Žienky z I. Turčianskeho patchworkového klubu v Martine sme minulý týždeň našli pri kávičke a obdivovaní svojich najnovších prác. Živo sa medzi sebou zhovárali, a tak sme využili túto príležitosť a položili sme im dve otázky.
1. Čo vás oslovilo na patchworku?
2. Čo sa vám zdá na tejto technike najťažšie a zvykne vás potrápiť?
MARTA KRUČINSKÁ
1. Vždy ma ťahalo k ručným prácam, ako je maľovanie, kreslenie a páčila sa mi aj hlina, až som sa nakoniec upísala látkam. Po návšteve USA, kde som bola v mladosti na stáži, som v jednom výklade pravidelne obzerala výtvory z patchworku, a tak ma oslovili, že som to začala skúšať aj ja. V roku 2003 som popri krajčírskej dielni začala prevádzkovať tiež štúdio patchworku.
2. Zložité sú japonské techniky v štýle origami, ktoré sa síce skladá z papiera, ale my to robíme z látky. Práca je náročná na presnosť a skladanie mnohých malých častí, ktoré treba ihneď nenápadne zošiť, aby sa látky nerozpadli.
HELENA PULLMANNOVÁ
1. Patchworku sa venujem takmer 20 rokov. Už keď boli moje deti malé, bavilo ma šiť pre ne oblečenie. Na rakúskom kanáli ma vtedy upútal jeden televízny kurz, v ktorom priúčali práve technike patchworku. Každý diel som si nahrala a podľa toho potom tvorila. Ako prvé som ušila dve veľké deky, ktoré ešte stále slúžia.
2. Vždy, keď začínam šiť niečo nové, musím vybrať vhodné látky a najťažšie je pre mňa práve toto rozhodovanie. Jednotlivé vzory najskôr k sebe rôzne prikladám a až po týždni vyberania a kombinovania, keď som s výsledkom konečne spokojná, si určím látky, s ktorými budem šiť.
EVA JESENSKÁ
1. Odmalička som rada šila pre bábiky a neskôr pre deti. Patchworku som prepadla pred desiatimi rokmi, keď som bola za dcérou v Írsku a tá sa priatelila s paňou, ktorá vyrábala veci z patchworku. Ihneď ma to zaujalo a po návrate domov mi manžel kúpil mašinu, aby som s tým mohla začať. Neskôr som sa skontaktovala s pani Kručinskou a stala sa členkou klubu.
2. Keď sa mi zdá niečo ťažké, radšej sa do toho nepúšťam, aby som nepokazila látku. Ale aj ja mám problém vybrať správne vzory tak, aby k sebe pasovali. To ma vie dosť potrápiť.
ĽUBICA ČAJDOVÁ
1. Keď som robila v Neografii, tlačili sme tam i nemecké knihy o patchworku a okamžite sa mi to zapáčilo. Doma sme mali mašinu, tak som sa pustila do tvorenia dvoch diek, ale keďže som neovládala správnu techniku, prestalo ma to baviť. Až šesť rokov na to, som sa k patchworku vrátila pri vyrábaní vianočného prestierania a zakrátko som zistila, že v Martine máme takýto klub, do ktorého som sa rovno prihlásila.
2. Aj pre mňa je ťažké zvoliť správnu kombináciu farieb. Mám rada geometrické vzory, ale nebaví ma vyrábať 3D kvietky.
RENÁTA HABRUNOVÁ
1.Šitiu sa venujem už od piatich rokov. Najskôr som do vlastných výtvorov obliekala bábiky, potom aj seba. Milovala som tiež štrikovanie, vyšívanie a šitie podľa časopisu Burda. S patchworkom som začala pred tri a pol rokom a technike som sa priučila na internete. Keď som objavila tento klub, vzala som svoje vankúšiky k pani Kručinskej, aby sa na ne pozrelo oko odborníčky. No a odvtedy som členkou. Táto ručná práca je pre mňa ako stvorená. Úžasne si pri nej oddýchnem.
2. Ťažké je trafiť sa do vkusu človeka, pre ktorého niečo vyrábate. Musíte ho dobre poznať, aby ste zvolili správne odtiene farieb. Je krásne od známych počuť, keď majú sviatok a povedia mi – nič nám nekupuj, len nám niečo uši. Nemám problém púšťať sa aj do zložitých vzorov, lebo už na začiatku viem, ako krásne to bude vo finále vyzerať a to ma poháňa vpred.
