MARTIN. Svoje štátnice oslávili skutočne netradičným spôsobom. Dvadsaťpäťročný Matej Rajčan a dvadsaťtriročná Nikola Bartošová z Martina sú mladý pár dobrodruhov, ktorí sú za akékoľvek bláznovstvo. Koncom júna sa vrátili zo zážitkového cyklotripu naprieč Európou a vybrali sa naň iba vo dvojici.

Osoh prinieslo aj zablúdenie
Do sedla bicyklov vysadli v Bratislave a pokračovali Rakúskom, Maďarskom, Slovinskom, Talianskom, až svoju expedíciu zakončili v Innsbrucku.
„Trasu sme si spontánne naplánovali popri učení sa na štátnice. Chceli sme si splniť sen a vydať sa za poznaním do Talianska na bicykli. Aspoň ja osobne som mala potrebu naplniť svoj život niečím bláznivým,“ so smiechom hovorí Nikola Bartošová a dodáva, že prespávali na rôznych miestach buď pod stanom alebo len tak pod holým nebom, hoci aj v kukuričnom poli.
Utiahnuť 30-kilovú batožinu na nosiči bicykla nebola veru žiadna zábava.
„Obaja sme síce športovci, behávame i jazdíme na bicykli, no popri učení sa na štátnice nebol čas na tréning, čo sa spočiatku prejavilo aj na našej kondícií,“ ozrejmuje Matej Rajčan.
Mladý pár tak za pätnásť dní našliapal 1260 kilometrov. Do cieľa ich viedla GPS navigácia, no i tak sa im párkrát podarilo zablúdiť.
„Napríklad sa nám vybila baterka, a tak sme zišli z pôvodnej trasy, no vďaka tomu sme sa dostali na krásne miesta a videli i zažili veci, ktoré by sa nám inak nepodarilo,“ zmieňuje sa Martinčanka.
Inokedy zas šliapali do pedálov v nekonečnom kopci, nevedeli kam smerujú a na vrchole na nich čakalo doslova viničné kráľovstvo a krásne dedinky s výhľadmi na dediny.
Ako ďalej hovorí, bicyklovali často tiež v daždi či počas búrky. Vtedy sa celí premočení ukrývali pod rôznymi prístreškami alebo autobusovými zastávkami, ak nestihli doraziť do najbližšieho kempu.
„Pred výletom som si ako podmienku dala, že aspoň každý tretí deň chcem sprchu, no samozrejme, že nám to nevyšlo. Často som sa musela uspokojiť s obyčajným potokom alebo jazerom,“ smeje sa Nikola.

Noc s diviakmi
Raz mali zaľúbenci počas noci pod hviezdami aj nečakaných návštevníkov.
„Utáborili sme sa v historickom meste Vincenzo, na mieste s krásnym výhľadom a chceli sme si pospať. V okolí sme však odrazu začuli diviaky, čo nám na pohode teda nepridalo,“ približuje chvíle strachu Matej.
Aj stravovanie mladej dvojice bolo dobrodružné. Kuchtili si vonku na variči a niekedy, ak sa im minuli zásoby, vhod padli i proteínové tyčinky. V jednotlivých krajinách však okúsili rôzne špeciality.
„Počas nášho aktívneho výletu sme dokonca schudli každý po tri a pol kile, takže sme si mohli dopriať a ochutnať všetky národné jedlá. V priemere sme na bicykloch šliapali asi osem hodín denne a zvyšok sme sa túlali a spoznávali krajinu,“ hovorí veselá Martinčanka.
Ako mladý pár tvrdí, negatívne zážitky z ich cesty nemajú žiadne. Lebo aj keď sa stratili a trmácali sa blatistým a ťažko prejazdným terénom, napokon bol z toho pekný výlet a spoznali všakovaké malebné zákutia. Šťastie mali tiež na ochotných ľudí, ktorí im často pomohli či doplnili zásoby vody.
Najnáročnejšia časť expedície čakala Martinčanov posledné dva dni cyklovýletu, keď dorazili do Álp. Práve tu ich čakali najvyššie kopce a stúpania, čo bolo pre ich už unavené nohy naozaj namáhavé.
Už teraz sa však dvojica teší na ďalší spoločný cyklotrip, pretože by radi vyrazili do Rakúska a Čiech.
„Tentoraz však zredukujeme počet kilometrov, aby sme toho stihli viac vidieť a dobrodružstvo si ešte viac užili,“ dodáva Nikola Bartošová.
