MARTIN. Päť ročníkov Bienále voľného výtvarného umenia bolo v Bratislave, šieste má za sebou svoju premiéru v Turčianskej galérii. Jej riaditeľ Ľubomír Kráľovanský spoluprácu so Slovenskou výtvarnou úniou, ktorá za projektom bienále stojí, za prelomovú, za návrat slovenských výtvarných umelcov do Martina, ktorý bol najmä v prvej polovici minulého storočia ich hlavným mestom. Privítal rozhodnutie únie presťahovať slovenskú výtvarnú tvorbu práve na pôde galérie s presvedčením, že sa tým možno stavia nová tradícia. Dotkol sa jej aj predseda únie Pavol Kráľ, ktorý zároveň návštevníkov vernisáže informoval aj o tom že spolu s bienále sa koná aj seminár o štatúte umelca a o tom, aké podmienky vytvára štát pre tvorbu umenia.
VI. Bienále voľného výtvarného umenia. (zdroj: Viera Legerská)Bienále je prehľadom tvorby slovenských umelcov
O VI. Bienále voľného výtvarného umenia nám čo-to naznačila jedna z Dagmar Srnenská (druhou je Bohunka Hajnalová). „Bienále dáva príležitosť členom Slovenskej výtvarnej únie, ale aj nečlenom, predstaviť svoju tvorbu, vytvorenú v tichu ateliérov za uplynulé dva roky. Poskytuje im možnosť zaradiť sa alebo dokonca ignorovať súčasné vývojové línie vo výtvarnom umení, byť alebo nebyť v istej opozícii voči existujúcim názorovým stretom v slovenskom umení,“ povedala a dodala, že prehliadky toho typu či doma alebo v zahraničí vždy prinášali osobité prínosy jednotlivých umelcov, ba dokonca mnohí sa klasifikovali za klasikov konkrétneho umeleckého prejavu.
Výstava prezentuje rôznorodosť výtvarnej tvorby na Slovensku. (zdroj: Viera Legerská)Výstava i pracovné stretnutie viacerých generácií
Šiesty ročník Bienále voľného výtvarného umenia poskytuje priestor pre voľný výtvarný prejav v oblasti maľby, sochy, grafiky, kresby, konceptu či video-artu. „Odbornú jury vybraní umelci a ich diela upútali rozmanitými výrazovými prostriedkami, ktorými vyjadrujú túžbu po súlade v chaotickom svete, snahu priniesť vlastné prvky chápania duchovna a harmónie do vnútorného sveta súčasného človeka, do súčasnej civilizácie, ktorá mnohokrát prináša chaotickú zmes vnemov, podnetov a informácií,“ charakterizovala aktuálnu prezentáciu v Turčianskej galérii.
Vybrané práce 57 slovenských umelcov sú rozmanité - od realistických, romantických, expresívnych až po abstraktné a geometrické. Zároveň je akýmsi pracovným stretnutím viacerých generácií v rámci voľného výtvarného umenia.
„Najstarší vystavujúci výtvarný umelec sa narodil v roku 1928, najmladší v roku 1991, čo je dosť veľké vekové rozpätie,“ upozorňuje na detaily D. Srnenská. Ocenenia z pomedzi vystavujúcich získali Žofia Dubová, Štefan Oslej a Iveta Tomanová.
Výstava bude v Turčianskej galérii pre návštevníkov sprístupnená do 18. septembra.
Dejiny moderného umenia v novom projekte
V novom prezentačno-edukatívnom projekte In Focus galéria vo svojej premiére zaostrila na Ivana Štubňu a vníma ho ako dôležitého člena skupiny Galandovcov.
„Cieľom formátu In Focus (zaostrené na...) je na základe niekoľkých vybratých diel prezentovať špecifické tematické okruhy z dejín moderného umenia v zbierkach Turčianskej galérie v Martine,“ vysvetlil na vernisáži tvorca tohto projektu Miroslav Haľák. „Na týchto dielach, ktoré nie sú súčasťou prebiehajúcej výstavy, ale tvoria zvláštny kurátorský program, je možné demonštrovať aj prácu historika umenia, ktorého úlohou nie je „iba“ výber diel, ale predovšetkým detailná analýza výstavného objektu a jeho sprostredkovanie verejnosti. Veď mnohým návštevníkom sa môžu zdať nepredmetné abstrakcie nezrozumiteľné, no aj tie bývajú nositeľmi významných obsahov a inšpiratívnych príbehov,“ pokračoval ďalej.
Pri grafikách Ivana Štubňu. (zdroj: Viera Legerská)Päť grafík, každá s príbehom i odkazom
Prečo Ivan Štubňa v úvode nového projektu? „Lebo jeho život i tvorba boli spojené s regiónom Turca a jeho grafická tvorba je motivicky spätá s kultúrnou krajinou slovenského vidieku a charakteristickými témami zo života na dedine,“ argumentuje M. Haľák a dostáva sa aj k prezentovanému výberu Štubňových diel, ktoré odprezentoval na vernisáži.
„V Štubňových dielach, tak ako aj na prezentovanom výbere, odkrývame zjednodušené podoby ľudských tiel a zvierat. Tieto námety z rokov 60. a 80. sú zároveň dokladom jeho širšieho tematického záberu. Hoci je rozsiahla časť jeho tvorby inšpirovaná už zmienenými rustikálnymi predlohami, typickými pre slovenskú výtvarnú modernu, univerzálnejšie významové prvky ho jednoznačne vynímajú z provinčného a regionálneho rámca. Na príklade piatich grafík z cyklu Žena – Amfora a symbolickými vtákmi života a smrti môžeme demonštrovať Štubňovo šifrovanie významných štylistických a kompozičných postupov z dejín umenia,“ skonštatoval.
Dielami Ivana Štubňu, ktoré si návštevníci galérie môžu pozrieť do 4. septembra, zároveň táto kultúrna inštitúcia vzdáva poctu významnému umelcovi k jeho nedožitému jubileu (6. jún 1926 – 20. máj 1994).
