Aká bola uplynulá sezóna z pohľadu umeleckého šéfa divadla?
- Dramaturgicky pestrá, tematicky a žánrovo rôznorodá. Tri zo štyroch titulov sme uviedli v slovenskej javiskovej premiére. Mám na mysli Pavlacovu adaptáciu románu Žo Langerovej Vtedy v Bratislave, kompilát Urbanových poviedok Výkriky bez ozveny a Shellyovej Frankensteina v Gombárovej adaptácii. Inscenácia Gorkého Meštiakov bola návratom tohto textu na martinské javisko po takmer 40 rokoch, uviedli sme ho v novom preklade Jána Štrassera. Pre mňa ako pre umeleckého šéfa je dôležité aj to, že sa nám sezónu podarilo herecky vyvážene obsadiť. Navyše v každej inscenácii hrá takmer celý súbor, čo môže prispieť k posilňovaniu ansámblovosti, hereckej súhry. Pre mnohých to bola náročná sezóna, ale som presvedčený, že investovaná energia sa nám vrátila a vracia.
Inscenácia Vtedy v Bratislave patrí medzi klenoty uplynulej sezóny. (zdroj: Braňo Konečný)Jedným z kritérií hodnotenia úspešnosti sezóny je aj spätná väzba od teatrológov a divadelných kritikov. Aká bola?
- Viem si ju predstaviť aj výraznejšiu. Niežeby na naše premiéry kritici nechodili, osobne mi skôr chýba priestor v médiách. To je problém, ktorý sa netýka len SKD. Pokiaľ ide o našich interných kritikov, na záverečnom internom hodnotení označili túto sezónu za dramaturgicky mimoriadne zaujímavú, a aj keď sa ich hodnotenia jednotlivých inscenácií názorovo líšili, zhodli sa na tom, že herecký súbor je vo veľmi dobrej kondícii.
Dá sa povedať o niektorej z nových inscenácií, že patrí k špičke slovenského divadelníctva?
- To je veľmi subjektívne. Z dramaturgického a politicko-spoločenského hľadiska je takou zrejme inscenácia Vtedy v Bratislave.
Meradlom úspešnosti zvykne bývať aj účasť súboru na rôznych divadelných festivaloch. Podarilo sa SKD okrem Dotykov a spojení prezentovať svoju tvorbu na niektorom z nich?
- V tejto sezóne sme hosťovali vo viacerých slovenských a českých divadlách, no boli sme iba na jednom medzinárodnom divadelnom festivale – v Českom Těšíne s inscenáciou Les. Jana Oľhová za postavu statkárky Gurmyžskej získala Cenu za najlepší ženský herecký výkon. Som rád, že s inscenáciou Vtedy v Bratislave pôjdeme v októbri na festival Divadelná Nitra, to je však už záležitosť budúcej sezóny.
Dá sa aj podľa diváckej návštevnosti povedať, že sezóna bola úspešná?
- Myslím, že áno. Naozaj ma teší, že aj pri takzvaných náročnejších inscenáciách – nerád takto delím divadlo, lebo dobré divadlo je vždy komunikatívne, je to jeho predpoklad – vidím v hľadisku sedieť mladých ľudí. Sú vnímavými divákmi a opakovane sa do divadla vracajú. To je dobrý signál a príjemný pocit. Počas celej sezóny bola návštevnosť jednotlivých predstavení relatívne vysoká, v priemere takmer osemdesiatpercentná. Pokiaľ ide o inscenácie, ktoré mali premiéru túto sezónu, zatiaľ je o ne záujem a spätná väzba od divákov je pozitívna.
V sezóne sa podaril aj jeden unikátny projekt – historicky najdlhšie divadelné predstavenie – www.narodnycintorin.maraton.sk. Bude sa v ďalších sezónach opakovať? Zostanú jednotlivé diely sitkomu v bežnom repertoári?
- Rozhodli sme sa, že v novej sezóne už nebudeme nasadzovať tretiu, štvrtú a piatu časť sitkomu. Neznamená to, že už ich nikdy nezaradíme do hracieho plánu, ale potrebujeme priestor pre nové inscenácie. K tomuto rozhodnutiu prispel aj klesajúci záujem o niektoré časti. Pokiaľ ide o projekt „maratónu“, je šanca, že pri istých zvláštnych príležitostiach by sa mohol zopakovať, minimálne však v ročnej periodicite. Je totiž náročný nielen organizačne, ale aj pre hercov.
Divadelný sitkom www.narodnycintorin.sk - možno sa ešte dočkáme maratónu všetkých piatich častí. (zdroj: Braňo Konečný)Vyvrcholením sezóny býva festival Dotyky a spojenia. Aké sú ohlasy na jeho 12. ročník?
- Mám pocit, že tento ročník bol úspešný dramaturgicky, organizačne aj divácky. Aj spätná väzba od pravidelných návštevníkov festivalu hovorí o vydarenom ročníku. Za posledné dva roky prišla dramaturgická rada s niektorými novinkami a vylepšeniami, napríklad priame prenosy z kritickej platformy či z diskusií po predstaveniach, dostali sme priestor v TA3, Česká televízia dokonca venuje nášmu festivalu jeden diel relácie Divadlo žije! – festival sa tak ešte viac dostáva do povedomia verejnosti. To je pozitívum. Ak je niečo negatívne, tak určite o 20 percent nižšia finančná dotácia od Fondu na podporu umenia. Tá sa, našťastie, neprejavila na kvalite festivalu, ale predsa len trochu ovplyvnila jeho podobu – menšie pódium na námestí, menej pouličného sprievodného programu, skrátenie festivalu o jeden deň.
Čo SKD chystá do novej sezóny?
- Sezóna 2016/17 bude prvou, ktorú som ako umelecký šéf spolu s dramaturgmi koncipoval. Som presvedčený, že sa nám podarilo nájsť tituly, ktoré sú herecky vďačné, podnetné nielen z hľadiska žánrového rozvrstvenia, ale najmä tematicky; a verím, že aj divácky príťažlivé. Na spoluprácu sme prizvali režisérov s výrazným rukopisom. Sezóna bude o premiéru bohatšia - uvedieme až päť titulov. Rámcujú ju dve interpretácie klasiky – Gogoľova komédia Hráči a Schillerova dráma Úklady a láska, obe v mojej réžii. Hráči sú vyslovene pánska jazda, v inscenácii sa stretne takmer celá mužská polovica súboru. Úklady a láska zasa okrem iného ponúkajú jedinečné príležitosti pre Tomáša Mischuru a novú členku súboru Janu Kovalčikovú. Hosťujúci režisér Marián Pecko naštuduje so ženskou polovicou súboru adaptáciu dokumentárnej prózy Svetlany Alexijevič Vojna nemá ženskú tvár. Je to veľmi drsný a provokatívny text. Po rokoch sa do Martina vráti úspešný divadelný režisér a v súčasnosti umelecký šéf divadla Astorka Korzo ’90 Marián Amsler s vlastnou adaptáciou slávnej prózy Oscara Wildea Portrét Doriana Graya. Po dvoch rokoch nám v repertoári pribudne aj nová rozprávka - uvedieme dramatizáciu Werichových Troch veteránov v réžii Matúša Bachynca, čerstvého absolventa bratislavskej VŠMU. V hlavných úlohách sa ocitne mladá krv – Tomáš Grega, Jaro Kysel a Dano Žulčák. Scénografom inscenácie je Fero Lipták, známy slovenský scénograf a výtvarník.
Čakajú herecký súbor v novej sezóne nejaké výrazné zmeny?
- Som rád, že sa nám v ostatných rokoch podarilo angažovať mladých ľudí. Herecký súbor sa tak priebežne rozšíril o perspektívnych mladých hercov, ktorí priniesli nový náboj, novú energiu. Od septembra k nim pribudne Jana Kovalčiková, ktorá u nás hosťovala v Gorkého Meštiakoch. Má bohaté skúsenosti z bratislavských divadiel a z Divadla Andreja Bagara v Nitre. Navyše sa od septembra do súboru po materskej dovolenke vracia Lucia Jašková.
Diváci sa vždy pýtajú na Dana Heribana a Janu Oľhovú, objavia sa v nových inscenáciách?
- Jana Oľhová je stále členkou nášho súboru, bude účinkovať v inscenácii Vojna nemá ženskú tvár. To je vyslovene ženská inscenácia, budú v nej hrať všetky herečky zo súboru. Pokiaľ ide o Dana Heribana, už druhú sezónu je členom Činohry SND, ale pohostinsky hráva v starších inscenáciách, ktoré u nás naštudoval. Poslednou Danovou premiérou v SKD bol Ostrovského Les. V nových inscenáciách už obsadený nie je.
Túto sezónu začalo SKD „zastrešovať“ obľúbenú talkshow Mariana Lechana To ste nepočuli ešte. Bude táto spolupráca pokračovať, zostane talkshow v SKD aj v novej sezóne?
- Určite áno. Chcel by som, aby sa SKD otváralo aj iným ako rýdzo divadelným podnetom. Talksow nie je pevná súčasť repertoáru, ale je fajn, že koexistuje paralelne s ním. Poskytuje priestor hosťom, ktorí sú ak nie zviazaní priamo s našim divadlom, tak určite s mestom Martin. V kapele, ktorá sprevádza Lechanov program, pôsobia aj naši herci Dano Žulčák a Tomáš Grega, od septembra k nim zrejme pribudne aj Naďka Vladařová.
