MARTIN. ... a popoludní bude omša v kostolíku z Rudna. Tak toto je súčasť každého programu monotematických nedieľ v najväčšom múzeu v prírodnom prostredí na Slovensku – v martinskom skanzene. Mnohí, ktorí zasadnú do jeho drevených lavíc, možno ani netušia, akej krásy – staviteľskej či remeselnej – sú súčasťou.
Väčšina drevených kostolíkov sa v minulosti stavala na východnom a severnom Slovensku. Za svoj vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo. Pochádzajú približne zo 16. až 18. storočia a zaujímavosťou je, že v mnohých sa dodnes pravidelne konajú bohoslužby. Údiv našincov dodnes spôsobuje poznanie, že v nich nenájdeme žiaden kov, tobôž nie klince. Vraj preto, že pripomínali ukrižovanie Krista.
Z viacerých drevených kostolov v Turci sa zachoval jediný - Kostol sv. Štefana v Rudne. Postavili ho niekedy v rokoch 1790-1792 a zasvätili ho patrónovi Uhorska. Keďže chýbali financie na jeho udržiavanie a najmä opravy, cirkev ho prepustila SNM v Martine - Múzeu slovenskej dediny. V roku 1974 ho v Rudne rozobrali a preniesli do martinských Jahodníckych hájov. Potom ho zhruba päť rokov stavali a rekonštruovali, vrátane reštaurovania oltárnej architektúry, kazateľnice a oltárnych plastík.
„Rekonštrukcia patronátnej lavice sa uskutočnila v roku 1991 a vzápätí sa rekonštruovali výmaľby stropu, schodiska kazateľnice a oltárnej menzy,“ upresňuje A. Kiripolská, zo Slovenského národného múzea v Martine. Reštaurátori sa venovali interiérom, stavebná skupiny SNM mala na starosti ostatné. „Zrubová konštrukcia sa dala postaviť tak ako v minulosti – bez klincov,“ pripomína ďalej Kiripolská, no dodáva, že kostolík z Rudna v skanzene už nie je celkom bez klincov. „Bolo ich treba na pripevnenie strešných latí a šindľa, ale aj na prichytenie interiérového a exteriérového obloženia základného zrubu.“
Napriek tomu kostolík obdivujú vari všetci návštevníci Múzea slovenskej dediny. Sprístupnili ho v roku 1994, dvadsať rokov po tom, čo „odcestoval“ z Rudna. Má osobitnú atmosféru, nádhernú interiérovú výmaľbu. Bol prvou stavbou regiónu Turiec v skanzene a možno pre jeho vtedy osamelú pozíciu mohol nad ním letieť principál Effa v Jakubiskovom filme Perinbaba. „Zahral“ si aj vo Frankensteinovi.
Svadba v kostolíku z Rudna musí byť unikátnym zážitkom. „Túto možnosť využíva asi päť párov ročne,“ uvádza A. Kiripolská. Za romantiku si ale treba priplatiť. Budúci manželia si ho musia na obrad prenajať, podpísať zmluvu, a potom už len stačí dohodnúť si podmienky obradu s oddávajúcim farárom z rímsko-katolíckej farnosti v Martine.
