KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
- Zvyk nosiť „sieťovky“ či iné tašky na nákup so sebou, mám už od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Musím však priznať, že sa mi občas stane, že si vezmem inú tašku, alebo obvyklú nákupnú zabudnem doma a v obchode si musím tovar vziať do igelitky. Aj to sa stáva. K ospravedlneniu nech mi slúži, že igelitky využijem potom veľakrát, kým ich nakoniec dám do separovaného odpadu. Nepamätám sa ani, že by som igelitku iba tak vyhodila inde ako do smetnej nádoby na určený separovaný odpad.
MILAN GONDA, knihovník
- Keď vidím lietať vo vetre po sídlisku osirelé igelitové tašky a šuštiace prázdne plastové vrecúška, hovorím si, že je ich už naozaj nadmieru. Ja sa snažím v obchodoch nebrať si zbytočne tieto inak užitočné predmety, no niekedy mi ich trochu aj vnucujú. Je to asi tým, že už sú vyrobené a nachystané – tak čo s nimi? Keby sme išli do obchodu s vedomím, že tovar si budeme musieť nejako odtiaľ odniesť, určite by sme sa na to racionálne pripravili. A určite by to šlo. Asi sme už trochu viac rozmaznávaní, ako si to vyžaduje úroveň našej modernej doby.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
- Igelitovým taškám sa snažím cielene vyhýbať, používam ich naozaj len v prípade nevyhnutnosti a aj tie využijem naozaj viackrát, aby škoda nebola až taká veľká. Na väčšie rodinné nákupy si beriem zásadne veľké plátené tašky, ktoré sa dajú potom normálne vyprať a možno ich používať, kým sa nerozpadnú. Myslím si, že vzhľadom na naše životné prostredie, ktoré chceme zachovať aj budúcim generáciám, by sa ľudia mali začať správať ekologicky a navrátiť sa k „plátenkám“.
JANKA MIKUŠAKOVÁ, manažérka,
- Moja odpoveď je jednoznačné áno!
PETR MILAN, personálny manažér Ecco Slovakia
- Vôbec nerozumiem diskusii o igelitových taškách. Neviem prečo nám tak dlho trvá rozhodnúť sa správne. Ako dieťa som chodil na nákupy s jednoduchou sieťovanou taškou. Síce sa vrchnák na pivnej fľaške pri jej vyberaní vždy zachytil, no aspoň každá suseda videla, čo nakupujeme. Taška bola nezničiteľná s množstvom opravených miest a zauzlených záplat. Neskôr prišli skladacie kockaté tašky, ktoré už ponúkli „súkromie“ aj priestor na väčšie nákupy. Následne sa stali populárne koženkové tašky dovážané z Turecka, ktoré vniesli do nákupu eleganciu a skoro až exkluzivitu. A čo prišlo po nich? Igelitové jednorázovky, to som nikdy nepochopil. Obchody nám ich vnútili ako lacný marketing a osobne pohodlie. Správali sa ako drogoví díleri, ktorí vybudujú závislosť na niečom, čo je pre život nepotrebné a pre životné prostredie škodlivé. Je to úžasný reklamný priestor. Problém je asi v tom, že sa akosi nevieme veci vzdať a ani tých nepotrebných. Preto diskusia neustále pokračuje a namiesto skutočných problémov a výziev riešia parlamenty lokálnej aj európskej úrovne igelitky. Minulý rok sme vianočne darčeky pre každého zamestnanca odovzdávali v nádherných ekologických taškách z plátna, ktoré pre nás vyrobila lokálna chránená dielňa. Vďačnosť našich kolegov, ale aj návšteva ktoréhokoľvek obchodu, kde často stretnem niekoho z „našou“ taškou, ma vždy povzbudia a potešia. To je praktický príklad toho, ako sa dá jednoduchým nápadom niečo dosiahnuť a netreba ani dlho diskutovať ani upravovať zákony.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
- Igelitové tašky sú veľkým fenoménom súčasnej konzumnej doby a netajím sa tým, že ich aj ja často používam. Akosi sme si na ne zvykli a človek dnes už ani poriadne nevie, že prečo. Je to možno pohodlnejšie ako myslieť na nákupy a mať „plátenku“ stále po ruke pri každom nákupe. To číslo, ktoré uvádzate, je však alarmujúce. Človek si ani neuvedomí, že je to až také zlé. Asi sa treba nad tým nielen zamyslieť, ale aj začať konať. Aj tu platí, že najlepšie každý sám od seba. Príkazy či platenie za igelitky v obchodoch možno pomôže, ale aj tak si myslím, že kým sa sami nerozhodneme, že igelitky používať nebudeme, tak sa nič v zásade nezmení.
JÁN ŽIRKO, dôchodca,exstarosta Mošoviec
- Kedysi boli na nákupy veľmi dobré sieťovky, vo veľkom sme ich využívali, boli akoby nezničiteľné. Takže po boome igelitiek, na ktoré sme si možno z pohodlnosti zvykli, by sme sa vrátili do minulosti. Igelitky a mikroténové vrecká však nie sú úplne na zahodenie a zatratenie. Veď plnia i svoju hygienickú úlohu, pomáhajú utriediť nákup a sú zárukou, že predaj má patričnú úroveň, ktorá sa dnes všeobecne akceptuje. Niektoré argumenty okolo nich sú možno dobre myslené, niektoré zas vyvolávajú úsmev, iné sú vyslovene zavádzajúce. Mieru treba mať však vo všetkom, teda aj v tom, koľko igelitových tašiek pre seba minieme.
