MARTIN. Martin má toľko zelene, že mu ju môžu obyvatelia iných slovenských miest rovno závidieť. No čo už závidieť netreba, je to, že Martinčanom občas prerastá cez hlavu. Na niektorých miestach určite. Teraz ale nemáme na mysli sídliská, na ktorých kedysi v dobrom úmysle vysadené stromy dnes už „pozerajú“ svojimi korunami ľuďom na vyšších poschodiach rovno do kuchyne či obývačky. Máme na mysli parky. Tie parky, ktoré potrebujú odborný dohľad i odbornú starostlivosť, teda viac záujmu radnice i viac peňazí.
Tento konár môže zraniť. (zdroj: Bruno Horecký)Ostatným pekným prírastkom do portfólia parkov v Martine je ten pod sídlom Slovenského národného múzea na Malej hore. Na nohy sa zberá aj bývalá botanická záhrada v areáli tohto múzea. No akosi mimo starostlivosti zostáva zelená plocha pod Malou horou, presnejšie nad ulicami Šoltésovej a Holubyho. Denne ju využívajú najmä študenti cestou z medického internátu k areálu Jesseniovej lekárskej fakulty UK a do jej odborných učební. Je tam množstvo chodníčkových skratiek, ktoré si „vyrobili“ ľudia a je tam veľa-veľa neporiadku, suchých či poškodených stromov, konárov vo výške chlapa, priestor je síce vykosený, ale jasne javí známky zanedbania, nie sú tam koše, ale rozhádzané odpadky, sú tam popadané kmene, tunely vytvorené zeleňou takmer bez denného svetla, čo môže inšpirovať (dúfajme, že sa tak nestane) k prepadom.
„Výbor mestskej časti Stred zaregistroval pár upozornení ľudí na situáciu v parku,“ vysvetľuje poslanec Bruno Horecký. „Sťažovala sa nám napríklad mladá rodina. V lete počas prechádzky parkom darmo hľadali s deťmi lavičku na krátky oddych. Je tam jedna, ale polámaná. Alebo cyklisti – musia dávať pozor na konáre, aby im „neodťali“ hlavu, keď prechádzajú tunelom zelene za šera či tmy. A mohol by som menovať aj ďalej.“
V mestskej časti pochopili, že vyratúvanie príbehov nikomu nepomôže a rozhodli sa konať. „Zobral som fotoaparát a prešiel som sa parkom v priestore približne od Národného cintorína po opravované schody pod Slovenskou národnou knižnicou. Problémové miesta parku sa začínajú zhruba spod sídla Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha,“ opisuje B. Horecký.
Jediná lavička, aj tá je zlomená. (zdroj: Bruno Horecký)Urobil pritom množstvo fotografií a prešli si ich spolu s mestským architektom Róbertom Dúbravcom.
„Na Útvare hlavného architekta som našiel pochopenie. V najbližších mesiacoch tu urobia plán revitalizácie parku. Prejdeme si ju najskôr v mestskej časti, potom pôjde na schválenie poslancom,“ plánuje B. Horecký.
Pre tento plán získal aj ľudí v mestskom zastupiteľstve. Na minulotýždennom rokovaní urobil fotoprezentáciu, ktorá bola výrečnejšia, ako akýkoľvek iný slovný opis. Poslanci odhlasovali svoj súhlas s plánom revitalizácie a podporili aj uznesenie, ktoré môže znamenať aj pružnejšiu zmenu tohto miesta.
„Ide o vyčistenie parku od odpadkov v najbližších týždňoch, výrub suchých drevín, inštaláciu lavičiek a smetných košov,“ opisuje iniciátor tejto akcie a dodáva, že hádam potom už nebudú musieť Martinčania krútiť hlavou počas prechádzok, ako to urobili nedávno ľudia z celého Slovenska, ktorí sa cestičkami spomínaného parku oblečení v sviatočnom presúvali na promóciu do Auly Magny.
