MARTIN. Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice v Martine oslavuje polstoročie svojej existencie. Pri tejto príležitosti inštalovali v jej priestoroch výstavu, ktorá je obrazovou retrospektívou jeho histórie.
Na výstave sú i rarity, je čo obzerať
„Vyše 120 umelecko - dokumentárnych veľkoformátových fotografií z Literárneho archívu SNK, Literárneho múzea SNK a Archívu Matice slovenskej, ako aj výber jedinečných kníh, malieb, zvukových a vecných pamiatok na spisovateľov približuje návštevníkom inštitúciu, ktorá je jedinečná svojho druhu na Slovensku a pod rôznymi názvami tu funguje ako ústredné literárne pracovisko,“ informuje hovorkyňa SNK Katarína Mažáriová.
Expozícia, ktorú inštalovali v priestoroch Galérie literatúry a umenia LM SNK, predstavuje našich literátov prostredníctvom prvých knižných vydaní, pričom viaceré dopĺňajú osobné venovania. Príkladom je už vyššie spomenuté venovanie knihy s podpisom Ľ. Štúra - v roku 1837 ju od neho dostal usilovný študent prešporského lýcea Mikuláš Petrikovich.
„Medzi najstaršie maľby, ktoré sa v zbierkach múzea nachádzajú zas patrí obraz neznámeho talianskeho maliara Učenec s knihou z roku 1751,“ prízvukuje hovorkyňa a podčiarkuje, že na výstave možno zahliadnuť i vzácnu zbierku 937 šľachtických a nešľachtických pečatí rakúskej proveniencie zo 16. až 18. storočia a mnoho ďalších cenných dobových artefaktov.
Prišli aj bývalí pracovníci múzea
Na vernisáži výstavy, ktorú sprístupnili v polovici júna, a ktorá potrvá do 4. septembra, sa zúčastnili okrem priaznivcov literatúry a výtvarného umenia z martinského prostredia a hostí aj bývalí pracovníci a vedúce osobnosti múzea.
Bol medzi nimi aj Mišo A. Kováč, ktorý stál pri zrode priameho predchodcu dnešného literárneho múzea – Pamätníka slovenskej literatúry v roku 1966. Toto pracovisko nadviazalo na zbierkotvornú, výstavnú a metodickú prácu niekdajšieho oddelenia popularizácie klasického literárneho dedičstva v Matici slovenskej a predtým ešte aj na prvé zbierkotvorné pracoviská tejto národnej inštitúcie.
„Pracovisko si muselo prejsť priam bojovým poľom spochybňovania aj domýšľania. Voči predloženej koncepcii sa najprv prísne vyhranili názory literárnych vedcov z akadémie, múzejníkov či knižničných odborníkov, vraj načo treba múzeu zberať knihy,“ povedal vo svojom príhovore Kováč. Zhodnotil, že v ďalších rokoch sa múzeum zhostilo svojej úlohy, keď začalo stabilizovať zbierkotvornú, ale aj výskumnú a tvorivú prácu a najmä – začalo kultivovať návštevníka prostredníctvom literárnych podujatí.
Patríme k civilizovanej Európe
„To, čo sa o slovenskej literatúre v múzeu zhromaždilo, dokladá, že sme prinajmenej jedenásť storočí civilizovanou spoločnosťou, po ktorej zostávajú literárne záznamy. A tie svedčia aj o tom, že od 8. storočia sme súčasťou európskej kultúry, ktorá nie je izolovaná od ostatných národov,“ prízvukoval M. A. Kováč.
Výstava venovaná polstoročnici literárneho múzea má niekoľko častí. V prvej, ako uviedol kurátor Pavol Matúš, sa predstavujú pracoviská múzea na pôde Matice slovenskej, potom sa venuje vzniku a práci Pamätníka slovenskej literatúry, mapuje jeho činnosť za ostatné polstoročie, aby výstavu uzatvorilo vzdanie úcty ľuďom, ktorí na jeho pôde pracovali a nechali v ňom stoju stopu.
