PODHRADIE. Podhradská vidiecka galéria má za sebou ďalšiu sériu svojich veľkých dní. Otvára sa iba na krátky čas v roku, aby demonštrovala obdiv tamojších ľudí k výtvarnému umeniu a tradíciám a aby prostredníctvom nej obec ponúkla renomovanému podujatiu Kvet Podhradia aj bonus navyše – okrem prezentácie miestnych výtvarníkov a šikovných ľudí aj profesionálne umenie.
Tohtoročnú náplň organizátori Podhradskej vidieckej galérii nemuseli hľadať ďaleko. Akademický maliar Ever Púček svoj život ukotvil na dvoch miestach – v Bratislave a Podhradí. V oboch má domov i ateliér, v ktorých môže tvoriť. V tom druhom nachádza aj žičlivých ľudí, ktorí rozumejú jeho tvorbe, vážia si ju a tešia sa najmä tomu, že v turčianskej obci duša umelca našla aj množstvo inšpirácie. V srdci Turčianskej záhradky trávi leto – už približne tridsať rokov a jeho ateliér v Podhradí je aj miestom jeho tvorby.
Na výstave obrazov Evera Púčeka (zdroj: Viera Legerská)Ever Púček sa narodil vo Vrútkach, o pár mesiacov tomu bude 85 rokov. A aj toto výročie motivovalo jeho výstavu v Podhradskej vidieckej galérii. Detstvo prežil v Sučanoch i neďalekých Turanoch, neskôr sa sťahoval do Karlových Varov a Prahy, kde študoval.
„Prvý ateliér si zriadil s maliarom a grafikom Miroslavom Marčekom v Priekope-Vrútkach. V neďalekom Martine - centre Turca - pôsobil Zväz výtvarných umelcov Turca, kde sa zoznámil s Milošom Alexandrom Bazovským, Ľudovítom Fullom, Martinom Benkom, Andrejom Barčíkom, Vladimírom Kompánkom a spomínaným Mirom Marčekom. Tu sa upevnil jeho vzťah k národu, k národnej ľudovej kultúre, umeniu a folkóru,“ spomína kurátorka výstavy Vlasta Bellová. Dopĺňa, že v artine v tom čase spoznal aj literárne osobnosti – Františka Hečku, Zoru Jesenskú a rodáka z Turčianskej Štiavničky Jána Kostru, ktoré ho veľmi ovplyvnili v jeho umeleckej ceste.
Prvýkrát Ever Púček vystavoval v roku 1957 na prvej výstave Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline, o šesť rokov neskôr mal prvú individuálnu výstavu v Martine a reinštalovali ju aj v Bratislave. Hlavné mesto a formujúce sa centrum spoločenského a kultúrneho života v ňom umelca oslovilo, do Bratislavy sa vzápätí presťahoval natrvalo.
„V Bratislave začalo nové obdobie tvorivých aktivít i občianskeho života Evera Púčeka. Spoznal tu širokú výtvarnú obec klasikov i umelcov strednej a mladšej generácie. Ťažiskom jeho tvorby sa stala maľba a kresba. V priebehu niekoľkých rokov sa venoval aj knižnej ilustrácii, filmovým plagátom a monumentálnym realizáciám, no jeho nová tvorba spočívala na starších základoch, ktoré boli ukotvené v Turci,“ konštatuje Bellová a pripomína ďalej, postupom času sa popri vidieckych motívoch objavuje v jeho tvorbe tematika mesta, kulisy domov, nočné ulice... Časom do jeho obrazov, možno aj pod vplyvom jeho častých pobytov v Turci, vstupujú rozprávky, postavičky z nich, vidieť na nich anjelov či šarkanov z detstva, na jeho obrazoch lietajú vtáci, bežia zvieratá, najmä koníky, mačky a túlavé kocúry, objavuje sa v nich symbolika starých strojov a ich súčastí opustených na poliach, strašiaci.
Tieto motívy sú výrazom jeho komornej tvorby. A práve tú predstavoval v Podhradskej vidieckej galérie. Nazval ju príznačne – Obrázky. Mal na nej 72 obrazov, pričom minimálne dva sa viažu priamo k Podhradiu. Veď ich aj nazval Podhradie a Kvet Podhradia.
„Nitrolaky, neskôr maľby akrylom, kombinované techniky, často kolážované, strihanými a vyrezávanými farebnými fóliami geometrických tvarov – v nich sa formovala neskôr dozrela komorná tvorba maliara,“ pripomína kurátorka a zdôrazňuje, že práve výber z nej návštevníci podhradskej galérie videli.
Výtvarné dielo Evera Púčeka je zaradené do slovenského, európskeho a svetového umenia. Jeho obrazy sú hodnotené v kontexte takých slovenských umelcov, ako sú Cyprián Majerník, Ján Želibský, František Kudláč, Andrej Barčík, Martin Benka, Ľudovít Fulla, Július Szabó, Alojz Klimo, Vladimír Môťovský, predovšetkým však Vladimír Kompánek či Imro Werner-Kráľ. V rámci svetového umenia sú to hlavne Paul Klee a Joan Miró, Kazimír Malevič, El Lissijskij ale aj jeho súputníci, ako Peter Blace z Anglicka, Heinz Macke z Nemecka, Tom Wasselman z USA, či Ernest Fuchs, či Antonio Saura z Rakúska.
Počas vernisáže Vlasta Bellová citovala aj z monografie Bohumíra Bachratého, ktorá vyšle k osemdesiatinám Evera Púčeka. „Jedinečné maliarske dielo Evera Púčeka je vzácne... Od roku 1963 až dodnes môžeme jeho dielo charakterizovať ako tvorbu obrazového básnika slobodnej, hravej fantázie. Toto dielo odmietlo popisný realizmus a ideologické tlaky doznievajúcich 50-tych rokov i obdobia po rokoch 1968 - 1969. Vedome sa vzdalo naturalizmu, ilustratívnosti a pasívneho zobrazovania povrchu vecí, javov človeka a ľudí. V tomto diele dominuje aktívna fantázia a vnútorná väzba, hra a súhra vecí, predmetov postáv, krajiny, i neba, času a priestoru, farieb, túžob i nádejí. Je tu krehké ticho a tichá radosť i šťastie.“
A presne takýto dojem si z Podhradia, ak boli vnímaví a otvorení k majstrovmu umeniu, odnášali aj návštevníci Podhradskej vidieckej galérie. Vďaka obci a uznanlivému postoju jej predných predstaviteľov k profesionálnej výtvarnej tvorbe sa aj dielo takéhoto významného maliara, akým Ever Púček nesporne je, dostalo bližšie do duše aj obyčajných ľudí.
