Moderní ľudia 20. storočia už nesedeli doma. Ženy začali pracovať, starať sa o seba, na bicykloch a automobiloch chodili na rodinné výlety. Letné dovolenky trávili na plážach či na vidieku, zimné s lyžami na horách. Mládež sa v zime korčuľovala a celoročne pestovala turistiku.
Ženy si skracovali sukne aj vlasy a začali nosiť nohavice. Muži mali športového ducha, mužnú postavu a správanie anglického gentlemana. Športovému boomu napomohli nesporne aj olympiády, ktoré sa opäť začali konať od roku 1896.
Hollywood - veľká telocvičňa
Smotánka, ktorej fotky prinášala svetová tlač, sa stala vzorom vkusu, obliekania a pre mnohých aj cesty, ako nadobudnúť slávu a peniaze.
„Zatiaľ čo voľakedy boli filmové hviezdy priam chránené pred vodou a športom, dnes filmoví podnikatelia priam žiadajú od nich, aby športovali,“ sumarizuje periodikum Športový týždeň v roku 1937. Dodáva, že „dnes“ Hollywood pripomína skôr veľké športové centrum, lebo každá hviezda má na dvore bazén či tenisový kurt. Spencer Tracy bol napríklad skvelým lyžiarom a Clark Gable bol majiteľom chovných koní a skvelým jazdcom.
Krokodíl na kurte i v móde
Na olympiáde v Paríži v roku 1924 získal bronz v mužskej štvorhre, odvtedy vyhrával grandslamové tenisové turnaje v Európe aj zámorí. Za výhru v Davisovom pohári sľúbil reprezentačný tréner Henrymu Lacostovi kufor z krokodílej kože, po ktorom túžil. Henry Krokodíl – ako ho volali novinári, založil v roku 1933 s André Gilliérom značku Lacoste, ktorá sa špecializovala na športové oblečenie. Gilliér nebol v módnej branži nováčikom – od roku 1906 sa venoval pančuchovému tovaru, neskôr ako prvý návrhár vytvoril značkovú mužskú bielizeň a v rámci nej - slipy. Tie odporúčal popredný francúzsky magazín najskôr atlétom, neskôr športovcom všeobecne.
Tenisti boli na zápasoch oblečení v tradičnom bielom elegantnom odeve. Hralo sa s drevenou raketou a rýchlosť podania ani zďaleka nedosahovala 200 km/h. Hra nebola taká akčná, hráči sa menej zapotili a dlhé nohavice a elegantná vestička im nebránili v pohybe.
Z kráľa bazénov sa stal kráľom džungle
Zlaté medaily z parížskych (1924) a amsterdamských olympijských bazénov (1928) boli skvelým odrazovým mostíkom pre hereckú kariéru plavca a vodnopólistu Johnyho Weissmüllera. Rodák z Rumunska „dal“ ako prvý na svete 100 metrov pod jednu minútu. V roku 1932 získal rolu prvého zvukového Tarzana.
Z dieťaťa chudobného farmára vyrástol slávny boxer James - Kid Blackie – Dempsey, niekoľkonásobný majster sveta v ťažkej váhe, ktorý si zahral vo viac ako 20 filmoch.
Na dosky, ktoré znamenajú svet, sa v polovici 30-tych rokov 20. storočia vyhupol tenista – William – Big Billy – Tildon, ktorý v rokoch 1920 – 1925 kraľoval mužským tenisovým rebríčkom. Keď dokraľoval, vrhol sa na písanie scenárov pre broadwayské divadlo – sám niektoré financoval a aj si v nich zahral hlavné úlohy.
Od sukne ku šortkám
Koncom 19. storočia sa teda odev zjednodušil a prestal človeka obmedzovať v stále dynamickejšom pohybe. Čoraz kratšie sukne a odhalenejšie časti tela nedokázala „prežrieť“ veriaca verejnosť: „Teraz naše ženy obliekajú sa ako komediantky… nosia krátku sukňu, topánky na vysokých opätkoch, priezračné štrimfle, prsia a hrdlo majú nahé,“ vylial si srdce v roku 1916 istý taliansky cirkevný hodnostár v novinách.
Víťazka ženskej dvojhry, zmiešanej aj ženskej štvorhry z OH v Antwerpách (1920) Suzanne Lenglenová bola prvá tenistka, ktorá sa vzoprela typickému tenisovému oblečeniu, pretože jej bránilo v dynamickej hre. Klobúk nahradila šatkou podobnou turbanu, čo ženy okamžite začali kopírovať a korzet, spodničku a dlhú sukňu s blúzkou vymenila za voľné šaty.
Automobiloví a motocykloví pretekári, ale aj víkendoví výletníci potrebovali špeciálne oblečenie a pokrývku tváre, ktoré ich chránili pred prachom, blatom i kamienkami.
Podobne to bolo i v leteckej doprave, ktorá sa ešte ani nerozbehla a už sa začalo so športovým lietaním. A práve táto rôznorodosť podnietila podnikavcov, aby začali vyrábať odev výlučne určený na šport. Aj napriek tomu, že išlo naozaj o prevratné veci v móde, dnešným športovcom by sa v takom oblečení asi dobre nepretekalo.
Autor: Katarína Mažáriová
