V polovici februára sa v Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine uskutočnil nevšedný odborný seminár. Program akoby evokoval medicínske podujatie. Hovorilo sa 
na ňom o vplyve mikroorganizmov, tentoraz ale na zbierkové fondy a pracovníkov knižníc a archívov.
SNK uchováva približne 600-tisíc historických knižných titulov, z ktorých mnohé podliehajú skaze vplyvom kyslosti papiera a mikroorganizmov. Ochrana kníh pred nimi je ale dôležitá aj v ostatných knižniciach a v archívoch. Ako nám povedala vedúca oddelenia konzervovania SNK Alena Maková, každá knižnica alebo galéria má problémy s mikroorganizmami, ktoré sú čoraz naliehavejšie. Mikroorganizmy sú všade v ovzduší a zbierky kníh a umeleckých diel starnú. Pri teplote nad 18 stupňov Celzia a relatívnej vlhkosti vzduchu nad 60 percent majú mikroorganizmy, ktoré napádajú zbierky, ideálne podmienky pre svoj rast a rozmnožovanie. Celulóza, ktorá je hlavnou zložkou papiera, sa stáva pre ne zdrojom výživy. Aj škroby a gleje, ktoré sa kedysi používali, sú zdrojom výživy a energie pre mikroorganizmy. Mikroorganizmy (najmä plesne a baktérie) produkujú enzýmy, ktoré rozkladajú papier. Preto sa v podmienkach vhodných pre ich rast a rozmnožovanie objavujú na knihách a papieri rôzne zafarbené fľaky. Mikroorganizmy vytvárajú aj degradačné produkty rôzneho zafarbenia. Ak pôsobeniu degradačných vplyvov mikroorganizmov na knihy nezabránime, mení sa štruktúra a pevnosť vlákien celulózy, a to až do tej miery, že sa papier rozpadá.
Lekári starých písomností
„Mikroorganizmy sa objavujú na knihách najmä vtedy, ak nie sú uskladnené v dobrých podmienkach a ak knihovník nedodrží zásady knižnej hygieny. Vplyvu mikroorganizmov sa dá zabrániť dezinfekciou. Knihy sú nimi kontaminované najmä v depozitoch umiestnených v pivničných priestoroch alebo v starých budovách. V depozitných priestoroch treba kontrolovať vlhkosť a teplotu. Je dobré, že o poškodení knižných zbierok a výtvarných diel sa v posledných rokoch začína verejne hovoriť. V minulosti sa o napadnutí zbierky plesňami a baktériami pracovníci knižníc báli hovoriť, lebo by sa to považovalo za ich chybu. Mikroorganizmy môžu škodiť nielen knihám ale aj človeku. Preto je dezinfekcia kníh nutná. Zbierky starnú, papier degraduje, klimatizácia v knižniciach chýba. Ak tomu nezabránime, depozity knižníc a galérií pomaly zničia mikroorganizmy,“ vysvetľuje Alena Maková.
Ak neberieme do úvahy pôsobenie mikroorganizmov, papier degraduje aj kvôli svojej kyslosti. SNK využíva neutralizačné postupy, ktoré pozitívne vplývajú nielen na odstránenie degradácie papiera v kyslom prostredí, ale obmedzujú aj rast a rozmnožovanie mikroorganizmov. Mikroorganizmy produkujú enzýmy, ktoré rozkladajú bielkoviny, kolagén a sacharidy, celulózu v knižných obaloch a listoch papiera. Plesne rastú a rozmnožujú sa v kyslom prostredí, baktérie obľubujú prostredie mierne alkalické. Podobne ako v nemocniciach aj na vedeckých pracoviskách odborníci dezinfikujú a sterilizujú zbierky, ktoré sú kontaminované. Na Slovensku sa využíva etylénoxidová a formaldehydová sterilizácia. SNK v Martine plánuje zaviesť etylénoxidovú sterilizáciu v nových priestoroch vo Vrútkach. Etylénoxid je karcinogénna látka, preto treba pri práci s ním dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia. Zatiaľ jediný etylénoxidový sterilizátor na Slovensku, ktorý sa používa na sterilizáciu archívnych dokumentov, využíva vedecké pracovisko v Bratislave. Samozrejme podobné sterilizátory sa bežne používajú v nemocniciach a záleží iba od štátu, nakoľko podporí na Slovensku záchranu nášho knižného dedičstva.
Otváranie siedmej komnaty
Semináre v SNK boli v utorok zamerané na vzdelávanie pracovníkov knižníc a galérií. Ako nám povedala Alena Maková, konzervátori zo strednej školy už nejaké poznatky majú, ale mnohí pracovníci knižníc a galérií o mikroorganizmoch takmer nič nevedia. Práve tieto poznatky o plesniach a baktériách mali možnosť čiastočne získať na seminári. Jednu z prednášok venovali aj legislatíve.Druhý deň bol zameraný na praktické poznatky, postupy pri sterilizácii, výber dezinfekčných prostriedkov, mechanické čistenie kníh. Na Slovensku podľa Aleny Makovej neexistuje ideálny depozit, v ktorom by udržali ideálne podmienky na zabránenie vplyvu mikroorganizmov. Preto prišli do Martina odborníci na mikrobiológiu, konzervátori a reštaurátori z vedeckých pracovísk na Slovensku a v Českej republike, ktorí likvidovali mikroorganizmy na výtvarných dielach a v historicky cenných knihách. Ľudia z knihovníckej praxe si vďaka odbornému semináru začali vo väčšej miere uvedomovať problémy, ktoré v zbierkových fondoch knižníc a archívov spôsobujú mikroorganizmy. Spomínané stretnutie bolo veľmi dôležité najmä vďaka tomu, že sa skupina odborníkov, ktorí chcú zachrániť cenné písomnosti, knihy a výtvarné diela, dohodla na ďalších stretnutiach a na tom, že oslovia úradníkov ministerstva kultúry. Samozrejme, bez finančnej podpory štátu sa toto kultúrne dedičstvo našej krajiny ochraňuje veľmi ťažko.
