Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Budeme chcieť riešiť témy, ktoré majú praktický význam pre Európanov

V prvý júlový deň začína slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie. Je to naša povinnosť i právo, zdôrazňuje Dušan Krištofík, veľvyslanec Slovenska v Poľskej republike.

Dušan Krištofík na besede v ZŠ v Kláštore pod Znievom, na snímke s riaditeľkou Ingrid Stupákovou.Dušan Krištofík na besede v ZŠ v Kláštore pod Znievom, na snímke s riaditeľkou Ingrid Stupákovou. (Zdroj: Archív školy)

Dušan Krištofík vyrastal v Kláštore pod Znievom, maturoval v Turčianskych Tepliciach, jeho blízka rodina žije v Turci a rád sa domov, ako dedine svojho detstva hovorí, vracia. Napríklad na Zniev, do Gaderskej doliny, kúpeľov či do okolia Vrícka. Dosť dôvodov na to, aby sme sa spolu s ním pristavili pri téme, ktorá v týchto dňoch hýbe Slovenskom.

Predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ otvára mnoho otázok. Jednou z najčastejších je, čo prinesie Slovensku?

- Naše predsedníctvo nie je vec dobrovoľnosti, ale jedna zo základných povinností ako členského štátu Európskej únie. V Únii sme dvanásť rokov, túto čestnú úlohu máme historicky po prvý raz. Najbližších šesť mesiacov budeme tou krajinou, ktorá bude riadiť rôzne pracovné formácie a predsedať im. Treba to vnímať ako veľkú výzvu a príležitosť pre Slovensko.  Na rokovaniach sa budú zúčastňovať zástupcovia všetkých 28 krajín EÚ a našou základnou úlohou bude nachádzať čo najviac kompromisov pri riešení rôznych tém, ktorými sa teraz Únia zaoberá. Lebo úspech predsedníctva sa meria práve množstvom kompromisov, ktoré sa počas jeho trvania pri rokovaniach dosiahnu.  Vôbec to nie je jednoduchá vec, pretože Európska únia je rôznofarebná v názoroch a mnohoraká v postojoch členských štátov.

Skryť Vypnúť reklamu

Radu Európskej únie ale riadi predsednícke trio. Akých partnerov má Slovensko?

- Áno, Radu EÚ vedú členské krajiny v trojiciach so spoločným, ale aj individuálnym programom. Slovenskými partnermi bude Holandsko (predsedá rade od januára tohto roku) s Maltou, ktorá prevezme žezlo po nás (január až jún 2017). Je to preto, aby sa nestratila kontinuita v riešení nastolených tém a tiež aj preto, aby sa odovzdávali skúsenosti. Holandsko predsedá rade už po dvanásty raz, pre Slovensko a Maltu je to historická premiéra.

Vie sa už, aké témy bude počas predsedníctva riešiť naša krajina?

- Pôjde o kontinuálne pokračovanie práce Rady EÚ. Prvého júla si nájdeme na pracovnom stole množstvo rozrobených vecí, rokovania o nich budú pokračovať. Ale aj Slovensko ako predsedajúca krajina bude môcť nastoliť témy, ktorým sa chceme prioritne venovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Skúsme o nich hovoriť podrobnejšie...

- Sú štyri. Považujeme ich pre Úniu za najdôležitejšie, lebo majú dopad na Európanov a ich praktický život. Prvou z priorít je hospodárstvo a podpora investícií u nás. Druhou témou, ktorej sa chce Slovensko prioritne venovať,  je jednotný trh. Hoci sa za dvanásť rokov v slobode pohybu tovarov, osôb, služieb a kapitálu veľa vyriešilo, do ideálu je ďaleko a nie všetko funguje bez bariér – napríklad internet a elektronické služby. Sú veľmi dôležité a treba podporovať ich modernizáciu a spoločnú reguláciu tak, aby sa národné trhy postupne vyrovnávali, vymazávali sa medzi nimi rozdiely  a aby vznikol stav,  že každý Európan bude mať v hociktorom členskom štáte Únie rovnaký prístup k elektronickým službám. Dnes ešte tomuto prístupu bránia rôzne právne či administratívne bariéry.

Skryť Vypnúť reklamu

Skúsme byť konkrétnejší. Ako sa to dotkne ľudí?

- Poviem príklad. Doma možno pozeráte filmy cez netflix, lebo ho máte ho predplatený. No ak idete na dovolenku za hranice, už to nie je možné, lebo ste v inej krajine. Aj toto sa bude snažiť slovenské predsedníctvo zmeniť.

Poďme na ďalšie slovenské priority...

- Migrácia. Táto otázka už je na stole Európskej únie, ale my sa počas nášho predsedníctva mienime zamerať na vonkajší aspekt tohto problému. Teda ochranu vonkajšej schengenskej hranice, aby sa zastavil nekontrolovateľný prílev ľudí. Jeho dôsledkom môže byť napríklad aj to, že počas cesty na dovolenku sa na niektorých hraniciach stretneme s kontrolami, od čoho sme si už odvykli. A Slovensko sa tiež chce orientovať na pomoc pri riešení vnútorných ekonomických problémov v krajinách, odkiaľ pochádza  väčšina migrantov. Napríklad na Sýriu či Lýbiu.  A štvrtou zo slovenských priorít bude téma Európy vo svete. Keďže my sme pred dvanástimi rokmi dostali možnosť študovať, cestovať či pracovať v Únii, chceme to umožniť aj iným krajinám. Konkrétne tým, ktoré majú záujem o bližšie vzťahy s Úniou  – na východe napríklad Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Bielorusko, Azerbajdžan či Arménsko, a tiež tým, ktoré sú v rôznych štádiách rokovaní o členstve v EÚ a nachádzajú sa na západnom Balkáne: Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora či Bosna a Hercegovina. Poznáme tento región a budeme sa snažiť spoločne urýchľovať proces spolupráce.

Podujatia súvisiace so slovenským predsedníctvom sa budú odohrávať v Bratislave. Výlučne v hlavnom meste?

- Áno. Príprava naň zahŕňa okrem iného aj budovanie náročného technického zázemia pre prácu asi 20-tisíc delegátov z 28 členských krajín EÚ, ktorí počas šiestich mesiacov do Bratislavy prídu. Bude tu asi 200 podujatí, vrátane približne dvadsiatich neformálnych ministerských stretnutí. Organizácia takého veľkého podujatia   paralelne na viacerých miestach Slovenska by bola organizačne, technicky a najmä finančne veľmi náročná. My chceme mať ale najlacnejšie predsedníctvo spomedzi všetkých krajín V4. Dejiskom ministerských zasadnutí a konferencií bude preto len budova Slovenskej filharmónie Reduta a na Bratislavskom hrade sa budú konať galavečery. Podujatia na pracovnej a expertnej úrovni sa uskutočnia v historickej budove Národnej rady na Župnom námestí, v hoteli Bôrik a v kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Majú vôbec šancu ostatné regióny Slovenska ovplyvniť slovenské predsedníctvo?

- Už ovplyvnili. Témy, ktorým sa chce Slovensko prioritne venovať, nie sú témami Bratislavy, ale celého Slovenska. Kým sa zadefinovali, boli starostlivo diskutované so všetkými partnermi vlády SR.

V súvislosti s predsedníctvom sa na Slovensku veľa hovorí o tom, že pomôže nášmu zviditeľneniu sa v Európe. Súhlasíte si tým?

- Určite. Za posledné roky Slovensko aj vďaka podpore z Únie dosiahlo veľa prospešného a dalo o sebe vedieť, no stále je na čom pracovať. Počas nášho predsedníctva budeme mať priestor aj na vizuálnu prezentáciu v hlavnej budove Rady EÚ Justus Lipsius v Bruseli. Chceme sa prezentovať ako krajina šikovných ľudí, ktorá sa dokáže posúvať aj vďaka inováciám. Aj preto v súťaži zvíťazil projekt s názvom Štyri elementy inovácie od Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov. Stojí na štyroch elementoch inovácie. Zem bude prezentovať ekokapsula s nízkoenergetickým príbytkom, vodu zastupujú kajaky a kajakári, ktorí získali pre Slovensko napríklad sedemnásť olympijských medailí, oheň zosobní plazmový systém vŕtania využívaný v ropnom priemysle či plynárenskej ťažbe a vzduch zastupuje AeroMobil. Vo všetkých prípadoch ide o unikátne technológie či vynálezy slovenských výrobcov.

Rotujúce predsedníctvo je povinnosťou členského štátu, v práci Únie možno nič výnimočné. Je aj bez neho Slovensko akceptovaným štátom spoločenstva?

- Určite sa to mení v prospech Slovenska. V turbulentnom a problematickom rozvoji našej krajiny v deväťdesiatych rokoch sa mnohé veci nerobili najsprávnejšie a stratili sme isté príležitosti, no následne sme sa vedeli naštartovať a naša krajina dosiahla mnoho pozitívneho – napríklad v parametroch hospodárskeho rastu. Našli si nás investori, nie sme veľkou neznámou. No mali by sme byť viac sebavedomejší, mali by sme prejavovať viac hrdosti na to, čo sme dosiahli. Európa nás určite berie vážne. Dokladom toho sú aj naše veľvyslanectvá v Kuvajte či Teheráne, ktoré sú v miestach svojho pôsobenia uchom i hlasom Únie, hovoria za ňu a vybavujú v nich agendu pre všetky štáty Únie. 

Aký benefit môže Slovensko očakávať od toho, že bude na pol roka predsedať Rade EÚ?

- Predovšetkým množstvo skúseností. Hoci sme členským štátom spoločenstva  už dvanásť rokov, niektoré mechanizmy práce Únie sme doposiaľ mohli sledovať len zvonku. Hovorí sa, že ozajstným členom Únie sa štát stane až potom, ako absolvuje predsedníctvo a jeho úradníci detailne spoznajú, ako funguje. Keď to budeme vedieť, budeme môcť v budúcnosti oveľa účinnejšie presadzovať to, čo potrebujeme a veľa procesov budeme vedieť ovplyvniť v náš prospech.  Benefity majú ale aj druhú stránku...

... a síce?

- Slovensko doposiaľ od Európskej únie viac dostalo ako jej dalo. Predsedníctvo je službou, ktorú Únii musíme poskytnúť, hoci nás to aj niečo stojí. Európski partneri to od nás prirodzene očakávajú. Vďaka členstvu sme sa posunuli, je čas pomoc aj vracať. Únia nie je jednosmerka, ale obojsmerná ulica. Našťastie, už sa po nej vieme pohybovať istejšie a nadchádzajúce predsedníctvo by to malo podporiť. 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  2. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  5. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  10. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 31 036
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 874
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 894
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 337
  5. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 12 340
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 788
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 234
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 906
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 754
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 086
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Celoplošné testovanie: Hľadajú sa najmä zdravotníci

Mestá a obce v Turci dostali prvé pokyny k celoplošnému testovaniu, ktoré spolu s armádou pripravujú, vo štvrtok. Veľa záležitostí sa bude doťahovať na poslednú chvíľu.

Orava má už prvé kolo celoplošného testovania za sebou.

Jožo Brňák sa na nikoho nedokázal hnevať

Futbalista s dobrým ťahom na bránu, ktorý hral za Martin i Vrútky, už nie je medzi nami.

Jozef Brňák.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Pacientov s ochorením na Covid 19 v nemocnici pribúda, rozširujú sa aj červené zóny

V Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) bolo v pondelok hospitalizovaných 72 pacientov s pozitívnym testom na ochorenie COVID-19.

Pavilón č. 5 v UN Martin je už celý v červenej zóne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Už ste čítali?