MARTIN. Lienka východná Harmonia axyridis (Coleoptera, Coccinellidae) je v súčasnosti snáď najnepríjemnejší votrelec do našich biocenóz, ktorého si ľudia zámerne priniesli pôvodne v snahe využiť ju ako biologickú zbraň proti voškám (Apidoidea). Takto sa lienka východná najprv dostala z Ázie do USA a neskôr aj do Európy. Na Slovensku máme prvé údaje o jej výskyte v roku 2008 a od roku 2009 v internetovej fotodokumentácii pri Ilave. Z Turca ju máme dokladovanú v roku 2015 a okamžite sa stala našou najbežnejšou lienkou. Jej základná forma má charakteristických 10 bodiek na každej krovke, v rozostavení 2-3-3-1. Je to však farebne variabilný druh a sú aj čierne formy s dvoma červenými bodkami na krídle.

Čím sa stalo, že je najúspešnejším inváznym druhom? Larva aj imágo obsahuje silné antibiotické a antimikrobiálne peptidy vo svojej hemolymfe. V hemolymfe obsahuje tzv. hmyzomorky, čo je druh huby, pôsobiacej ako vnútrobunečný parazit poškodzujúci svojho hostiteľa. Lienka východná je však voči tejto hube odolná. Pri prenose na naše ostatné lienky však pôsobí ako silná biologická zbraň.
Lienka východná je vybavená extrémnou odolnosťou voči najrôznejším chorobám. Vytvára si akúsi trojstupňovú ochranu, jednak vďaka množstvu protilátok s antimikrobiálnym účinkom, jednak vďaka látke nazývanej harmonin, ktorá má veľmi silný antibiotický účinok. Kľúčovým prostriedkom pre úspech je zrejme zmienený druh parazitickej huby, ktorá práve v harmoníne prežíva.
Larvy tejto lienky sú neobyčajne početné. Kým naša lienka sedembodková (Coccinella septempunctata L.) znáša približne 150 vajíčok, lienka východná ich znáša až 2000. Pokiaľ by sa obe živili len voškami, nič by sa nedialo. Larvy lienok sa ale požierajú aj navzájom. Pokiaľ lienka východná zožerie lienku sedembodkovú, nič sa nedeje. Keď ale lienka sedembodková zožerie lienku východnú, zahynie účinkom huby, ktorú majú vo svojom tele. Lienka východná využíva hubu ako druh ochrany svojich vajíčok a lariev. Je otázne, či takto vo vzájomnom konkurenčnom boji naše lienky prežijú.
Lienka východná na konci minulého storočia začala byť využívaná v rámci biologického boja v skleníkoch ako tzv. „biologický postrek“ voči voškám. Môže za to jej neuveriteľná žravosť, keď za deň dokáže zožrať stovky vošiek a aj iných druhov hmyzu, vrátane ich vajíčok.
Lenže táto biologická zbraň sa zo skleníkov dostala do voľnej prírody. Väčšina zavlečených druhov v otvorenej prírode neprežíva. To neplatí však pre lienku východnú, ktorá na toto prostredie bola nečakane pripravená. Na jeseň môžeme sledovať veľké zhluky lienok na budovách. Snažia sa v nich snažia prečkať zimu.
U niektorých ľudí tento druh lienok môže vyvolať silnú alergickú reakciu spôsobenú páchnucim harmonínom. Zaznamenané boli aj prípady pohryzenia kože. Keď má lienka východná nedostatok potravy, dokáže konzumovať mäkké ovocie a môže sa živiť aj na strapcoch vinnej révy, čo pridáva vrásky na čele vinárom. Pri kontrole porastov sme registrovali aj tri larvy na jednom liste. Pokiaľ sa tieto lienky dostanú spolu z hroznom do lisov, znehodnotia budúce víno nepríjemnou chuťou.
Otázka boja proti lienke východnej je zatiaľ nejasná!
(Autorom príspevku je entomológ Vladimír Straka , SNM Martin)