MARTIN. Exekučné rozhodnutie, rozsudok či výzva na zaplatenie poplatkov. To všetko už onedlho nemusí firmám chodiť v klasickej forme poštou, ale do elektronických schránok. Od prvého augusta mal štát aktivovať všetkým právnickým osobám na Slovensku - teda eseročkám, akciovkám či občianskym združeniam - e-schránku, aby tak mohli komunikovať so štátom elektronicky. Zmena sa netýkala živnostníkov. Ľuďom ale dá teraz štát viac času na prvé prihlásenie sa do elektronickej schránky. Prednedávnom podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (SMER-SD) vydal usmernenie, ktorým sa dátum prvého prihlásenia do štátneho e-mailu posúva.
Odklad na vybavovačky do konca tohto roka
Znamená to, že firmy, respektíve, podnikatelia, ktorí v ich mene konajú – tak získajú ďalších päť mesiacov na to, aby si vybavili nový e-občiansky (ak ho ešte nemajú), aktivovali si ho a zabezpečili k nemu aj bezpečnostný osobný kód a zaručený elektronický podpis.
Peter Pellegrini (zdroj: SME)Nie je to pritom prvýkrát, čo sa termín na ostré spustenie aktivácie schránok posúva. Právnické osoby mali mať v minulosti aktivované e-schránky už od 1. augusta 2015, tento dátum sa posunul o rok na august 2016. Dôvod, prečo sa tak Pellegriniho úrad pre informatizáciu rozhodol, nemá byť problém na strane štátu, ale firiem a ich konateľov.
„Len veľmi malý počet konateľov či ľudí zastupujúcich firmy má elektronický občiansky preukaz,“ povedal nedávno P. Pellegrini.
Nejde o nezáujem, štát nedal informácie
„Nejde o nezáujem, ide skôr o to, že štát nám nedal žiadnu informáciu, žiadny pokyn v tomto projekte. Ja o tom počujem teraz prvýkrát, pritom som konateľom v dvoch firmách. Ak dokážu pokyny na rôzne akcie či zmeny mesačne poskytovať ľuďom telekomunikačné spoločnosti či banky, prečo by to nemohol urobiť štát – aspoň raz. Veď má dosť úradníkov,“ povedal nám Juraj Antal, ktorý reprezentuje aj Fotoklub Karola Plicku v Martine.
Podobný názor zdieľa aj Petra Piršelová z Občianskeho združenia Matka a dieťa Turca. „Začula som niečo v správach, ale ani na chvíľku mi nenapadlo, žeby sa to týkalo aj občianskych združení. Nepamätám sa, žeby sme v ostatných rokoch potrebovali vôbec komunikovať so štátom. S daňovým úradom áno, tam je elektronický kontakt v poriadku, ale s inými štátnymi inštitúciami sme sa nekontaktovali. Aspoň upozornenie nám mohli poslať, že máme takú povinnosť,“ pripomína. P. Piršelová.
Ivan Tomka z Neziskovej organizácie Samaritán Martin, ktorá poskytuje opatrovateľský servis, k tejto téme hovorí: „ Kedysi, keď som začal pomáhať ľuďom, robil som to sám a nepotreboval som toľko papierov ako dnes. No teraz zamestnávame viac ľudí a okolo nich je povinností veľa, takže e-schránku používame dlhšie. A je to dobrá vec, pretože teraz si už neviem predstaviť, žeby sme celú korešpondenciu napríklad so Sociálnou poisťovňou či inými úradmi mali zvládať klasicky. Povinnosti sa nabaľujú a ich vybavovanie by sa malo zjednodušovať a e-schránka to umožňuje,“ konštatuje I. Tomka.
Čipový preukaz má len niečo vyše štvrtiny Slovákov
Všeobecne ale platí, že na Slovensku ľudia nemajú o e-občianske takmer vôbec záujem.
Zo všetkých občanov má čipový preukaz necelých 1,5 milióna Slovákov, nie všetci ho majú aj aktivovaný. P. Pellegrini však už v čase, keď nastupoval do nového úradu, avizoval, že chce počet e-občianskych na Slovensku zvýšiť.
Ako to chce urobiť? „Pokiaľ ide o právnické osoby, pri ich komunikácii so štátom je silnou motiváciou na zriadenie občianskych preukazov zákon, teda právne normy, ktoré ich na to zaväzujú,“ vraví hovorkyňa podpredsedu vlády Monika Hucáková.
Dodáva, že pri fyzických osobách – teda občanoch či živnostníkoch – by mala byť silná motivácia „...v ponúkaní čo najkvalitnejších digitálnych služieb občanom tak, aby im tieto služby uľahčovali a skvalitňovali život, a preto sa rozhodnú zriadiť si elektronické občianske preukazy“.
Ján Hargaš z občianskeho združenia Slovensko.Digital hovorí, že odklad termínu aktívneho využívania e-schránok je prínosom, keďže právnické osoby budú mať viac času na prípravu.
Zároveň upozorňuje, že predĺženie lehoty formou usmernenia považuje za neštandardné. „Určite by bolo lepšie, ak by sa termíny ako je tento upravovali novelou príslušného zákona,“ tvrdí J. Hargaš.
Pellegriniho úrad si však myslí, že novelizácia zákona o e-governmente, ktorý hovorí o povinnej aktivácii e-schránok právnickým osobám k 1. augustu 2016, by bola potrebná, ak by sa termín aktivácie odkladal alebo ak by sa menili iné podmienky.
„V tomto prípade nedošlo k zmene ustanovení zákona, usmernením sa len podrobne opísal proces, akým aktivácia bude prebiehať,“ vysvetľuje M. Hucáková s tým, že princíp aktivácie e-schránok ostáva povinný.
Prechodné obdobie by malo štatutárom pomôcť
Prechodné obdobie má byť pomocné pre tých štatutárov, ktorí e-občiansky zatiaľ nemajú a tým nemajú aktivovaný ani štátny e-mail.
Na druhej strane Slovensko.Digital pripomína, že aktivácia e-schránok nie je ani zďaleka na zodpovednosti podnikateľov. Úrad podpredsedu vlády by mal podľa združenia veľmi aktívne komunikovať a informovať o tejto povinnosti, a tiež zabezpečiť, že v novom termíne budú na ňu podnikatelia pripravení.
„Tak ako pri elektronických občianskych preukazoch sme pripomínali, že treba občanom v prvom rade vysvetľovať ich prínosy a motivovať ich na používanie, tak aj pri e-schránkach treba veľmi aktívne pracovať s podnikateľmi a v prvom rade vysvetľovať, pýtať sa a zapracovať spätnú väzbu na kvalitu e-schránok,“ vraví J. Hargaš.
Podľa M. Hucákovej komunikačnú kampaň Pellegriniho úrad už odštartoval, a to napríklad aj tým, že na webe vicepremier.sk pribudlo usmernenie, v ktorom je uvedený postup pri aktivácii e-schránok.
E-schránky majú podobnú funkciu ako klasická pošta
Aktivácia e-schránok na doručovanie v praxi znamená, že firmám by mali chodiť napríklad rozhodnutia či iné úradné dokumenty v digitálnej podobe. Na takéto zásielky platí pritom pravidlo doručenia ako pri klasickej pošte. Ak si podnikateľ do 15 dní správu neotvorí, správa bude automaticky považovaná za prečítanú.
Povinnosť otvárať si e-schránku budú mať aj ostatné úrady, a to od novembra tohto roka. Niektoré z nich už napríklad e-schránky používajú, ako napríklad súdy či ministerstvo vnútra.
„Na prístup do elektronickej schránky je potrebný občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód,“ upozorňuje hovorca Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby Martin Dorčák.
Ako má teda firma postupovať, aby sa od určeného termínu dostala do svojej e-schránky? V prvom rade musí mať jej štatutárny zástupca, teda konateľ či riaditeľ spoločnosti, elektronický občiansky preukaz.
Ten vydávajú na polícii, treba si však k nemu pýtať aktivovanie zaručeného elektronického podpisu a čítačku kariet, inak sa do e-schránky firma nedostane.
Ak už štatutárny zástupca svoj e-preukaz má, môže na využívanie e-schránky splnomocniť aj iné osoby, napríklad účtovníčku či firemného právnika.
Tí na to, aby mohli správy v elektronickej schránke čítať, musia mať taktiež čipový občiansky preukaz s čítačkou, inak nie je možné na nich previesť práva otvárať schránku a podpisovať e-doručenku.
Podnikatelia však e-občiansky preukaz, v prípade, že im ešte nevypršala platnosť starého občianskeho, nedostanú zadarmo.
Za vydanie nového preukazu sa platí správny poplatok 4,50 eura, bez platenia sa vydáva len v prípade, ak skončila alebo v blízkej budúcnosti (180 dní pred skončením platnosti dokladu) skončí platnosť dokladu.
Kto si schránku teraz naozaj otvára?
Ku koncu vlaňajšieho roka štát zriadil e-schránky pre viac ako 730-tisíc právnických osôb, okrem firiem sem patria napríklad aj schránky pre občianske združenia.
Zo všetkých schránok pre právnické osoby – firmy bolo aktivovaných k 31. decembru 1 755 e-schránok, čo je len 2,4 percenta.
Elektronické schránky nevyužíva naplno ani štát. Zo zriadených 6 320 schránok si ich ani raz neotvorili tri štvrtiny úradov. Svoju e-schránku raz alebo viackrát otvorilo len 1 646 úradov. Navyše, ku koncu mája si štát neprečítal viac ako 300-tisíc správ.
Aj štátne inštitúcie budú musieť od novembra podľa zákona o e-governmente používať svoju e-schránku.
Zatiaľ online schránky používajú napríklad len niektoré úrady – ako ministerstvo vnútra, obchodný register, živnostenský register či Sociálna poisťovňa.
Dovtedy je na úradoch, či si svoju schránku otvoria a budú čítať jej obsah - žiadny zákon ich totiž do 1. novembra nenúti, aby si schránku sledovali.
To v praxi znamená, že do novembra je lepšie komunikovať s úradmi písomne, inak sa môže stať, že štát si veľkú časť komunikácie s podnikateľmi neprečíta.
(Zdroj: M. Raábová-SME)
