BLATNICA. „Prostredníctvom cyklu plenérov chceme prezentovať historicky významné miesta, na ktorých zanechali stopy predstavitelia olejkárskeho remesla a tým pripomínať odkaz olejkárskej tradície, ktorá je v turčianskom regióne mimoriadne silná,“ upresnila manažérka Turčianskeho kultúrneho strediska Monika Ondrušová. Doplnila, že prvý z cyklu plenérov sa uskutočnil 20. mája 2016 v Kláštore, druhý bol 12. júna 2016 v Múzeu slovenskej dediny SNK Počas prvého júlového dňa Reťazenie III. pokračovalo už tretím plenérom. Výtvarníci a rezbári sa stretli v Blatnici, ktorá bola v uplynulých storočiach rajom bylinkárov, šafraníkov a olejkárov. Dnes z ich fortieľu zostalo iba pár zabudnutých receptov a osobitá architektúra. No nielen to.
Typická zástavba Blatnice. (zdroj: Archív TKS)„Niektoré rodiny dokonca dodnes používajú staré liečebné prostriedky, ktorými sa preslávili už ich dedovia. Mnohí ľudia presne poznajú pomer zmesí do liečivých čajov, vedia kedy liečivé rastliny zbierať a ako ich správne sušiť. Dodnes sa napríklad ako univerzálny liek na rany používa jeden z druhov ľalie namočenej v liehu, niektorí starší ľudia ovládajú výrobu tinktúr z nechtíka,“ pokračuje Ondrušová a dodáva, že olejkári so svojimi výrobkami kočovali po celej Európe, najlepšie sa im však darilo v Strednej Ázii. Domov sa vracali iba raz za čas, bohatší, aby sa pustili do budovania domov, na tú dobu pomerne honosných. Mnohé stavebné prvky pritom odpozorovali z ciest po svete, a tak je dodnes v Blatnici sústredená zaujímavá domová architektúra - typické olejkárske domy s klenutými bránami, ktoré sú jednou z atrakcií obce.
Pridajme ešte čosi z histórie, ktorú nám pracovníčka Turčianskeho kultúrneho strediska sprostredkovala. „K najznámejším blatnickým olejkárom patrili otec a strýko poetky Maše Haľamovej - Ján a Jozef Haľamovci. So svojím kvalitným tovarom zablúdili až do Turkestanu, kde si založili obchody v Kokande a Samarkande. Maša Haľamová sa vo svojich spomienkach vyznáva, že otca si príliš neužila, vychovala ju učiteľka Oľga Textorisová v ďalekej Starej Pazove.
Dom jej sestry Izabely Textorisovej, prvej slovenskej botaničky, môžete v centre Blatnice obdivovať dodnes. V kultúrno-spoločenskej miestnosti sa nachádza zrekonštruovaná farebná stena z kvetín, ktoré nakreslila Izabela Textorisová. Byliny z okolia Blatnice videla skôr vedeckým ako liečiteľským pohľadom. K jej najväčším objavom patrí dovtedy neznámy bodliak, ktorý našla v masíve Tlstej. Dodnes nesie meno po nej - Textorianum marg. Aj v poézii Maše Haľamovej hrá bodliak nemalú úlohu - označuje ho ako svoj heraldický znak.
Reťazenie sa v septembri presťahuje na svoju štvrtú tohtoročnú adresu – do Valče. „Tamojšou lokálnou zaujímavosťou sú tradičné murované domy olejkárov, pre ktoré bola typická členená uličná fasáda s plastickým orámovaním okien a murovanými štítmi so sedlovou strechou,“ upresňuje Ondrušová.
