KATARÍNA ADAMICOVÁ,
patologička, vysokoškolská pedagogička
Je to otázka, ktorej zodpovedanie by si žiadalo napísať rozsiahly elaborát. Jednoducho povedané, ÁNO, Slováci potrebujú kultúru aj divadlo. Životaschopnosť národa stúpa s dosahovaním vyššieho stupňa kultúry. Na rozdiel od Vandalov, ktorých história krátko charakterizuje ako tých dobyvateľov, ktorí nikdy nič nepostavili a nenapísali, iba ničili a rúcali, je naša kultúra postavená na židovsko-kresťan-ských hodnotách, rímskom práve a gréckej kultúre. Tej kultúre, ktorá stvorila deväť Múz, ako model vyšších a jemnejších ľudských schopností. Kultúru, teraz konkrétne predstavovanú divadlom, potrebujeme všetci. Ak sú s týmto faktom nejaké problémy, tak sa na vec treba pozrieť z dvoch strán. Zo strany občanov (divákov), ktorí postupne strácajú záujem najmä o hodnotnú kultúru, ktorej zväčša nerozumejú. Výchova telenovelami a slaboduchými TV seriálmi nepripravuje človeka na chápanie a potrebu vznešených hodnôt umenia a určite ho neformuje k spoločenskému dobru. Ale aj naopak, profesionálne i alternatívne divadlá, orientujúce sa na komerčné dramatické obsahy s upadajúcou inscenačnou úrovňou predstavení, prezentujúce vulgárne texty a nízke city, neoslovujú ani tých málo jednotlivcov, ktorí očakávajú od divadla jeho historickú funkciu výchovy diváka. Teda zmena dnešného stavu si bude vyžadovať opustiť doterajšie všeobecné „dolce far niente“ (sladké nič nerobenie) a pracovať na revízii spoločenských hodnôt, na profesionálnom manažovaní kultúry, na osobné obety zainteresovaných a povýšenie všeobecnej vzdelanosti nášho národa.
MILAN GONDA, knihovník
Kultúra je sladká príchuť života. Existovať by sa bez nej dalo, no bolo by to fádne. Martinskí divadelníci festivalom vytvorili jedno pekné podujatie, ktoré má u ich kolegov dobrý, celoslovenský ohlas a nám Turčanom to prináša príležitosť kultúrne sa vyžiť pred útlmovým letom. Bola by škoda, keby sme voči tejto ponuke ostali rezistentní. Veď divadlo príde za nami až von na centrálne námestie. Celkove však mám pocit, že je priveľká ponuka kultúry (aj finančne dostupnej), a tak verejnosť ju ani nestíha stráviť. Možno preto potom tá niekedy slabšia návštevnosť. Alebo, žeby to chcelo diétu...?
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Na túto otázku poznám jednoznačnú odpoveď! Slovensko bolo, je a verím, že aj zostane kultúrnym národom. Čo sa týka divadla, je to fenomén, ktorý siaha až do počiatkov ľudskej civilizácie a sprevádza ju na jej vývinovej ceste. Prečítala som stručné dejiny divadla, aby som sa utvrdila v tom, že divadlo grécke, rímske , talianske, anglické, španielske či aj mladšie slovenské, malo vždy svoj veľký význam. Dokázalo zabaviť, presvedčiť, ale najmä reagovať na sociálne a národnostné problémy a byť politickou tribúnou. V súčasnej dobe poznačenej rôznymi spoločenskými a politickými problémami, môže divadlo významne pomôcť (a aj pomáha).
PETR MILAN, personálny manažér ECCO Slovakia
Určite áno. V dnešnej dobe Kriminovín, Súdnych siení a teleshopingovych médií je divadlo a kultúra skutočnou oázou na púšti. Máme šťastie, že žijeme v meste, ktoré má divadelnú históriu. Potrebujeme komédie, ktoré nám pomôžu zabudnúť na ťažoby prítomnosti. Satiru, aby sme sa nezbláznili z irónie, ktorá sa deje okolo nás. Muzikál, aby sme si spríjemnili deň. Ale aj pantomímu a bábkové divadlo. Pretože niektorí ľudia sú tvrdohlavo hluchí a správajú sa k iným ako k bábkam. Kultúra a divadlo skrátka ponúkajú liek na všetko.
PETER VANTARA,riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
Keď sa na istej tlačovej konferencii v Londýne počas druhej svetovej vojny spýtali vtedajšieho britského premiéra Winstona Churchilla, či po tomto vojnovom besnení ráta ako premiér s obnovou kultúry, odpovedal protiotázkou: „A prečo potom proti fašizmu bojujeme?“ Kultúru potrebuje každý štát, lebo tá ho charakterizuje a pre spoločnosť má veľa kladných funkcií. Divadlo je jej neodmysliteľnou súčasťou a ponúka jedinečný – priamy kontakt diváka s hercom. Určite kultúru – divadlá potrebujeme a rád by som bol, keby sa opäť vrátili aj ako krúžky do základných škôl v takom veľkom rozsahu, ako za mojich detských čias, keď sme v nich radi hrávali.
JOZEF ZANOVIT, stredoškolský pedagóg
Dávam protiotázku. Potrebujú Slováci Slovensko? Roky sme budovali školstvo a kultúru a nakoniec nepotrebujeme ani Dotyky a spojenia ani Jánošíkove dni. Veď načo také zbytočnosti, ktoré zaťažujú štátny rozpočet... Podstatné je masívne informovať o výstavbe autostrád. Pravidelne chodievam na rôzne kultúrne podujatia, ktoré organizujú nadšenci a každá dotácia je vítaná. Štát sa nemôže zbavovať zodpovednosti za kultúru a presúvať finančnú zodpovednosť na sponzorov. Kultúra je vzácne slovo a kultúra národa je podstata existencie národa.
JÁN ŽIRKO, dôchodca – exstarosta Mošoviec
Keďže nepatrím medzi odborníkov v oblasti divadelníctva, môžem Dotyky a spojenia a to, čo prinášajú, hodnotiť len z pohľadu diváka a priaznivca kultúrneho vyžitia. Jednoznačne to hodnotím vysoko pozitívne. Festival prináša širokej kultúrnej verejnosti spoluprácu tvorcov i kritikov a pre divákov najmä umelecký zážitok. Turčania sú naň hrdí a veria, že bude aj v budúcnosti pokračovať.
