Partia cyklistov sa k Baltiku vybrala naprieč rovinatým Poľskom

MARTIN. Pätica kamarátov z Turca nesedela doma ani toto leto a po vlaňajšom cyklovýlete k Jadranu vyrazili tentoraz na bicykloch k Baltskému moru, a to naprieč Poľskom. Zostava v zložení Rastislav Novotný, Marian Frkáň, Richard Dlhopolec, Koloman Zifčák a Peter Foldváryi si zo spoločnej týždňovej cesty priniesli množstvo zážitkov.

Problémy sa im vyhýbali

Ich vytýčeným cieľom bolo pôvodne mesto Gdansk, no počas jazdy to zmenili na mesto Stegna. Aby sa dostali k vyhliadnutému moru, našliapali tak do pedálov 860 kilometrov.

S kondičkou vraj chlapi extra problém nemali.

„Každý z nás sa rekreačne venuje nejakému športu, ale mne osobne tento rok samotná cyklopríprava trošku chýbala. To, čo sme podcenili v príprave, sme museli nahradiť silnou vôľou, chuťou spoznávať a prekonávať únavu,“ vykresľuje Rastislav Novotný.

Partia cyklistov trávila v sedle každý deň asi osem hodín, počas ktorých prešli v priemere okolo 120 km. Takmer stále sa držali pohromade.

„Bolo to aj pre neustály severný vietor, ktorý nás nútil jazdiť za sebou, kde zadní jazdci môžu trochu oddychovať. Vietor bol náš najväčší nepriateľ, pretože Poľsko je rovinatá krajina a niet sa kde pred ním schovať,“ opisuje R. Novotný.

Cyklovýlet Baltik (3 fotografie)

Dobrodruhov z Turca tento rok našťastie komplikácie obchádzali. Najväčším problémom bola iba zlomená špajdľa na kolese a ubolené zadky časti cyklistov.

„Mňa skôr deprimovala nekončiaca rovina. Niekto by si pomyslel, že šliapať do kopca je náročnejšie ako ťahať po rovine, ale nie je to celkom tak. Keď vyjdete hore, potom sa zas spustíte. Ale teraz, kam ste sa len pozreli, nikde žiadny kopec,“ pridáva zaujímavosť ďalší z partie Marian Frkáň, ale jedným dychom dodáva, že krásy Poľska ho doslova očarili.
„Je to úžasná krajina, s nádhernými mestami, pekne vybudovanými cestami a čo ma potešilo, šoféri sú k cyklistom veľmi ohľaduplní a netrúbia na nich, hoci tam nemajú krajnice,“ referuje M. Frkáň.

Stretnutie s pohraničníkmi

Pätica Turčanov prespávala každú noc inak. Najskôr v stane, potom za výbornú cenu okúsili špičkový hotel či ubytovne, zaľahli tiež pod stanom pri jazere a poslednú noc zakončili v spacákoch pod holým nebom na brehu Baltiku.
Večery si krátili hrou na gitare a ústnych harmonikách, ktoré si pribalili so sebou.

Chlapi sa zhodli, že každý deň bol pre nich malým dobrodružstvom s veľkými zážitkami.

„Páčilo sa mi napríklad Baltické more so svojimi dlhými plážami a horskou vegetáciou. Zaujímavé je, že Baltik je oproti iným moriam málo slaný. Mal som pocit, že sa kúpem skôr  v jazere ako v mori, ale vôbec mu to na jeho čare neuberalo,“ zmieňuje sa Rastislav Novotný.

„Poľsko ma prekvapilo svojou starostlivosťou o historické pamiatky, rozvinutým poľnohospodárstvom, nespočetnými múzeami, perfektne prepracovanou sieťou cyklociest a svojimi všadeprítomnými zapiekankami,“ hovorí R. Novotný.

V hlavách cyklistom stále rezonuje zážitok z pútnického miesta Jasna Gora v Czestochovej, kde boli ubytovaní. Neďaleko ich kempu Poliaci chystali priestor na návštevu pápeža Františka II, ktorý tu mal vystúpiť počas svojej návštevy Poľska.

Partia sa však zastavila tiež na miestach ako napríklad Oswietcim, Grudziadz, Sopoty, Gdansk, polostrov Hel, či na poľsko - ruskej hranici.

„Bol to zvláštny pocit opäť po rokoch vidieť pohraničnú stráž, keď hranica pretínala lesy a končila na niekoľkokilometrovej pláži, kde plot vchádzal až do mora,“ spomína si R. Novotný.

Budúci rok by táto partia kamarátov chcela vyraziť k Čiernemu moru do Rumunska a prejsť tak na bicykloch približne 1410 kilometrov. Tým by uzavreli svoju trilógiu Jadran – Baltik - Čierne more.