Šport je aj o prehrách

extraligy. Žiaľ, všetko je inak. Už sa len prizeráme deju, do ktorého nemáme šancu zasiahnuť a nezostáva nám nič iné len veriť, že to, čo sa nesplnilo v tejto sezóne, sa naplní o rok.
Minulú stredu sme aj o tom hovorili so šéfom martinského hokeja Vladimírom Frankom.
Martinský hokej sa po lete, v ktorom mal až existenčné problémy, pozviechal a mužstvo sa od prvých kôl usadilo na čele tabuľky I. ligy. S výrazným náskokom vyhralo základnú časť a postúpilo do play off s najvyššími ambíciami. Nebudeme tajiť, že práve vy ste patrili medzi najväčších optimistov. Semifinálové stroskotanie, nepochybne, je pre vás veľkým sklamaním. Nestratili ste chuť do hokeja?
Sklamanie neznamená stratiť chuť. Vrátim sa ale na začiatok sezóny. Pred ňou sme si vytýčili plán na päťročný horizont. Spočiatku som nielen ja, ale aj akcionári tvrdili, že za tri roky by sme mohli a mali postúpiť do extraligy. Ale v sezóne sa to vykryštalizovalo inak. Mužstvo sa zomklo a jeho kolektívny duch a dobrá práca trénerov slávili v základnej časti úspech. Všetko to akcelerovalo tak, že sme sami v eufórii uverili v postup. Postup neprišiel a samozrejme som sklamaný. Teraz analyzujeme chyby. V prvom rade treba povedať, že sú to veci ešte veľmi čerstvé, ale zaoberáme sa ich analýzou veľmi vážne. Postupne budeme hodnotiť pôsobenie a prístup hráčov, ale aj pôsobenie trénerov.
Kedy sa podľa vás rozhodlo o tom, že mužstvo prekvapujúco skončí svoju púť na zvolenskej rezerve?
Dnes viem už s väčšou pravdepodobnosťou povedať, kde sa stali chyby. Myslím si, že o tom, že nepostúpime, sa rozhodlo ešte včaššie než len v týchto súbojoch. Myslím tým na športovo-metodickú časť pôsobenia na mužstvo. Upozorňovali sme trénerov a aj sme vzájomne s nimi diskutovali o tom, že budeme musieť ustrážiť, ako sa to bude vyvíjať po vstupe nových hráčov do kabíny mužstva. Predsa len, do kolektívu prišlo viacero posíl. Dôveroval som trénerom aj hráčom, že tento proces zvládnu. Ale sklamala ma jedna zásadná vec a v tomto prípade som, žiaľ, zbadal neskoro, že v kabíne je, alebo skôr predpokladám a cítim, že bol problém. Asi sme nezbadali, že mladí domáci hráči zostali postojom rezervovaní voči novým posilám. K nám sa to dostalo až vtedy, keď už bolo asi neskoro. To považujem za prvý problém. Každopádne je odrazom zlej práce pri začleňovaní nových hráčov do kolektívu, čím sa narušila jeho koncepcia. Ale všetko má dve strany mince. Tá druhá strana hovorí o tom, že nie je vôbec isté, že by nám to vyšlo, keby sme neboli kúpili hráčov a ostali pri zostave, ktorá bola úspešná v základnej časti súťaže. A je tu ďalší problém. Ak by to nebolo vyšlo, tak sme boli tam, kde sme dnes, len s tým rozdielom, že by sa nám vyčítalo, že sme nič neurobili, že sme mužstvo neposilnili. Ale isté je, že by sme mali predsa len lepší dôvod na ospravedlnenie neúspechu.
Ako ste boli spokojný s hráčmi, ktorí mali byť posilami mužstva pred play off?
Budem úprimný. Ja som týchto hráčov viac-menej nepoznal. Tréneri mali plnú dôveru pri ich výbere. Našou úlohou bolo ich účinkovanie v našom drese vybaviť. Nie všetko sa aj nám podarilo. Veď na zozname potenciálnych posíl boli až dvanásti hráči. Spomeniem napríklad Andreja Nedorosta, Richarda Krála, o ktorých ste písali, ale poviem aj to, že na tomto zozname bol aj Zdeno Cíger. Nedorost neprišiel preto, lebo jeho súčasný materský klub bol v hre o play off, Richard Král chcel dohrať sezónu v Třinci. Ale vrátim sa k otázke, či ma posily uspokojili a ozaj budem úprimný, lebo som to povedal chlapcom, že ja, aj akcionári a iste aj fanúšikovia sme od nich čakali viac. Oni si to aj čestne uznali. Azda len Richard Šafarik bol jediný, s ktorým sme mohli byť spokojní.
Splnili domáci hráči, ktorí tvorili kostru mužstva, vaše očakávania?
Prvých 44 kôl základnej časti som nemal dôvod byť nespokojný. Ale tu musím povedať to podstatné. Základná časť súťaže a stretnutia play off, to bola iná kategória. No, a v tej druhej časti ma, až na výnimky, ani oni neuspokojili. To ešte s trénermi, akcio-nármi a funkcionármi budeme doslednejšie analyzovať. Ťažko povedať, v čom to bolo. Či to bola ich bezstarostnosť, že po jasnom víťazstve v základnej časti sa nič nemôže stať, že to hravo zvládnu, že ťažko niesli to, že do mužstva prišli noví hráči, menami známejší, ako niektorí z nich, ale ako sa ukázalo výkonmi zaostávajúci za očakávaniami. Možno si povedali, však nech to odohrá niekto za nás, keď sem prišiel. Toto považujem, a chlapcom som to povedal, za neprofesionálne. Rád by som sa dopátral pravdy. Pre nič iné, len preto, aby sme sa aj my poučili, ale aj preto, aby sme chlapcom pomohli. Mladí chlapci s budúcnosťou pred sebou, ako napríklad Važan, Pokrivčák a ďalší, ktorí v základnej časti súťaže dali množstvo gólov a rozhodovali zápasy, v stretnutiach play off neskórovali vôbec. A to je prinajmenšom na zamyslenie.
Nebola v hlavách hráčov napríklad aj myšlienka, že ak sa súboje s Detvou neuhrajú na ľade, uhrajú sa diplomatickou cestou v rámci klubových vzťahov?
Pole diplomacie nemôžeme podceniť ani v športe. Vo vzťahoch medzi klubmi sa isto iste pracuje aj na ńom. Tým vôbec nemyslím nejaké finančné uplácanie. Vôbec sme nemali ambície, aby sme si pomohli peniazmi. Hráči skôr precenili šesť víťazstiev nad týmto súperom v základnej časti súťaže. Lenže situácia sa zmenila, naši boli tvrdo pod tlakom a súper doplnený o extraligových hráčov bez takýchto problémov ľahšie zvládal vypätie zápasov. Chcel by som ale povedať, že vzťahy funkcionárov oboch klubov boli veľmi korektné. Všetko sa to rozhodlo športovou cestou na ľade. Ja si vysoko vážim chlapcov hrajúcich v drese Detvy, pretože sériu odohrali ako športovci. Nezaujímala ich diplomacia, ale hokej.
Ale kto by predpokladal, že s týmto celkom, môžeme vypadnúť tak hladko, bez toho, aby sme vyhrali čo len jeden zápas...
Súhlasím. Ale na druhej strane treba povedať, že nám prestali byť naklonené aj ďalšie okolnosti. Mali sme troch hráčov zranených – chýbali nám Paciga, Groma a Priechodský, čo boli dosť zásadné straty, ale navyše k tomu pribudlo osem hráčov, ktorí mali teploty. A to už bol veľmi vážny zásah do športovej výkonnosti. Ale v tomto prípade opäť musím byť práve voči hráčom kritický. Zdravie, to je ich pracovný nástroj. Profesionál si ho musí chrániť. Keby chlapci nemali takéto zdravotné problémy, neverím, že by to dopadlo čo len bez jediného nášho víťazstva. Chcem ale povedať, že lekárska starostlivosť o hráčov je v našom klube na vysokej úrovni. Hráči boli očkovaní, mali k dispozícii vitamíny, iontové nápoje, v tomto smere sme nič nezanedbali. Lekári aj tréneri hráčom pripomínali, aby sa teplo obliekali, ale asi si to nezobrali k srdcu. A ešte niečo dôležité, o čom som sa dozvedel neskôr. Nie som spokojný so životosprávou niektorých hráčov. Už si na to dám väčší pozor.
Minulý týždeň hráči odovzdávali výstroj, mali s vami dlhšie stretnutie. Čo ste im pri tej príležitosti povedali?
V prvom rade sme ešte predtým v klube analyzovali situáciu. Nepochybne, oblasť financií, pretože sme vypadli z hry, je najkomplikovanejšia. Rozobrali sme si s hráčmi zmluvy a stanovili sme sankcie. Na jednej strane bola za postup do extraligy vypísaná, myslím si, že veľmi slušná cieľová odmena, takže je asi logické, že za nesplnenie cieľa budú postihy. Chlapcov zaskočilo, keď som im povedal rozhodnutie dozornej rady a povedal som im, že na valné zhromaždenie pôjdeme s návrhom na tvrdé sankcie. Siahli sme na platy hráčov a ich odmeny. To sa chlapcom, samozrejme, nepáčilo. Napriek tomu musím povedať, že spoločné sedenie bolo obojstranne veľmi korektné. Aj hráči si na ňom povedali svoj názor. Je to v súlade s tým, čo chceme. S hráčmi treba komunikovať a nerozhodovať direktívne, lebo šport je aj o prehrách. Hráči si ustanovili svojich zástupcov, ktorí budú s nami ďalej rokovať. S novými hráčmi, ktorí odchádzajú do svojich klubov, ukončíme zmluvy s korektnou dohodou o sankciách. Môžem povedať, že budú tvrdé.
Vyradenie v play off a to, že mužstvo prišlo o šancu hrať baráž o postup do extraligy, sa pravdepodobne prejavilo aj na zníženom záujme sponzorov pomôcť hokeju, ale zrejme aj akcionárov. Je to tak?
Veril som, že dobrými výsledkami naštartujeme divákov, sponzorov, ale vzbudíme aj záujem nových akcionárov. Verili sme, že naštartujeme eufóriu v celom meste, vrátane radnice. Ak sa pozriem dozadu, tak najmä na začiatku súťaže som si musel klásť otázku, či sme vôbec ešte hokejovým mestom. Čakal som väčší divácky záujem. Aj keď sa výkony zlepšovali, návštevnosť stále bola za našimi očakávaniami. Ale asi to bol iba môj omyl, asi bude tiež treba hľadať korene menšieho záujmu. Sklamaný som bol najmä s prístupom podnikateľskej sféry. Avizoval som, že piati ľudia nemôžeme utiahnuť martinský hokej. Čakal som, že nás podporia. Nestalo sa. Aj pri tejto príležitosti som sa zamyslel nad podnikateľkým zázemím v Martine. V podnikaní by malo platiť principiálne hľadisko. Tam, kde zarábam, tam aj prispievam. Žiaľ, od zahraničných podnikateľov, ktorých tu v Martine už nie je málo, sme sa nedočkali ani koruny. Chceli sme s nimi rokovať, ale niektorí nás nepustili ani za bránu fabrík.
Máte avízo, že by niekto z tých, ktorí podporovali hokej, od tejto podpory odskočil?
Nenaplnenie cieľa znamená veľmi vážny dopad. Aj eufória má svoj protipól v sklamaní. Ja verím, že je to len dočasný stav. Viem len to, že sponzori, ktorí podpísali zmluvy vo vidine cieľa, že tu bude extraliga, ďalšie peniaze nedajú. Tomu sa ani nemôžeme čudovať. Takže musíme finančnú situáciu riešiť za veľmi ťažkých podmienok. Budeme si musieť povedať, čo ďalej. Ja môžem hovoriť iba za seba. Chcem dodržať sľub, že zotrvám päť rokov pri hokeji, hoci pravdou je, že som ponúkol funkciu prezidenta, ale to by asi nebolo riešením. Verím, že keď opadnú emócie a sklamanie, získame pre hokej ďalších, ale zrejme už za iných podmienok.
S akými cieľmi ostávate pri hokeji?
Ciele sa nemenia. Koncepčnosť v našej práci, predpokladám, že pretrvá ďalej. Napríklad, je tlak na výmenu trénerov. Ja som bol s ich prácou spokojný. Samozrejme, nezvládli sme niektoré veci. Je našou prioritou pracovať koncepčne od mládeže až po áčko. Všetko je ale závislé na finančných prostriedkoch. Rozpočet treba dodržať. Keď sme prevzali klub, prevzali sme aj záväzky a tie tiež treba dodržať. Dôležité je vedieť, z čoho.
Ako ste hovorili, teraz prídu na rad analýzy a od nich sa budú odvíjať ďalšie kroky. Dokedy máte na to čas?
Všetko sa musí rozhodnúť do 1. mája. Ak budeme pokračovať, chceme, aby sa začal tréningový cyklus normálne a nie tak, ako vlani, čo sa tiež podpísalo ako jeden faktor, ktorý mohol vplývať na pokles formy a stratu fyzických síl. Aj to mohol byť jeden z dôvodov. Chybu, ktorá sa stala vlani, by sme už nechceli urobiť. Tento čas bude treba využiť na riešenie hráčskych aj trénerskych záležitostí.
V kuloároch sa hovorí napríklad aj o tom, že Martin vlastne ešte nestratil šancu byť v extralige, že je tu možnosť kúpiť si od víťaza baráže extraligovú súťaž . Vylučujete, alebo nevylučujete takúto možnosť?
Nikdy nehovor nikdy. Ja som sa tomu nebránil. Licencie sú obchodovateľné. Ale na obchod musia byť dvaja. Netajím sa, že ak bude takáto možnosť, tak by sme sa ju asi snažili využiť. Ale o tom je predčasné hovoriť, pretože momentálne sa hrá finále prvej ligy a v apríli bude baráž o postup do extraligy.