KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Problém je inde. Možno predpokladať, že slovenčina je u väčšiny našich žiakov a študentov materinský jazyk. Je to jazyk matky, ktorá sa najvýraznejšie podieľa na výchove dieťaťa. Je to jazyk, v ktorom dieťa objavuje svet, tvorí prvé vety, ktoré ho vedia očariť a uvedomuje si, že predmety, ktoré reálne vidí, existujú aj v pamäti prostredníctvom pomenovania. Prostredníctvom materinského jazyka sa včleňuje do spoločnosti. Neskôr by ho mal človek kultivovať a zveľaďovať tak, ako svoje myšlienky. Vzťah k jazyku ako národnej a kultúrnej hodnote by preto nemal byť iba vonkajší či deklaratívny, ale hlboký a hodnotový. Kto z nás si váži slovenský jazyk, váži si aj iné cudzie jazyky, ktorých je dobré vedieť čím viac. Ovládaním viacerých jazykov sa môže človek včleňovať do širšej európskej či svetovej spoločnosti. Dovolím si však pripomenúť múdru vetu, ktorej autorom je Daniel Hevier: “Ak niekomu záleží na slovách svojho materinského jazyka, záleží mu na myšlienke“. Či našim mladým skutočne záleží na myšlienkach? Neviem odpovedať. Možno to prichádza až vekom. Vzťah k materinskému jazyku sa formuje celý život. A čím viac o ňom človek vie, tým viac je na svoju materčinu hrdý. Však páni Štúr, Hviezdoslav, Rúfus, Smrek, Krasko, Dilong, Feldek a ďalší.
MILAN GONDA, knihovník
Slovenčina je pre dnešnú mlaď asi príliš bohatá svojou slovnou zásobou. Preto majú potrebu si ju zjednodušovať. Možno by sme im pri tom mali cielene pomôcť, lebo je to trend. Vlani som si vypočul rozhovor dvoch mladých dám na kúpalisku, keď som sa tváril, že vedľa nich spím. Žasol som, koľko sa toho dá povedať pár slovami, aj to oplzlými, keď sa do toho vložia patričné emócie. Oni si rozumeli vynikajúco, ja som im nerozumel vôbec – veď vyzerali na prvý pohľad tak prijemne a inteligentne.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Slovenčina ťažká nie je, pre Slovákov celkom určite, veď je to rodný jazyk. Problémom nie je jazyk, to je len forma komunikácie, problémom je obsah komunikácie. Rovnaký test by študenti nepochopili aj keby bol v angličtine. Treba prehodnotiť celý systém školstva. Memorovanie encyklopedických vedomostí patrí do ďalekej minulosti. U nás je to však stále základ vzdelávania. Samostatné uvažovanie a orientácia v probléme je to, čo nám chýba. S Britmi, Američanmi a západnou Euópou sa nemôžme ani len rovnať. Syn mojej známej je maturant. Z osemnástich študentov nepripustili ôsmich k maturite - kvôli dejepisu, zemepisu a literatúre. Vyprodukovali sme mladých ľudí, ktorí sa už od začiatku cítia byť "bezvýznamnými". Ich názor - môže za to systém, ktorý ich núti memorovať zbytočnosti, ktoré si za 3 sekundy nájdu na nete. Budú chcieť zmeniť systém, a tak budú voliť. Hádajte koho?
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Slovenčina je bezpochyby ťažký jazyk. Keď som študovala na vysokej škole, mali sme spolužiakov zo zahraničia a pamätám sa, ako bojovali s našim jazykom. Dnešná mládež žije v dobe, kde vládnu informačné technológie, ovláda ich internet, kde sa s cudzím jazykom (najmä angličtinou) stretávajú bežne, naučia sa veľa cudzích slov, ktoré potom využívajú v bežnom živote a v komunikácií nahrádzajú slovenské slová cudzími. No ani nás, skoršie narodených, tento trend neobchádza. Potom to vyzerá naozaj tak, že vyjadrovať sa v slovenskom jazyku robí problém. A okrem toho, pribúda detí, ktoré bojujú s poruchami reči, pozornosti i učenia a majú problémy naučiť sa slovenský jazyk a využívať ho správne v komunikácii.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Sovakia
V tomto prípade porovnávame jablka s hruškami. Dajme maturantom rozobrať anglické Shakespearove texty – a porovnajme úroveň porozumenia a najmä ďalšieho spracovania s dielami literatúry v našej ľubozvučnej slovenčine.. Výsledky budú možno rovnako slabé. Faktom však je, že informácie sú oveľa dostupnejšie ako kedysi a zmenil sa aj spôsob ich spracovania. Nemáme čas na čítanie kmih, a tak čítame len krátke články, pripadne ani tie na získanie názor nám stačí preletieť očami titulok článku. Príbehy neprežívame v snoch zaspávajúc pri knihe, ale v bezsenných nociach pri blikajúcich obrazovkách. Je to ako z jedlom. Keď je ho veľa prestaneme vnímať jeho rôznorodosť a výnimočnosť a keď sa ho začneme prejedať, stratíme schopnosť efektívneho strávenia. Verím, že stačí pomôcť mladým v tom aby opäť objavili krásu slov a viet v napísaných príbehoch a aby začali písať svoje vlastné. K tomu potrebujú vzory, ktorými môžu byť učitelia, ale aj my všetci.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Slovenčina predsa nemôže byť ťažká, veď je to naša rodná reč. Problémom môžu byť zbytočne komplikované texty. Niekedy mám pocit, že sa z nášho jazyka vytratila jednoduchosť. Na určitej úrovni začína byť formálny, úradnícky, administratívny. Naoko sa síce veľa hovorí, ale nepovie sa nič. Na druhej strane dnešnej mladej generácii chýba koncentrácia, málo číta, nevie sa zorientovať.
PETER VANTARA, riaditeľ správy NP Veľká Fatra
Slovenčina je síce ťažká, ale skôr pre cudzincov, ktorí sa ju chcú naučiť. My sme ju dostali do vienka ako materinský jazyk a je na každom z nás, aby sme si ju pestovali a robili všetko pre to, aby sme sa vedeli vyjadrovať spisovne. Dnešná generácia žiaľ o to nemá záujem, je zahltená výdobytkami vedy a techniky v podobe mobilov a internetu, kedy pri písaní používajú krátke textové správy bez diakritiky a spoliehajú sa na to, že "Word" im to opraví. K tomu pridajú mnoho výrazov v cudzom jazyku, pretože je to momentálne v móde a takto sa naša slovenčina mení na reč, pomaly nepochopiteľnú pre staršiu generáciu.
Jozef Zanovit, stredoškolský pedagóg
Hovorová slovenčina je odlišná od spisovnej. Preto sa nemôžeme čudovať, že mládež a žiaci základných či stredných škôl používajú dialekt zaužívaný v rodinách a rovesníckych skupinách. V niektorých prípadoch je mladým spisovný výraz cudzí, priam neznámy. Často napríklad používame výraz dopoludnia a odpoludnia, správne má byť predpoludním a popoludní. Alebo nesprávne používajú výraz idem pre obed (správne: idem po obed), či idem po kamaráta (správne: idem pre kamaráta), resp., prídem za päť minút (správne: prídem o päť minút). Takto možno okrem slovenčinárov a jazykovedcov rozprávame takmer všetci. Ak sa však žiak učí cudzí jazyk, učiteľ mu ho podáva v správnej forme už od začiatku. O slovenčine sa hovorí, že patrí medzi najťažšie jazyky na svete. Možno s tým súhlasiť, veď máloktorý cudzinec sa naučí obstojne po slovensky. Jazyky zo západnej časti Starého kontinentu sú gramaticky schodnejšie a prispôsobivejšie. Je šťastie, že žijeme v Martine, kde krásnu, ľubozvučnú slovenčinu máme od malička zakódovanú. Často sa mi stáva, že navštívim Čechy a napr. Moravania veľmi radi počúvajú našu mäkučkú martinskú Slovenčinu. Takýmto živým príkladom je môj švagor Milan, ktorý hrá vo filharmónií v Ostrave a tam s ním túži rozprávať celý orchester po „martinsky“.
JÁN ŽIRKO, dôchodca – exstarosta Mošoviec
K tejto problematike sa mi ťažko vyjadruje, pretože v našich študentských rokoch táto otázka vôbec nerezonovala vo verejnosti. Mali sme dobrých učiteľov slovenčiny, ale nemali sme možnosti študovať cudzie jazyky, mimo povinnej ruštiny. Terajší spôsob života je úplne iný, hektický a prejavuje sa to aj častými metodickými zmenami vo vyučovacom procese. Čo bolo akože moderné nedávno, je už teraz prekonané a zas treba hľadať niečo nové. Časté zmeny ale k ničomu dobrému nevedia. Verím, že sa systém stabilizuje, čo by mohlo dopomôcť aj k tomu, aby mali naši pedagógovia pokoj na prácu. Keď ho budú mať, tak aj výsledky budú lepšie.
