Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

E-schránky trochu postrašili. Čo bude ďalej

Eseročky či občianske združenia mali mať od augusta aktivovanú e-schránku na doručovanie úradných záležitostí. Zákon ich chcel donútiť, aby ich využívali na komunikáciu so štátom. Projekt sa ale odkladá. No nie nadlho.

Komunikácia so štátom v budúcnosti klasickú poštu obíde.Komunikácia so štátom v budúcnosti klasickú poštu obíde. (Zdroj: SME)

MARTIN. Exekučné rozhodnutie, rozsudok či výzva na zaplatenie poplatkov. To všetko už onedlho nemusí firmám chodiť v klasickej forme poštou, ale do elektronických schránok. Od prvého augusta mal štát aktivovať všetkým právnickým osobám na Slovensku - teda eseročkám, akciovkám či občianskym združeniam - e-schránku, aby tak mohli komunikovať so štátom elektronicky. Zmena sa netýkala živnostníkov. Ľuďom ale dá teraz štát viac času na prvé prihlásenie sa do elektronickej schránky. Prednedávnom podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (SMER-SD) vydal usmernenie, ktorým sa dátum prvého prihlásenia do štátneho e-mailu posúva.

SkryťVypnúť reklamu

Odklad na vybavovačky do konca tohto roka

Znamená to, že firmy, respektíve, podnikatelia, ktorí v ich mene konajú – tak získajú ďalších päť mesiacov na to, aby si vybavili nový e-občiansky (ak ho ešte nemajú), aktivovali si ho a zabezpečili k nemu aj bezpečnostný osobný kód a zaručený elektronický podpis.

Nie je to pritom prvýkrát, čo sa termín na ostré spustenie aktivácie schránok posúva. Právnické osoby mali mať v minulosti aktivované e-schránky už od 1. augusta 2015, tento dátum sa posunul o rok na august 2016. Dôvod, prečo sa tak Pellegriniho úrad pre informatizáciu rozhodol, nemá byť problém na strane štátu, ale firiem a ich konateľov.

 „Len veľmi malý počet konateľov či ľudí zastupujúcich firmy má elektronický občiansky preukaz,“ povedal nedávno P. Pellegrini.

SkryťVypnúť reklamu

Nejde o nezáujem, štát nedal informácie

„Nejde o nezáujem, ide skôr o to, že štát nám nedal žiadnu informáciu, žiadny pokyn v tomto projekte. Ja o tom počujem teraz prvýkrát, pritom som konateľom v dvoch firmách. Ak dokážu pokyny na rôzne akcie či zmeny mesačne poskytovať ľuďom telekomunikačné spoločnosti či banky, prečo by to nemohol urobiť štát – aspoň raz. Veď má dosť úradníkov,“ povedal nám Juraj Antal, ktorý reprezentuje aj Fotoklub Karola Plicku v Martine.

Podobný názor zdieľa aj Petra Piršelová z Občianskeho združenia Matka a dieťa Turca. „Začula som niečo v správach, ale ani na chvíľku mi nenapadlo, žeby sa to týkalo aj občianskych združení. Nepamätám sa, žeby sme v ostatných rokoch potrebovali vôbec komunikovať so štátom. S daňovým úradom áno, tam je elektronický kontakt v poriadku, ale s inými štátnymi inštitúciami sme sa nekontaktovali. Aspoň upozornenie nám mohli poslať, že máme takú povinnosť,“ pripomína. P. Piršelová.

SkryťVypnúť reklamu

Ivan Tomka z Neziskovej organizácie Samaritán Martin, ktorá poskytuje opatrovateľský servis, k tejto téme hovorí: „ Kedysi, keď som začal pomáhať ľuďom, robil som to sám a nepotreboval som toľko papierov ako dnes. No teraz zamestnávame viac ľudí a okolo nich je povinností veľa, takže e-schránku používame dlhšie. A je to dobrá vec, pretože teraz si už neviem predstaviť, žeby sme celú korešpondenciu napríklad so Sociálnou poisťovňou či inými úradmi mali zvládať klasicky. Povinnosti sa nabaľujú a ich vybavovanie by sa malo zjednodušovať a e-schránka to umožňuje,“ konštatuje I. Tomka.  

Čipový preukaz má len niečo vyše štvrtiny Slovákov

Všeobecne ale platí, že na Slovensku ľudia nemajú o e-občianske takmer vôbec záujem.

Zo všetkých občanov má čipový preukaz necelých 1,5 milióna Slovákov, nie všetci ho majú aj aktivovaný. P. Pellegrini však už v čase, keď nastupoval do nového úradu, avizoval, že chce počet e-občianskych na Slovensku zvýšiť.

Ako to chce urobiť? „Pokiaľ ide o právnické osoby, pri ich komunikácii so štátom je silnou motiváciou na zriadenie občianskych preukazov zákon, teda právne normy, ktoré ich na to zaväzujú,“ vraví hovorkyňa podpredsedu vlády Monika Hucáková.

Dodáva, že pri fyzických osobách – teda občanoch či živnostníkoch – by mala byť silná motivácia „...v ponúkaní čo najkvalitnejších digitálnych služieb občanom tak, aby im tieto služby uľahčovali a skvalitňovali život, a preto sa rozhodnú zriadiť si elektronické občianske preukazy“.

Ján Hargaš z občianskeho združenia Slovensko.Digital hovorí, že odklad termínu aktívneho využívania e-schránok je prínosom, keďže právnické osoby budú mať viac času na prípravu.

Zároveň upozorňuje, že predĺženie lehoty formou usmernenia považuje za neštandardné. „Určite by bolo lepšie, ak by sa termíny ako je tento upravovali novelou príslušného zákona,“ tvrdí J. Hargaš.

Pellegriniho úrad si však myslí, že novelizácia zákona o e-governmente, ktorý hovorí o povinnej aktivácii e-schránok právnickým osobám k 1. augustu 2016, by bola potrebná, ak by sa termín aktivácie odkladal alebo ak by sa menili iné podmienky.

„V tomto prípade nedošlo k zmene ustanovení zákona, usmernením sa len podrobne opísal proces, akým aktivácia bude prebiehať,“ vysvetľuje M. Hucáková s tým, že princíp aktivácie e-schránok ostáva povinný.

Prechodné obdobie by malo štatutárom pomôcť

Prechodné obdobie má byť pomocné pre tých štatutárov, ktorí e-občiansky zatiaľ nemajú a tým nemajú aktivovaný ani štátny e-mail.

Na druhej strane Slovensko.Digital pripomína, že aktivácia e-schránok nie je ani zďaleka na zodpovednosti podnikateľov. Úrad podpredsedu vlády by mal podľa združenia veľmi aktívne komunikovať a informovať o tejto povinnosti, a tiež zabezpečiť, že v novom termíne budú na ňu podnikatelia pripravení.

„Tak ako pri elektronických občianskych preukazoch sme pripomínali, že treba občanom v prvom rade vysvetľovať ich prínosy a motivovať ich na používanie, tak aj pri e-schránkach treba veľmi aktívne pracovať s podnikateľmi a v prvom rade vysvetľovať, pýtať sa a zapracovať spätnú väzbu na kvalitu e-schránok,“ vraví J. Hargaš.

Podľa M. Hucákovej komunikačnú kampaň Pellegriniho úrad už odštartoval, a to napríklad aj tým, že na webe vicepremier.sk pribudlo usmernenie, v ktorom je uvedený postup pri aktivácii e-schránok.

E-schránky majú podobnú funkciu ako klasická pošta

Aktivácia e-schránok na doručovanie v praxi znamená, že firmám by mali chodiť napríklad rozhodnutia či iné úradné dokumenty v digitálnej podobe. Na takéto zásielky platí pritom pravidlo doručenia ako pri klasickej pošte. Ak si podnikateľ do 15 dní správu neotvorí, správa bude automaticky považovaná za prečítanú.

Povinnosť otvárať si e-schránku budú mať aj ostatné úrady, a to od novembra tohto roka. Niektoré z nich už napríklad e-schránky používajú, ako napríklad súdy či ministerstvo vnútra.

 „Na prístup do elektronickej schránky je potrebný občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód,“ upozorňuje hovorca Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby Martin Dorčák.

Ako má teda firma postupovať, aby sa od určeného termínu dostala do svojej e-schránky? V prvom rade musí mať jej štatutárny zástupca, teda konateľ či riaditeľ spoločnosti, elektronický občiansky preukaz.

Ten vydávajú na polícii, treba si však k nemu pýtať aktivovanie zaručeného elektronického podpisu a čítačku kariet, inak sa do e-schránky firma nedostane.

Ak už štatutárny zástupca svoj e-preukaz má, môže na využívanie e-schránky splnomocniť aj iné osoby, napríklad účtovníčku či firemného právnika.

Tí na to, aby mohli správy v elektronickej schránke čítať, musia mať taktiež čipový občiansky preukaz s čítačkou, inak nie je možné na nich previesť práva otvárať schránku a podpisovať e-doručenku.

Podnikatelia však e-občiansky preukaz, v prípade, že im ešte nevypršala platnosť starého občianskeho, nedostanú zadarmo.

Za vydanie nového preukazu sa platí správny poplatok 4,50 eura, bez platenia sa vydáva len v prípade, ak skončila alebo v blízkej budúcnosti (180 dní pred skončením platnosti dokladu) skončí platnosť dokladu.


Kto si schránku teraz naozaj otvára?

Ku koncu vlaňajšieho roka štát zriadil e-schránky pre viac ako 730-tisíc právnických osôb, okrem firiem sem patria napríklad aj schránky pre občianske združenia.

Zo všetkých schránok pre právnické osoby – firmy bolo aktivovaných k 31. decembru 1 755  e-schránok, čo je len 2,4 percenta.

Elektronické schránky nevyužíva naplno ani štát. Zo zriadených 6 320 schránok si ich ani raz neotvorili tri štvrtiny úradov. Svoju e-schránku raz alebo viackrát otvorilo len 1 646 úradov. Navyše, ku koncu mája si štát neprečítal viac ako 300-tisíc správ.

Aj štátne inštitúcie budú musieť od novembra podľa zákona o e-governmente používať svoju e-schránku.

Zatiaľ online schránky používajú napríklad len niektoré úrady – ako ministerstvo vnútra, obchodný register, živnostenský register či Sociálna poisťovňa.

Dovtedy je na úradoch, či si svoju schránku otvoria a budú čítať jej obsah - žiadny zákon ich totiž do 1. novembra nenúti, aby si schránku sledovali.

To v praxi znamená, že do novembra je lepšie komunikovať s úradmi písomne, inak sa môže stať, že štát si veľkú časť komunikácie s podnikateľmi neprečíta.

(Zdroj: M. Raábová-SME)

 

 

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Shell myslí na slovenské komunity
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  4. Agrokomplex 2022
  5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 36 580
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 960
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 770
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 526
  5. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 168
  6. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 163
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 981
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 162

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  2. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  3. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  4. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  5. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  6. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
  7. Ján Šeďo: Odstavené elektrolyzéry v Slovalcu - omyl štátu, nemalo sa to stať.
  8. Štefan Vidlár: Nevidzíte, šašci?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 789
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 698
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 307
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 109
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 919
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 895
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 829
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 642
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Príprava na novú sezónu sa prehupla do ďalšej fázy.

Hokejisti musia aktuálne zvládať aj dvojfázové tréningy.


2 h
Ilustračné foto.

Posledný európsky zatykač pribudol koncom júla.


6 h
Turčianske Teplice sa chcú v čo najkratšom čase vrátiť do prvej triedy.

V druhej triede bude tak ako v predchádzajúcom ročníku štartovať sedem tímov a rovnaký je aj hrací model. Vo vlaňajšej sezóne sa z postupu tešili až dva celky Kláštor a Ďanová, pričom z prvej triedy vypadli Turčianske Teplice.


22 h
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


17. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


20 h

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


17. aug

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  2. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  3. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  4. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  5. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  6. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
  7. Ján Šeďo: Odstavené elektrolyzéry v Slovalcu - omyl štátu, nemalo sa to stať.
  8. Štefan Vidlár: Nevidzíte, šašci?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 789
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 698
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 307
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 109
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 919
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 895
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 829
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 642
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?