MARTIN. Po skončení prvej svetovej vojny a oživení činnosti Matice slovenskej patrilo medzi prvoradé úlohy tejto národnej inštitúcie postarať sa o svoje sídlo. Prvá budova sa jej síce vrátila, ale sídlili v nej štátne úrady. Nová budova mala byť knižnicou, mala tu byť výborovňa, sídliť tu mali historický a literárno-historický archív, uvažovalo sa o obrazárni, jazykovom a národopisnom archíve i byte správcu a v pláne bol aj osobitný pavilón pre matičnú kníhtlačiareň.
V roku 1924 Matica vypísala súťaž na plány novej budovy. Prišlo osem návrhov. A hoci víťazné odmenili, ani podľa jedného sa nové sídlo Matice nestavalo. Druhá súťaž priniesla šesť návrhov, štyri boli od architekta Jána Palkoviča. Ten, ktorý mal poradové číslo dva, s určitými korektúrami vyhral. Bol to návrh budovy, ktorá dnes stojí na Ulici Pavla Mudroňa v Martine. Stavbu projektovala staviteľská firma Hlavaj-Palkovič-Uličný z Turčianskeho sv. Martina. Stavebné práce si matičiari objednali u vrútockého staviteľa a architekta Stanislava Zachara, stavebný dozor mal Jozef Hlavaj.
Základný kameň stavby novej budovy Matice slovenskej položili počas Národných augustových slávností v roku 1924, o dva roky na to – v marci sa v novej budove začalo pracovať, no jej slávnostné otvorenie vtedajší činovníci naplánovali na 29. augusta 1926. Prišiel prezident Tomáš G. Masaryk s ministrami, prišli biskupi a iní hostia. Odzneli pozdravné prejavy, príhovory, odhalili pritom pomník Svetozára Hurbana Vajanského a mohutný sprievod sa potom presunul aj na slávnostné otvorenie Štefánikovho ústavu.
Od tejto udalosti ubehlo už deväťdesiat rokov. Budova bola svedkom významných udalostí v našom národe a ťažiskom matičného hnutia. V roku 1963 ju vyhlásili na kultúrnu pamiatku, od roku 2002 za národnú kultúrnu pamiatku. Na jej pôdu vkročili okrem Masaryka aj prezidenti E. Beneš, L. Svoboda, A. Zápotocký, G. Husák, V. Havel, M. Kováč, R. Schuster či I. Gašparovič a na jej čiernu listinu sa zapísal Antonín Novotný, ktorý neprijal dar Matice – sto rokov staré zápisy na pergamene. Pomník Vajanského pred budovou vystriedala socha Matica slovenská od Jána Kulicha (1964) a došlo na sťahovanie matičiarov do tretej budovy na Hostihore a ich opätovný návrat do druhej sídelnej budovy v roku 2000 po prijatí knižničného zákona.
V súčasnosti ju čoraz viac považujú za svoju a deväťdesiate výročie jej otvorenia za významný medzník v pôsobení Matice slovenskej. Preto pripravili o tejto udalosti výstavu (autorom jej scenára a realizácie je Pavol Madura).
"Proces vzniku tejto budovy nebol jednoduchý a táto výstava ho precízne dokumentuje. Nachádzajú sa tam dokumenty, fotografie, ukážky dobovej tlače, vyjadrenia dobových predstaviteľov," priblížil po vernisáži vedecký tajomník MS Peter Cabadaj. Ako dodal predseda MS Marián Tkáč, sídelná budova Matice je veľmi vzácna, pretože v nej pracovali mnohé významné osobnosti.
Výstavu si záujemcovia môžu pozrieť do konca októbra, následne bude putovať po celom Slovensku.
