ho ošetrili? Myslím si, že pohotovosť je potrebná, aj keď by si ľudia mali za ňu platiť,„ povedal nám Jozef Ďurech.
Lekári sa do služieb nehrnú
Chvíľu sme pátrali po tom, kto zodpovedá za martinskú zubnú pohotovosť. Poliklinika v Martine je iba správcom budov, ale dozvedeli sme sa, že za zdravotnícke činnosti, medzi ktorými je aj zubná pohotovosť, organizačne zodpovedá spoločnosť Zdravie. Hovorili sme s jej konateľom Vladimírom Gabriškom, ktorý mal v spomínanom čase službu v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých, ktorá má spoločnú čakáreň so zubnou pohotovosťou. Povedal nám, že niektorí zubári nenastupujú do služieb a on môže urobiť iba to, že im nevyplatí žiadne peniaze. No podľa neho zubnú pohotovosť v Martine zneužíva až 90 percent ošetrených pacientov. Pacienti vraj neprídu k svojmu zubárovi, aj keď ich zuby pobolievajú dva alebo tri týždne. Ale prídu na pohotovosť.
Vladimír Gabriška napísal ešte v auguste minulého roka list vedúcemu odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Štefanovi Köhlerovi, v ktorom požadoval sankcie pre zubárov, ktorí nenastúpia do zubnej lekárskej služby prvej pomoci. Rozpis služieb na zubnej pohotovosti sa robí na celý štvrťrok. Každý zubár má dosť času, aby si službu s niekým vymenil.
„Zubnú pohotovosť som dostal na odštátnenie ako povinný doplnok k ostatným činnostiam. Napriek rôznym problémom a biednemu financovaniu tejto činnosti, keď dostanem iba 60 halierov za jeden bod (zubár dostane za ten istý výkon vo svojej zubnej ambulancii dvojnásobok) a paušálnu úhradu 30 halierov za poistenca (platia mi ju iba tri poisťovne, aj to nie od začiatku prevádzkovania tejto činnosti) túto činnosť stále prevádzkujem. Vzhľadom na rastúce výdavky (zvýšenie nájmu na štvornásobok a rast dane z pridanej hodnoty zo 14 na 19 percent) a na problémy s nastúpením niektorých zubárov do lekárskej služby som od začiatku prevádzkovania Krajský úrad v Žiline dva razy žiadal o zrušenie tejto činnosti, ale nevyhoveli mi. Túto činnosť som ponúkol viacerým zubárom z okresu Martin a susedných okresov a bývalému riaditeľovi Martinskej fakultnej nemocnice, ale nemali o ňu záujem. Problémy s nenastupovaním do služieb som od začiatku opakovane riešil so zubármi. Pri pohovoroch s nimi som strávil veľa hodín. Postupne sa do lekárskej služby prvej pomoci v roku 2002 zaradili všetci zubári z okresu Martin, jeden dôchodca a jeden nezmluvný lekár. Napriek mojej snahe sa mi nepodarilo zabezpečiť, aby všetci zubári riadne chodili do pohotovostnej služby, preto som túto situáciu riešil so štátnym okresným lekárom J. Ľuptákom. Vzhľadom na rozsah jeho kompetencií nemohol sankcionovať zubárov za nenastúpenie do lekárskej služby prvej pomoci. Preto som vám v roku poslal zoznam zubných lekárov, ktorí neprišli do služby,„ napísal v liste Vladimír Gabriška. Z listu sme sa dozvedeli, že odbor zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja má jediný možnosť sankcionovať zubárov, ktorí neprídu do služby na pohotovosti. Podľa V. Gábrišku ich ale nesankcionovali, preto sa počet zubárov, ktorí nenastupujú do služieb, zvyšuje.
Vladimír Gabriška okrem toho vo svojom liste Štefanovi Köhlerovi napísal, že o spomínaných problémoch rokoval aj s predsedom regionálnej komory zubných lekárov a zhodli sa na tom, že by bolo vhodné znížiť počet miest lekárskej služby prvej pomoci v Žilinskom kraji na dve (Žilina a Martin alebo Ružomberok), a to len na voľné dni a obdobie letných dovoleniek. Tým by sa zlepšilo financovanie zubnej pohotovosti.
Oslovili sme preto vedúceho odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja. Štefan Köhler nám povedal, že občan môže podať sťažnosť, alebo podnet na lekársku službu prvej pomoci, na ktorý je ŽSK povinný reagovať. Zistili sme, ktorí lekári mali mať 1. a 2. januára zubnú službu. S jedným z nich sa nám podarilo skontaktovať. Dozvedeli sme sa, že išlo o zubárku, ktorá mala dohodnuté s iným lekárom, že ju bude zastupovať. O tom, že nebol v službe, sa dozvedela od nás. Povedala nám, že ju to mrzí, ale systém pohotovostných služieb jej aj tak nevyhovuje. Potvrdila nám, že pohotovosť navštevujú pacienti, ktorí zanedbali starostlivosť o chrup a obvodnú stomatologickú ambulanciu nenavštívili aj niekoľko rokov, niektorí aj 15 rokov. Nespokojná je aj s materiálnym a technickým vybavením pohotovostnej ambulancie a finančným ohodnotením, ktoré je podľa veľmi nízke a pre lekára dehonestujúce.
Rušiť, nerušiť?
Z toho, čo sme zistili, vyplýva, že zubári o služby na pohotovosti nemajú záujem kvôli tomu, že sú za ne slabo platení. Štát nefinancuje zubnú pohotovosť v dostatočnej miere a preto existujú iba riešenia, s ktorými nebudú spokojní buď pacienti alebo lekári. Z praxe je známe, že všetci lekári majú záujem iba o tie služby, ktoré sú dobre platené. Služby zubnej pohotovosti určite medzi ne nepatria. Názory zubárov na pohotovostné služby sú rôzne. Niektorí sú za ich zrušenie, iní by boli ochotní ošetriť pacientov vo svojom obvode v prípade potreby aj mimo pracovného času. Inou otázkou je, či štát bude považovať udržanie pohotovostných služieb zubárov za dôležité. Ak áno, mal by ju podporiť takou odmenou, aby zubári boli ochotní nastúpiť do služby.
Podľa Vladimíra Gabrišku zubná pohotovosť v Európe na západ od Českej republiky neexistuje. Údajne ani nie je potrebná, lebo pacient, ktorý chodí na preventívne prehliadky chrupu a nechá si ho pravidelne ošetrovať, zubnú pohotovosť nepotrebuje.
Autor: gg
