Festival ponúka 26 divadelných inscenácií, z toho 3 z produkcie študentov umeleckých vysokých škôl, 12 z dielne profesionálnych divadiel v Hlavnom programe, 2 v sprievodnom programe Plus, 5 inscenácií pre deti a mládež v sekcii Program pre deti a 4 pouličné inscenácie na Divadelnom námestí. Nebudú chýbať ani štyri večerné koncerty na námestí a jeden koncert poteší aj rodičov s deťmi v sobotu dopoludnia. K tomu tvorivé dielne pre deti, divadelný workshop pre stredoškolákov, diskusie s tvorcami, odborné hodnotenie inscenácií v Kritickej platforme – jednoducho: festival! Porozprávali sme sa o ňom s jeho programovou riaditeľkou Monikou Michnovou.
O pár dní sa začína 12. ročník festivalu Dotyky a spojenia. Jeho patrónkou je herečka Mária Kráľovičová. Prečo tento rok padla voľba na túto legendárnu divu?
- Každý rok oslovujeme do roly patróna festivalu osobnosť, ktorej pracovný život sa priamo spája s martinským divadlom. Marína Kráľovičová odštartovala svoju obdivuhodnú kariéru práve v našom divadle. Tešíme sa, že prijala našu ponuku a príde do Martina.
Čím sa bude 12. ročník festivalu líšiť od tých predchádzajúcich?
- Festival dostal od štátu o 20 percent nižšiu dotáciu a mesto Martin je v nútenej správe, čiže nemôže na festival prispieť. Máme menší rozpočet, a to konkrétne znamená, že tento ročník festivalu bude o deň kratší a bude aj skromnejší, najmä pokiaľ ide o program na námestí. Avšak pokiaľ ide o kvalitu Hlavného programu a Programu pre deti, tu sme kompromisy nerobili.
O divadle sa všeobecne zvykne hovoriť, že je zrkadlom spoločnosti. Uvidíme aj na festivale inscenácie, ktoré by reflektovali našu aktuálnu súčasnosť?
- To, či si divák v inscenácii nájde paralelu so svojím životom, prípadne stavom, v akom sa nachádza naša spoločnosť, závisí do značnej miery od neho samého, od jeho nastavenia a pripravenosti hľadať. V programe však máme jednu inscenáciu, ktorá vznikla ako reakcia na súčasnú situáciu v banskobystrickej župe, na čele ktorej stojí extrémista – ide o inscenáciu Jadro Divadla Štúdio tanca z Banskej Bystrice.
V programe hosťuje aj neprofesionálny súbor z Brezna, ten, ktorý poslúchol príkaz banskobystrického župana a svoje predstavenie Kováči nedohral do konca. Prečo sa dramaturgická rada festivalu rozhodla dať mu priestor?
- Zhodou okolností sme sa stretli s mojím kolegom dramaturgom Robom Mankoveckým krátko po tom, ako sa to 14. marca stalo. Nemuseli sme dlho polemizovať, vedeli sme, že Kováčov na festival chceme zobrať. Je to z našej strany gesto, vyjadrenie solidarity s týmto divadlom, a tiež chceme, aby si diváci mohli pozrieť inscenáciu, ktorá natoľko pobúrila Kotlebu, že ju ukončil v polovici. Zároveň sa však chceme pýtať, ako je možné, že ho breznianski ochotníci bez protestu poslúchli.
Minulý rok sa o divadle hovorilo aj v médiách podstatne viac ako po iné roky – a to nielen v súvislosti s premiérami nových hier. Prispel k tomu aj banskobystrický župan, odmietavým postojom k dvom divadlám v Banskej Bystrici vlastne zaktivizoval divadelníkov k väčšej solidarite. Ako bude táto téma rezonovať na festivale?
- Obe tieto divadlá na festivale hrajú, aj Štúdio tanca, aj Bábkové divadlo na Rázcestí. Ich predstavitelia, choreografka Zuzana Ďuricová Hájková a režisér Marián Pecko prijali pozvanie Michala Havrana do diskusie o tom, či my, Slováci, potrebujeme kultúru. Práve fašisti vo vedení banskobystrickej župy, žiadna alebo slabá koncepcia kultúry v predvolebných programoch politických strán pred tohtoročnými parlamentnými voľbami, ako aj nekompetentné rozhodnutia politikov pri výbere riaditeľov divadiel, stáli pri úvahe, že by sme sa k tomu mali vyjadriť aj my. Názov sme zvolili naschvál provokatívny a snáď sa nám diskusiou Michala Havrana podarí trochu rozčeriť hladinu, v lepšom prípade odštartovať hlbšiu celospoločenskú diskusiu o vzájomnom vzťahu občanov a kultúry.
Festival tradične myslí aj na detských divákov, čo výnimočné pre nich nachystal tento rok?
- Deti sú naši najdôležitejší diváci. V programe máme interiérové a pouličné inscenácie, sobotný koncert na námestí, ako aj tvorivé dielne. Tešíme sa, keď deti chodia do divadla, považujeme to za veľmi dôležitú súčasť výchovy.
Najväčším lákadlom je vždy Hlavný program – čo z neho sa zatiaľ javí divácky najatraktívnejšie? Čo by návštevníci festivalu určite nemali opomenúť?
- Pre divákov sú vždy najlákavejšie inscenácie, v ktorých hrajú známi herci. Ani tento rok nie je výnimkou. Nech si každý vyberie to, na čo má chuť. Hneď po skončení predstavení z Hlavného programu budeme diskutovať s ich tvorcami - to by si nemali nechať ujsť tí diváci, ktorí sa chcú dozvedieť ešte čosi navyše.
