MARTIN. Vladimír Bullo o sebe žartom hovorí, že zbiera všetko. Nie je to celkom pravda, lebo do svojej zbierky zaraďuje iba krásne kúsky. Krásne formou, krásne obsahom. „A sníva svoj sen, že raz možno vznikne v Martine múzeum, kde by jeho zbierky konečne našli domov,“ povedala na štvrtkovej vernisáži Viera Babjaková, kurátorka výstavy Krása modranskej keramiky, ktorá prezentuje len malý, no o to nádhernejší výsek Bullovho zberateľského portfólia.
Jeden zo vzácnych kúskoch zbierky V. Bullu. (zdroj: Viera Legerská)Zberateľstvo sa možno v našich končinách považuje za výnimočnosť, no práve pri tejto vášni treba jedným dychom dodať – chválabohu. Zberatelia sú možno jediní, ktorí ešte dokážu zachrániť to, čo vytvorili naši predkovia a zachovať mimoriadne kúsky remeselnej a tvorivej práce pre budúce generácie. To, čo je vzácne už dávno vykupujú ľudia z blízkeho i vzdialenejšieho zahraničia, a potom predávajú na burzách. Rozpredávajú nám podstatu, ktorá nás identifikuje v mnohorakosti Európy a je len otázkou času, kým to, čo je u nás vzácne, nezmizne úplne.
Lebo aj modranská keramika dnes už nie je to, čo bývala. Hoci sa snaží o svoju historickú kontinuitu, jej výroba sa rozdrobila do viacerých dielničiek, ktorých produkcia sa zameriava viac na zisk, ako na krásu a originalitu. Modra sa stala strediskom hrnčiarskej a neskôr i džbankárskej výroby pre hlinu, ktorá sa nachádza v okolí tohto mestečka. V modranských dielňach postupom času od približne 17. storočia sa vyformoval bielo glazovaný, maľovaný, nízky i vysoký točený riad, ktorého zdobenie sa ustálilo vo využívaní žltej, zelenej a fialovej farby. Z nich sa tvoril dekor, ktorý keramiku z Modry odlišoval od iných hrnčiarskych stredísk.
Figúrky s typickými znakmi modranskej keramiky. (zdroj: Viera Legerská)„Hlina ovplyvňovala vždy život človeka. Ľudia nej vyrábali riady a iné úžitkové predmety a neskôr na základe svojej vnútornej potreby aj kultové a ozdobné predmety,“ uviedla Bullovu výstavu v Turčianskej galérii V. Babjaková. Martin na bielom koni, Jánošík, vinohradníčka a iné figúrky imitujúce rôzne povolania a každodenné činnosti ľudí a zvierat potešia návštevníkov výtvarným stvárnením bohatých slovenských krojov, slovenských ľudových tradícií a zvykov. Hrnčiarske figúry sa tvarovali prevažne na hrnčiarskom kruhu, fajansové sa zhotovovali ručným modelovaním alebo pomocou foriem. Vypĺňal sa nimi voľný priestor v keramickej peci, aby sa lepšie vypálil úžitkový tovar.
„Výroba modranskej keramiky je výnimočná. Najskôr remeselník použije hrnčiarsky kruh, svoj výrobok aj ručne domodeluje, potom ho vypáli, glazuje, ručne vymaľuje a potom nasleduje druhý výpal, ktorým sa dosiahne sýtosť a stálosť farieb. Ručná výroba, najmä maľovanie, znamená, že každý z výrobkov je originál,“ vysvetlila kurátorka a dodala, že podstata zberateľstva je v tom, že sa cielene hľadajú celé série výrobkov vyrobených pomocou jednej formy, no vymaľovaných a dotvorených keramikármi hoci aj v priebehu niekoľkých desaťročí.
Aj takéto kúsky možno nájsť na výstave zberateľa Vladimíra Bullu. Sú inštalované v tých priestoroch, kde mal v Turčianskej galérii približne pred desiatimi rokmi obchod so starožitnosťami. „Akoby som sa vrátil domov,“ žartom poznamenal zberateľ počas vernisáže a pripomenul všetkým, že možno si spomínajú na jeho slávnu výstavu hrnčekov, ktorá sa zopakovala vo viacerých verziách aj mimo Martina. „Krása modranskej keramiky je ale prvou ucelenou výstavou, je mimoriadna výberom plastík a ich hodnotou. Prezentujú zručnosť a tvorivosť modranských majstrov, ktorá sa už v dnešnej dobe iba ťažko zopakuje,“ pozýva do galérie.
Výstava potrvá do 4. septembra.
